Ohnivé pero Q2 2014: Chuť rašeliny

Ohnivé pero

Dobrý deň, volajú ma Ciaran. Veľmi ma teší.

Zablúdili ste? Nie ste prví. Rád vám pomôžem. Žiaden strach, dobre to tu poznám. Narodil som sa hentam, len chalupu za vŕškami nevidieť. Má bridlicovú strechu, taká vydrží veky. Otec s dedom ju kládli.

Prežil som tu celý život. Teda, ešte nie celý, snáď mi Veľký šéf tam hore ešte doprajú. Viete, nám sa toho už premlelo. Najprv sme mali kríže okrúhle, potom hranaté, a teraz môžeme mať aj krivolaké, pozlátené kupoly a mineráty s meluzínmi, no poviem vám, Veľký šéf sú iba jeden. Ledaže by neboli, ale tomu ja neverím. Veci sa nedejú len tak samé od seba.

Tak ste nakoniec zavítali aj na chvost Európy. Ak nerátame ten ostrov, kde si sopka odkašle, a potom už necestuje nikto nikam. Ale tam mrzne, kto by tam chodil, však? Že ste boli aj tam? Čo nepoviete! Veď rozprávajte, lepšie nám cesta ubehne. Termálne pramene? Hodili by sa aj nám. Zimy sú dlhé a sychravé. Leto nebolo zlé, toho roku trvalo od utorka až do piatku, ha ha.

Nie, ja som nebol ba ani v Anglii. Svet poznám z rozprávania, mnohí turisti vedia velice dobre vyprávať. Stačí im jazyk trocha rozviazať, a už sa to z nich linie. Niekedy mám dojem, že som všetky tie miesta navštívil sám.

Čo robím? Zbieram rašelinu, predávam ju v meste. Vozík ťahá poník Lishmar. Dobrý poník, utiahne veľa rašeliny. Ľudia ňou kúria. Nehreje ako uhlie, to tu bohužiaľ nemáme. Či našťastie, v Londýne sa ním svojho času mnohí otrávili. A tých detí, čo komíny čistili, strašné niečo. Boli ste tam? Páčilo sa? Tu je krajšie? Verím vám.

Unavení? Od rána sa cabrete? Iste ste zočili veľa pekného. Dnes pršalo len hodinu, zazreli ste dúhu? Tak nám Veľký šéf dávajú najavo, že nás ľúbia. Áno, traduje sa aj, že na jej konci leprechán ukryl džbán plný zlatiek. Aj by som vám poradil, že keď toho zeleného pankharta stretnete, nezabudnite byť k nemu úctiví. Ale myslím, že ho nestretnete.

Nebojte sa, už sme neďaleko. Kopec dva, a sme doma. Vyzerajú jeden sťa druhý, no verte, ja ich hravo rozoznám. Dám vám čerstvého mlieka, tučného, nie ako tie ločprdiny z obchodu! A ovčieho syra, a zemiakového špiritu na dobrú noc, ak hostia radi.

Máte dobrého muža, pani, silného. Hravo si poradí so svojím batohom, aj s vaším. Aha, takže slečna? Všetko chce čas, všakáno. Ale vybrala ste si dobre, silný je ako býk, aj šikovný ako baran. Iste by uniesol aj vás, keby ste si nedajbože na blate zvrtla členok. Pozor si dajte, dívajte sa kam stúpate. Radšej choďte pekne za mnou.

Voda vám došla? Nie, z jazierok by som nepil. Neotrávite sa, aspoň nie hneď, len je kyslá, nechutila by vám. Ale veď vydržte. Neďaleko je prameň, naplníte si fľaše. Steká z hôr. Farmár nemá zvyšnú pencu na uncu hnojiva. Na také pestvá sa tuná nehrajú, namôjdušu sa nemusíte báť, že by vám z nej nafúklo gágory.

Stúpajte pekne za mnou, čo nevidieť sme tam. O tejto hodine je toho už veľa, čoho nevidieť, nuž sa ma len držte. Z tejto bažiny vraj onehdy vykopali múmiu starú desaťtisíc rokov. V meste v múzeu ju majú, aj s ohromným jeleňom. Tiež z močiara, učení páni všetky kosti poukladali na miesto, až vyzerá, akoby sa mal už-už rozbehnúť. Je čierny ako uhoľ, na výšku má pekných dvanásť stôp! Vážil vraj tisícpäťsto libier, škoda len, že vykapal. Veď z toho by sa celá dedina dosýta najedla.

Pozor na tie kamene, musíte skackať pekne po nich. Sú biele ako vaše kosti, snáď ich v tom šere vidíte. Tieto hračičky zahoďte, mladý pánko. Už nesvieti? Tiež som mal taký smiešny telefón, dal mi ho synovec, no vlhkosť si s ním rýchlo poradila. Je všade, nad ránom v dome okná plačú a vy viete, že najlepšie je zakutrať sa hlbšie do perín a prečkať do obeda, kým sa úplne nerozvidní.

