 |
Asistentka sa vynorila z výťahu sťa Afrodita z mušle. Kamil zhodil nohy z ovládacieho pultu. Na tvár nasadil zaneprázdnený výraz číslo tri a zjemnil ho úsmevom s náznakom flirtu. Vysoké podpätky doklopkali až k jeho pracovnému miestu.
„Tu sú časové súradnice cieľa. Odchod o trištvrte hodinu. Predtým prídu zásobovači.“ Fascikel tresla o pult a vytiahla mobil: „Kde toľko trčíte?“
Mladík ju pohľadom prehmatal od odhaleného ušného lalôčika pozdĺž línie hrdla až po protokolárne decentný výstrih. Vedľa neho štítok. Renáta. Škodoradostne čakal, kým zistí, že zásobovači už všetok tovar doviezli. Z overeného zdroja vyše tridsaťsedem rokov napred.
Lalôčik sčervenel a prezradil ju. „Čože? Všetko zo zoznamu… Kvalitné? Viete, čo je to výjazdové rokovanie vlády? Jedna chyba a letíte!“
Kamil zaškúlil pod pult. Všetko z dodávky s čo i len drobnou chybou preradili do bežnej distribúcie. Aj jemu sa ušlo pár balení „amarounov“ s oškretým obalom. Drobnosť, akú si za tú drinu a zodpovednosť zaslúži. Tieto futuristické technológie sú skvelé. Cez víkend roztočí poriadnu žúrku, balíky pluripotentných surovín premení na kopec žrádla a skvelo haluzný matroš. Možno by na to zbalil aj túto netýkavku…
Telefón buchol o pult a prebral ho zo sna. Kamil nazrel do papierov. Päťdesiat rokov nazad, dvakrát viac než má on. Do ponurých čias, ktoré slobodomyseľní intelektuáli jeho razenia považujú za chybnú realizáciu správnej myšlienky. Viac už nešpekuloval a pustil sa do zadávania parametrov pre časovú plošinu.
–
Operátor sa plošinou viezol len raz, pri úvodnom školení. V budúcnosti to vyzeralo zvláštne. Moderne, no prázdno. Žiadni ľudia, iba pár priesvitných prízrakov.
Školiteľ im to vysvetlil: „Človek sa nachádza v tom čase, kde prebýva jeho myseľ. Tá mu určuje prítomnosť. Preto väčšina ľudí prežíva v dnešku. Tých zopár duchov sú ľudia, čo myslia na budúcnosť. Vidia nás, ale nemôžu nič urobiť. Aspoň sa nám nepletú do zberu tovaru. Nie, žiadne časové paradoxy nevznikajú, z toho istého dôvodu. Dovoz z budúcnosti má pre štát strategický význam, len vďaka nemu dokáže udržať slušnú životnú úroveň pre všetkých.“
–
Z výťahu sa vyvalila uvoľnená vrava, za ňou vyše dvadsať ľudí. Muži v oblekoch s povolenými kravatami, pár žien v kostýmoch. Najvyšší štátni úradníci. Kamil skočil do pozoru. Zbytočne, nikomu nestál ani za pohľad. Renáta docupkala k bráne ukrývajúcej časovú plošinu a potiahla ťažkú závoru. Premiér hneď rázne prikročil a so širokým úsmevom jej pomohol otvoriť. Obdarila ho pohľadom, za akým by Kamil liezol kolenačky. Všetci nastúpili a brána sa zavrela.
Zelená kontrolka vrátila operátora do reality. „Spúšťam zostup.“
„Potvrdzujem.“ Ešte aj cez reproduktor cítil jej koketnosť. Rezignovane stlačil gombík. Okolo plošiny sa svet rozbehol pospiatky. Kamil to síce nevidel, no vzrušený šum bol dostatočne jasným znamením. Zostup o polstoročie ubehol ako voda. Problémy žiadne. Nechal si to od asistentky potvrdiť, načarbal záznam do denníka ciest a znavene padol nazad na stoličku. Okravatovaných panákov neznášal, najväčšmi preto, že proti nim bol v Renátiných očiach nula.
Spojenie s plošinou nevypol v nádeji, že v bujarom hluku rozozná jej hlas. Nesklamal sa.
„Prečo vlastne chodíte sem, do tejto zaostalej doby?“
Energický barytón odvetil: „Viete, kvôli tunajším ľuďom. Sú takí milí a prívetiví. A vďační za hocičo, čo im dáme, aj keď im je to nanič.“
V Renátinom hlase zahrkútal smiech: „Ale veď sú to len duchovia, ľudia, čo sa zabudli v minulosti!“
„Lenže duchovná sféra je dôležitejšia. Mám už dosť ľudí, čo myslia len na seba a hlasno kričia, že chcú mať stále viac. Tu mám od nich pokoj.“
Asistentka sa zmohla len na očarené pritakanie.
Aj Kamil pri reproduktore zaujato načúval. Možno tí politici nie sú až takí skazení. Musia robiť ťažké rozhodnutia, ale nezabúdajú, kde je sever. Slobodomyseľný intelektuál by si mal vedieť priznať, keď sa v niekom zmýli.
Mužský hlas sa ešte zdôveril: „Viete, v čom je najväčšia prednosť týchto duchov? Strach. Nie taký, akým sa boja ľudia u nás – o prácu, zdravie. Títo sa nás boja ako pánov nad životom a smrťou. Chápete? Sme pre nich bohovia. Preto tu zostávajú. Potrebujú cítiť nad sebou moc a iných bohov sa vzdali.“
Potom hlasno zavelil: „Je čas na tradičný prípitok kolou. Narazte najväčší sud!“
Posledné, čo operátor začul, bol úder a po ňom silný únik speneného nápoja. Všetky kontrolky na ovládacom pulte sa zbláznili.
–
Po pol roku a predčasných voľbách zbavili Kamila viny za stratu cestujúcich. Vraj výtrysk koly narušil kvantovo previazané spojenie plošiny so strojom času. Všetci pasažieri zostali žiť v minulosti a nebolo možné sa po nich vrátiť.
Na trest za porušenie pracovných predpisov dostal Kamil amnestiu a médiá ho oslavovali ako „toho, čo bol pri tom“. Prijal ho nový premiér, aby mu poďakoval, hoci Kamil nechápal, za čo. Vláda sa zhodla, že za minulosťou treba spraviť hrubú čiaru. Cestovať sa bude len do zajtrajška po čoraz viac tovaru. V mene posilnenia solidarity budúcnosti s prítomnosťou.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.