 |
Nastalo ticho a ja som pomaly kráčala von z domu. Otvorila som dvere, vŕzgot dverí mi priam pílil uši a bolo mi na omdletie. Chcela som kričať,vrieskať, no nevyšiel zo mňa ani hlások. Bola som v šoku. V šoku z toho čo sa stalo. Je to celé ilúzia? Je to iba sen. Privrela som oči a rátala do desať. Otvorila som ich a pred očami som videla to čo som videla v tom dome. Nebol to sen, nie je to sen. Naozaj som to urobila. Alebo nie ? Zdalo sa mi to ako ilúzia, sen, priam fatamorgána. V ruke som držala nôž ktorý bol celý od krvi a po mojich chvejúcich sa prstoch stekala krv. Kvap. Kvap. Kvap. Rezonovalo mi to v ušiach a sústredila som sa iba na ten daný zvuk. Kvap. Kvap. Bola som ako mrtvola v živom tele. Ako som mohla niečo také urobiť?
Bol krásny letný deň a ja s rodinou som sa rozhodla ísť na chatu do hôr. Prišli sme tam, začali sa vybaľovať. Klasický priebeh príchodu kohokoľvek, kdekoľvek. Bola som očarená, očami som pozorovala každý lístok na strome, užívala si ticho. Ten pokoj. Pokoj. Už som viac nepremýšľala nad krutou realitou ktorá ma skôr či neskôr dobehne.
Prečo som to urobila? Čo sa so mnou deje ? Čo sa vlastne stalo. Bosá a polonahá som otvorila dvere. Na chodbe bola krv. Odkiaľ sa tu nabrala? Bola som v šoku. Nič ale absolútne nič som si nepamätala. Počula som plač. Priam nárek. A bol intenzívnejší čim ďalej keď som bola bližšie a bližšie.
Začula som krik, vrátila som sa späť do chaty a videla som ako mladšia sestra odišla s plačom. Hneď som bežala za ňou ale rodičia ma zastavili. Videla som na ich tvárach že sa niečo stalo, niečo vážne. Nemala som chuť s nimi o tom debatovať a oni zrejme tiež nie.
Zotmievalo sa a moja sestra stále nebola doma, každý bol zalezení v inej izbe. „Hm, aká rodinná idilka.“ Pomyslela som si. Ďalej som už neváhala. Išla som von z izby, potichu kráčala k hlavným dverám. Išla som hľadať sestru. Ak ju nenájdem, volám políciu.
„Ty si na vine. Ty za to môžeš. Čo preboha stalo. Vypadni a hneď.“ Kričala na mňa mama. Jej pohľad si zapamätám do smrti. Plný nenávisti, hnevu, strachu, ľahostajnosti voči mne. V tom momente som si uvedomila že to takto ďalej nemôže pokračovať. Urobila som to. Zabila som ich. A ako? A čim ?
Videla som dve telá na zemi ktoré priahli po dychu a z posledných síl si držali krk. Ja som k nim podišla do ich rúk som zabodla nôž aby vykrvácali. Podrezala som im hrdlá. Ani si neviete predstaviť aký to bol pocit keď som počula ten zvuk striekacej krvi. A ten pohľad na nich, spôsobovalo mi to radosť, uspokojenie, túžila som to urobiť zas a znovu.
Sedela som pred chatou a čakala celá zakrvavená na príchod polície. Počula som krik. Prišla. Vrátila sa. Moja milovana sestrička Emma. Prišli aj oni.
„Prišli sme ťa zachrániť. Prišli sme po teba. Buď pojdeš s nami alebo dobre vieš čo ťa čaká.“
Jasne že sme to vedeli obe. Alebo všetci prítomní ? Z diaľky som počula zvuk policajných radarov. Emma ma chytila za ruku a povedala mi neboj sa. Nebude to bolieť. V tom som cítila bolesť ale príjemnú bolesť. Padla som na kolená a pomaly vydychovala. Pozrela som na Emmu ktorá sa usmievala.
„Slečna Emma Johnsová, viacnásobná vražda. Hrozí Vám trest smrti. „ usmiala som sa a povedala „ A čo hovorí psychiater?“ ktorý posudil situáciu v ktorej som.
„Ste slobodná, vráťte sa domov a pôjdete na liečenie.“
Samozrejme že sa vrátim domov, tam kam patrím. Tam kam patrím…
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.