 |
Tomáš vošiel do starej továrne a zložil si z hlavy kapucňu. Na chrbte mu naskočila husia koža, keď mu trochu dažďovej vody stieklo za golier bundy, no sčasti za to mohla aj pochmúrna atmosféra tohto miesta. Zaplavil ho pocit déjà vu, akoby tu už niekedy bol. Nakoniec, rozpadnutá továreň vyzerala rovnako ako desiatky iných opustených budov, ktoré už navštívil. Steny boli pokryté grafitmi, na niektorých miestach vlhká omietka úplne opadala. Cez rozbité okná vietor vháňal novembrový dážď, takže sa medzi kusmi muriva a črepinami tvorili veľké kaluže. Videl už množstvo starých bytoviek, cintorínov, nemocníc a psychiatrických liečební. Všetky boli desivé, no nikde nenašiel to, po čom pátral. Inštinkt mu však hovoril, že dnes by mohol byť na správnej stope.
Z nepremokavého puzdra vybral drahý fotoaparát a skontroloval, či všetko funguje, kým vykročil na druhý koniec veľkej haly. Snažil sa byť čo najtichšie, no ozvena jeho krokov sa hlasno odrážala od stien. Keď bol už takmer pri schodoch na poschodie, upútal ho obdĺžnikový otvor v stene. Výťahová šachta bola prázdna, ak nerátal kamene, vtáčie pierka a odpadky pohádzané na dne. Časy, kedy tu na oceľových lanách visel nákladný výťah, boli už dávno preč. Niečo ho na tom temnom mieste priťahovalo.
Vliezol dnu a zdvihol zrak k tunelu nad sebou. Horný koniec šachty bol ponorený v tme, nad ním však prenikalo trochu svetla z každého z piatich poschodí. Na tvári cítil prievan a práve sa chystal znovu vyliezť von, keď vzduchom preletelo niečo malé a s prenikavým buchnutím to dopadlo vedľa jeho topánky. Úlomok tehly bol dosť malý, aby sa mu zmestil do dlane, no ak by mu dopadol na hlavu, pekelne by to bolelo. Pozrel sa hore, nič zvláštne však nevidel.
Po úzkych schodoch bez zábradlia vyšiel na prvé poschodie a ostražito sledoval svoje okolie, pocit cudzej prítomnosti ho neopúšťal. Čakal bezdomovcov, no namiesto nich tu našiel iných obyvateľov. Stovky sivých holubov sedeli na hrdzavých trámoch pod stropom, kde kedysi bývala ventilácia. Pokojne ho pozorovali drobnými čiernymi očami, nakláňali hlavy zo strany na stranu a tlmene hrkútali, akoby sa o niečom dohadovali. Necítil sa príjemne, keď pod nimi prechádzal, raz sa len tesne vyhol tekutej bombe. Vyzeralo to, že sa vtáky pokúšajú vymaľovať podlahu nabielo. Rýchlo urobil zopár fotiek a radšej pokračoval vyššie, no tiché holuby ho čakali aj tam a na treťom poschodí ich bolo ešte viac. Nikdy ich toľko pohromade nevidel. V knihách o mytológii sa uvádzalo, že vtáky sa často vyskytujú na miestach s paranormálnymi javmi. Mohli to byť psychopompy – sprievodcovia medzi svetmi živých a mŕtvych. Bývali na miestach, kde sa podivné reality prekrývali, kde kauzalita a čas nefungovali bežným spôsobom.
Rozrušene ich pozoroval a premýšľal o svojich teóriách, keď nad sebou začul tlmené kroky. Stuhol a so zatajeným dychom sledoval strop. Niekoľko minút takto čakal, ozývalo sa len šumenie dažďa. Čo najtichšie vybehol o poschodie vyššie, nikoho ale nenašiel. Okrem holubov, samozrejme. Niekoľkokrát obišiel betónové stĺpy, potom si všimol kôpku špinavých tehál pred výťahovou šachtou. Vyzerali rovnako ako tá, ktorá mu skoro spadla na hlavu. Úmyselne jeden kúsok posunul nohou k okraju šachty a sledoval, ako padá. Tu musel stáť ten, kto ju predtým zhodil.
Keď sa za ním ozvalo zašuchotanie, vyľakane sa strhol. Chvíľu si myslel, že sú to len holuby, no potom periférne uvidel za jedným stĺpom pohyb. S búšiacim srdcom a fotoaparátom v pohotovosti obišiel celú miestnosť, nikoho však nevidel. Mohol sa tu niekto skrývať? Opatrne sa zakrádal, nervy mal napnuté na prasknutie. Svetla vonku rýchlo ubúdalo a práve uvažoval, či má rozsvietiť baterku, keď sa ten zvuk ozval opäť, tentokrát vo vchode. Na sekundu zazrel trojrozmerný tieň, ktorý sa mihol priestorom a zmizol za rohom. Okamžite sa tam rozbehol, schodisko však bolo prázdne. Chlpy na rukách sa mu naježili.