A v Thajsku ste boli? Že nie? Ani mladý pán, kým bol mladší? Škoda, počul som že je tam zaujímavo, rád by som ďalší príbeh. A čo Amsterdam? Len sa pýtam. Viete, slýcham o tom meste toľko, akoby som tam sám bol. Dvakrát? To je výborné! Muselo sa vám tam páčiť. Rozumiem, tieto bylinky u nás nesmieme, ale možno sa to raz zmení. Mňa to netrápi, aby ste si nemysleli, že som nejaký oný, ha ha. No počul som, že v jednom kraji tam pri vás ich povolili. Jáj, susedia? Rozumiem, rozdelila vás vláda. Špinavé hry táto politika, poviem vám. Tí nemajú kožu na tvári. Ako hady, zvlečú sa, a zas novú. Nebojte sa, hadov tu niet, vykázal ich odtiaľto náš kresťanský patrón. Nemáme ani vlky a medvede, ba ani divé kance. Lordi všetku zverinu vykántrili. A čo nám dali náhradou? Pušky a guľky, veľký hlad a zemiakovú pleseň. Státisíce sa plavili na západ, cez oceán do zeme zasľúbenej, čo ju stráži to betónové sošisko s fakľou. No len hŕstka prežila útrapy plavby. Odišli, zvolili si radšej sa vŕtať v uhoľných baniach ani slepé krty, až kým si nevykašlú pľúca, než doma ohlodávať hnilé zemiaky.

Ani táto reč nie je moja. Hentí by sa našu nenaučili ani za tisíc rokov, no tá ich je ľahučká ako psí spánok. Melie ňou hádam tretina sveta, ak nerátam šikmookých. Škoda že ste tam neboli, tie dievčatá sa mi ľúbia, tak pekne tancujú!

Ale ste nemotorný, stúpil ste vedľa! Na baganče kašlite, už ich odtiaľ nedostanete. Iste boli drahé, čo sa dá robiť. Ste chrabrý muž, no to ona spravila chybu. Chcete jej pomôcť? Len sa sám zaboríte hlbšie. Snažte sa nehýbať, budete sa noriť pomalšie. Ešte sme sa nestihli poriadne porozprávať. Pomôžem vám, ale niečo za niečo. Chcem príbeh. Váš príbeh, pekne poporiadku, nevynechajte ani jednu maličkosť.

Myslite na Thajsko. Nebalamutia ma mladý pánko? Kým sa spoznali so slečinkou, čosi precestovali aj sám, nemýlim sa? Onedlho mi o tom porozprávate, a neopomeniete ani jednu daromnicu.

Tým sa netrápte. Viete, že všetko sa raz musí skončiť. A kde niečo končí, iné začína, súdia múdrejší odo mňa. Vraj všetci pochádzame z hviezd. Život je len vtáčik, čo k nám v noci vletí jedným oknom, aby vzápätí druhým uletel nazad do nekonečnej tmy.

Tak ako Bangkok? Užil ste si tam deň, na aký sa nezabúda? Ruky vám oťaželi, vravel som vám, že nimi nemáte okolo seba tak mlátiť. Čo už teraz narobíte? Ech, kývať hlavou je jediné, na čo sa zmôžete. Blato vám siaha po krk. Nie, nemá dno. Vaše nohy sú osemsto rokov v minulosti, chápete to? Vtedy dávalo slnko život tej vrstve drobných kvietkov, než umreli, aby vytvorili rašelinu. A ona si teraz vezme ten váš. Nebojujte, nemá to zmysel.

Stojíte na mieste, kedy Džingischán porazil Tatárov. Richarda zvaného Levie srdce trafil francúzsky lučištník do pleca. Než zomrel na otravu krvi, udelil svojmu vrahovi milosť. Poslal chlapca domov so stovkou šilingov vo vrecku. Na tróne zasadol jeho brat Ján, s opicou zvanou stihomam na pleci. Jeho šesťročná vojna so žabožrútskym Filipom nás obrala o všetko. Veľa ľudí umrelo.

Nemetajte sa tak, narušíte sled dejín. Vaše boky sú teraz v dobách, keď nám hen na sever ten oplan Henry ôsmy zavliekol protestantov. Viete, viera v Krista je ako sneh, na ktorý Luther nasypal popol. Zaberali nám pôdu, a my sme sa bránili. Veľa ľudí umrelo, a skôr či neskôr aj všetci ostatní, tak to už raz chodí.

Krajina má pamäť. Mŕtve bahniská šepkajú, len im treba vedieť načúvať. Nič sa nestratí, ani vaše spomienky. Už vám môžem prezradiť tajomstvo. Na jar, keď vres zakvitne a trocha sa oteplí, vyrastú na trasovisku zvláštne hríby.

Sú modré ako nezábudky, ako spomienky v nich ukryté, a rovnako sladké.

Ovce sa ich nedotknú, veď čo by už tie rozumeli. Ale ja viem lepšie.

Hudú príbeh, váš príbeh. Dozviem sa ho celý, už čoskoro. Do fajky si pridám aj trocha vresu, aby mi nič neuniklo.

Pokojne sa ponárajte, a nič neľutujte. Stretneme sa tam. V Amsterdame, v Bangkoku.

A možno spolu uvidíme aj hviezdy.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

17. novembra 2014
mayo