 |
Sedel vo svojom kresle a priam sa roztápal. V televízií šla reklama na akési potiace nohavice, ktoré zaručene zbavia obézne dámy nadbytočných kíl.
„ Len niekoľko minút denne a výsledok sa dozaista dostaví. Samy budete prekvapené, ako sa kilá priam roztopia… “
Znechutene siahol po diaľkovom ovládači a vypol to marketingové svinstvo. Slastne si potiahol a vyfúkol z plných pľúc.
„ A toto ma má vraj odnaučiť fajčiť? Aká hlúposť. “ Chvíľu nemo civel na stúpajúci dym a potom uprel zrak na ten zázrak. V ruke držal niečo, čo pripomínalo cigaretu. Z úžasom si ju prehadzoval medzi prstami a obdivoval jej krásu.
„ Ty si ten dôvod, prečo ma to tak ťahalo na ten jarmok. “ pošepkal jej až s materinskou láskou. Ručne orezávané drevo v tvare cigarety, ktoré na prvý pohľad pripomínalo totem alebo tomu podobný indiánsky nezmysel. Na spodnej strane bolo vyrezané niečo, čo sa podobalo otvorenej ľudskej ruke a na protiľahlej bol had. Stočený do klbka s rozďavenou papuľou a vycerenými zubami. Pri každom potiahnutí sa jeho oko zafarbilo do krvavo červena, a to naňho pôsobilo priam hypnotizujúco.
Spomenul si na dnešný zvláštny zážitok.
Ohydný predavač, krčiaci sa v malom stánku, z ktorého sa ozývalo : „ Sweet home Alabama “ od Lynyrd Skynyrd. Spomenul si na jeho sklenené oko, mastné vlasy a množstvo tabakového tovaru, ktorý predával.
Precitol a uvedomil si, že v izbe je dymu čoraz viac. No radšej, ako by mal vstať a otvoriť okno, si cigaretu opäť priložil k ústam a potiahol. Už si zamiloval ten pocit, keď mu dym rozpaľoval pľúca a celé telo naplnila neskutočná eufória. Nechal sa ňou opantávať. Znovu sa mu ako chrobák zavŕtal do mysle predavač zo stánku.
„ Vidím na Vás, že so svojou závislosťou bojujete už dlhé roky mladý muž. Mám tu niečo, čo vám zaručene pomôže. Na to vezmite jed. “
Pri slove jed ho zo snenia vytrhla neznesiteľná túžba opäť si potiahnuť. Aj keď pre hustý dym už poriadne ani nevidel, vôbec mu to nevadilo a hadovi sa zase raz začervenalo oko…
Chuť potiahnuť si sa dostavovala čoraz častejšie. Mal pocit, že v izbe odrazu nie je sám. Akoby sa v rohu zlovestne krčilo niečo, čo len čaká na svoju chvíľu. Túto šialenú myšlienku rýchlo zavrhol a opäť sa vrátil k ošarpanému stánku na periférii jarmoku.
„ Darujem vám túto starú cigaretu. Vsadím svoj vlastný život na to, že po nej si už nikdy viac nezapálite.“ Pri predstave predavačových žltých zubov a jeho vyškerenej, vráskavej tváre ho strhlo. Vyrezávaná totemová cigareta mu vypadla z ruky a dopadla na koberec. Nemotorne sa po ňu zohol. Dymu už bolo tak veľa, že mu trvalo hodnú chvíľu kým ju nahmatal.
Keď sa opäť pohodlne usadil do kresla obrazovka televízie sa rozsvietila.
„ Týmto skvelým prístrojom spevníte svoje brušné svaly, ako nikdy predtým, “ zase tie teleshopingové kraviny.
Vyskočil na rovné nohy. Dym okolo neho sa rozvíril a vzniesol sa vysoko ku stropu.
„ Do pekla, ako sa zapla tá telka? “ vystrašene vykríkol a hľadal ovládač, ktorý predtým položil na stolík vedľa kresla. Žiarovka nad jeho hlavou zablikala a razom zrušila pokojné šero, ktoré doteraz pretrvávalo v izbe. Až teraz si všimol, ako je celá izba ponorená do hustnúcej bielej clony.
„ Kurva, čo sa to tu deje? “ rozhadzujúc rukami prešiel naprieč izbou a snažil sa otvoriť okno. Bezúspešne. Z nejakého jemu neznámeho dôvodu to nešlo.
„ No tak… povoľ sviňa… lebo ťa rozbijem! “ horúčkovito sa snažil aspoň trochu pootočiť kľučku, no bez šance. Štipľavý dym ho začal neznesiteľne páliť v nose a očiach. Pretackal sa k dverám a skoro ich vyrazil z pántov. Preletel do chodby a zvalil sa na zem. Lapal po dychu a hodnú chvíľu mu trvalo, kým sa mu to podarilo. Rozkašlal sa. Konečne pocítil aj niečo iné ako decht a COčko.