Prvýkrát po rokoch pátrania mal možnosť urobiť autentickú fotografiu ducha. Nie fotomontáže, ktorých bol plný internet, ako skúsený fotograf ich dokázal ľahko odhaliť. Potreboval skutočný dôkaz. Navštívil každé miesto, kde údajne strašilo, no bez úspechu. O tejto továrni tiež kolovali nejaké historky, ale to už pomaly patrilo ku každej starej budove. Pokiaľ dokázal zistiť, žiadna tragédia sa tu nestala a to bolo dôležité. Podľa niektorých teórii duchovia existujú v alternatívnej realite, kde opakujú kroky pred svojou smrťou stále dokola ako zaseknutá platňa.
Posunul si okuliare na spotenom nose, upravil niekoľko nastavení na foťáku a so stiahnutým hrdlom sa vydal hore. Piate poschodie bolo v najhoršom stave, strecha bola na niektorých miestach deravá a dážď tiekol dovnútra v malých vodopádoch. Počet holubov, ktoré tu sedeli a čakali naňho, ho ohromil. Museli ich byť tisícky. Prvýkrát si uvedomil, aké ostré musia mať zobáky. Ak by sa doňho pustili naraz…
Zostal stáť vo vchode a očami prehľadával priestor pred sebou, keď si to všimol. Priamo pred otvorenou výťahovou šachtou niekto stál. Postava mu bola otočená chrbtom, no aj na tú diaľku videl, že cez ňu rozoznáva okraj steny. Akoby sa pozeral cez špinavé okno.
Ruky sa mu triasli, keď si priložil hľadáčik k okuliarom, zaostril a stlačil spúšť. Jasný blesk na okamih osvetlil celú miestnosť a zmrazil ju v čase. Nehmotná bytosť sa v tom okamihu pohla, nebola však jediná. Holuby vyplašené svetlom ako jeden tvor vzlietli a vyplnili miestnosť chaotickým poletovaním. Vo vzduchu sa vznášalo perie a pridávalo sa k tomu, čo už ležalo na mokrej podlahe, keď sa vtáky v panike snažili nájsť cestu von. Niekoľko ich vyletelo oknami do noci, väčšina sa však po chvíli upokojila a vrátila sa na svoje miesto. Priesvitná postava medzitým zmizla.
Dokázal to! Tomáš otvoril snímku a s úľavou zistil, že ducha na nej skutočne vidno. Bol to iba obrys hlavy s krátkymi, tmavými vlasmi, zvyšok tela sa strácal v tme výťahovej šachty. Neskôr bude čas to poriadne preskúmať. Váhavo vykročil pod holubmi na druhú stranu miestnosti až na miesto, kde stála tá bytosť. Skúmal zem, no nevidel žiadne stopy.
Ako z neho vzrušenie opadalo, začal byť znovu nervózny. Mal by odtiaľto vypadnúť, no nechcel sa vzdať príležitosti na ďalšiu fotku. Opatrne sa vyklonil do šachty a pozeral sa na prízemie, odtiaľto sa to zdalo oveľa ďalej ako z druhej strany.
Na zátylku ucítil slabý závan, akoby sa za ním niečo pohlo. Otočil hlavu a v tom okamihu ho oslepil prenikavý záblesk. Zakryl si tvár, ale aj tak dokázal vnímať vírenie vzduchu, keď sa holuby znovu splašili. Niekoľko ich doňho narazilo a on sa po nich ešte stále slepý ohnal jednou rukou. Pokúšal sa ustúpiť nabok, noha mu však skĺzla na nejakom kameni a stratil rovnováhu. Cítil, ako sa svet nakláňa, chcel sa zachytiť, no nebolo čoho. Padal priamo do šachty a v zúfalstve doširoka otvoril oči, aby našiel oporu. Márne.
Tesne predtým, ako mu horné poschodie vzlietlo pred očami a stratilo sa z dohľadu, si všimol, že pri schodoch niekto stojí. Niekto nepochopiteľný. Časť jeho mysle sa šklbla, akoby dostal ranu elektrickým prúdom. Zvyšok odvial chladný vietor a poschodia pred ním stúpali, akoby celá budova desivou rýchlosťou vzlietla. Uvedomil si, že to on v skutočnosti padá, no kým tú myšlienku stihol dokončiť, nastala tma.
Tomáš vošiel do starej továrne a zložil si z hlavy kapucňu. Na chrbte mu naskočila husia koža, keď mu trochu dažďovej vody stieklo za golier bundy, no sčasti za to mohla aj pochmúrna atmosféra tohto miesta. Zaplavil ho pocit déjà vu, ako by tu už niekedy bol.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.