Keď sa mu podarilo upokojiť svoje podráždené pľúca, do uší mu prenikol neznesiteľný škripot. Ako nechty jeho bývalej triednej učiteľky zo základnej školy šúchajúce sa po tabuli, keď chcela ukľudniť džavotajúci dav detí. S bolestnou grimasou si pritlačil dlane na uši, aby aspoň ako tak utíšil bolesť v bubienkoch. Keď to už konečne prestalo, z obývačky bolo počuť len slabý zvuk zapnutého televízora. Svetlo z izby vyžarovalo priamy lúč k jeho nohám a cez zaslzené oči si všimol, že dym sa razom vyparil. Zmocnila sa ho myšlienka zobrať nohy na plecia a zdrhnúť kade ľahšie. Lenže, ako by povedal jeho kamoš Larry: „ zbabelo zdrhajú len negri v béčkových hororoch, pretože scenáristi sú tak vychcaní, že ich nechávajú prežiť, aby film nebol napadnutý za rasovú diskrimináciu. “ Pri pohári vychladeného Jamesona sa na tom vedeli baviť aj celé hodiny, no teraz mu to až také vtipné neprišlo.
„ Asi mi už úplne preskakuje, “ pretrel si oči a postavil sa. Nesmelo nazrel do izby. Dym nezmizol, len sa zlovestne točil okolo rozsvieteného lustra. V proti smere hodinových ručičiek a čoraz rýchlejšie. S úžasom hľadel na toto divadlo a neuvedomil si, že je opäť v tej prekliatej izbe. Precitol až na treskot dverí za jeho chrbtom. Rýchlo sa otočil a zúfalo sa ich snažil otvoriť. Drmal ich, kopal, škriabal, no všetko bolo márne.
„ Skurvený Larry! Mal som zdrhnúť. “
S hrôzou sa chrbtom pritlačil o dvere a sledoval dym, ktorý sa už pomaly formoval do niečoho, čo pripomínalo mini tornádo. Luster sa kýval, priam ho nevytrhlo zo steny. Svetlo šialene blikalo a razom nastala tma. Televízor stíchol a jediné, čo počul bolo búšenie jeho srdca. Cítil ho až niekde v spánkoch.
„ Čo má toto všetko do riti znamenať? “ zovretie v hrdle bolo čoraz väčšie a strach prebral nad ním úplnú kontrolu. Display na prehrávači sa rozsvietil a izbou sa rozoznela úvodná melódia „ Sweet home Alabama “.....
„ Pre Boha… len toto nie, “ prepadol panike. S vypätím všetkých síl a s malou nádejou, že z tohto šialenstva vyviazne bez ujmy na zdraví sa rozbehol k prehrávaču. Šmahom ruky ho zhodil na zem. Zúrivo po ňom začal skákať a vytrhol kábel zo zásuvky. Burácajúca hudba ustala. Izbou sa ozývalo len tiché vŕzganie lustra nad jeho hlavou.
Prižmúril oči, aby si čo najrýchlejšie zvykli na tmu. Dym už nepripomínal tornádo. Pomaly sa krúživým pohybom vznášal dolu k podlahe, a čoraz viac sa podobal na niečo, čo…
S vytreštenými očami nesmelo cúval a rukami strkal všetko, čo mu prišlo do cesty. Svoje miesto na zemi našla lampa, stolička a všetko, v čom zúfalo hľadal záchytný bod. Vedel, že je s ním koniec, keď na chrbte pocítil chlad omietky. Pomočil sa.
„ Darujem vám túto starú cigaretu. Vsadím svoj vlastný život na to, že po nej si už nikdy viac nezapálite.“ slová zhrbeného predavača z malého stánku mu preleteli hlavou ako šíp.
Tesne pred tvárou sa mu rozďavila papuľa majestátneho hada. Obrovské zuby sa mu skoro dotýkali hlavy. Jazyk s rozdvojeným koncom sa mu kmital priamo pred očami a lesknúce šupiny v prítmí izby ho oslepovali. S hrôzou v očiach a teplom v rozkroku sledoval, ako sa tá dymová obluda naňho cerí a každú chvíľu sa chystá po ňom vyštartovať. Zaborí zubiská do jeho krku, obtočí sa okolo neho a on skončí ako mnoho laboratórnych myší pred ním.
V priebehu sekundy sa ocitol v zovretí, ktoré mu nedovolilo sa ani len nadýchnuť, nie to ešte sa brániť. Tlak sa stupňoval. Počul praskanie prvých rebier a z nosa sa mu pustila krv. Železitú chuť životnej tekutiny zacítil na perách. V ušiach mu hučalo. Chcel kričať, no z úst mu vyšiel len slabý chrapot. Cez zaslzené oči ešte naposledy zazrel chladné dymové oči, a potom už len zuby horiace túžbou ukončiť jeho biedny život…
So zúfalým výkrikom otvoril oči. Oslepila ho obrazovka zapnutého televízora.
„ Len niekoľko minút denne a výsledok sa dozaista dostaví. Samy budete prekvapené, ako sa kilá priam roztopia… “
Zadychčaný a so šialeným výrazom v tvári civel na koberec. Na vec, čo mu práve vypadla z ruky. Vec, ktorá pripomínala cigaretu.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.