Ohnivé pero Q1 2019: Umrel mi drak

ohnive pero

Je ráno. Aspoň tak by to malo byť. V krajine večnej tmy je to trochu náročná otázka. Na povrchu možno krásne svieti slniečko a po lúkach sa môžu naháňať motýliky, ale tu je tma.

Dvojica temných elfov sedí na studenom kameni a pojedajú niečo, čo má oficiálne názov obed. Neoficiálne je to zmes slepých rýb, akejsi ťažko popísateľnej jaskynnej fauny, soli a toho, čo ostalo zo včerajšej večere. Rozprávajú sa. Jeden z nich je väčší a silnejší, zatiaľ čo ten druhý je ponorený do smútku a len potichu prežúva. Ladoc, ten väčší z dvojice, má neustále akési vtipné obdobie. To ide nejednému temnému elfovi na nervy. V svete ľudí by sa dalo povedať, že mu veľa svietilo slnko na hlavu. Ale tu?

„Myslím si…“

„Čo si myslíš, Ladoc?“

„Myslím si, že teraz je na povrchu ráno.“

„Možno je, možno nie je. Nie je to jedno?“

„Pre nás možno áno. Ale pre tých na povrchu nie. Len si to predstav. Máš čas na vstávanie i čas na to, aby si šiel spať.“

„To máš aj tu. A netreba na to slnko.“

„Podľa mňa je to dôležité.“

„Podľa mňa nie. Nech je hore čokoľvek, tu je tma.“

Menší a starší temný elf je podráždený. Netreba sa čudovať. Toľko zmien sa stalo v jeho živote vo veľmi krátkom čase. Dostal meno Theldis, čo je z veľmi starej elfštiny. Tak starej, že v podstate nikto nevie, čo to znamená. A jemu je to jedno.

„No tak, Theldis. Usmej sa trochu.“

„A čo ma má rozveseliť? To, že si z nejakého dôvodu presvedčený, že na povrchu je ráno?“

„Napríklad. Alebo to, že dnes sa tie ryby podarili.“

„Pred dvomi dňami sa podarili rovnako. A čo má byť?“

„Ale nič, nič. Len pokojne. Pozri sa na tú jašteričku. Vyzerá spokojne.“

„Je v klietke a zajtra ju zožerieme.“

„No vidíš. Budeme mať šťastnú jaštericu. Mňam!“

„Jedol si zase tie huby, však?“

Ladoc sa snaží svojho kamaráta nejako rozveseliť. Nejde mu to. A vlastne ťažko povedať, či sú to kamaráti. Majú spoločný oddych, veľa spoločných priateľov a jedia momentálne to isté jedlo, ale za priateľov by ich len málokto považoval.

„Tebe nezlepším náladu, však? Ani keď ti poviem, že som sa naučil hádzať kameňom?“

„Nič iné tu nie je. Len kamene.“

„Aj balvany, stalagmity, stalaktity a drobné skalky. Všetko dávaš do jedného vreca.“

„Fajn. Hodil si kameň. A do čoho?“

„No… k druhému kameňu. Máme takú novú hru. Hádžeme kamene čo najbližšie k inému kameňu. Ide o presnosť. Len tí najlepší vedia hádzať naozaj dobre.“

„Si v jaskyni bez vetra a máš neobmedzené množstvo kameňov. Ľahko trafíš. To z teba nerobí nikoho špeciálneho.“

„Odkedy ti umrel drak, tak si hrozný.“

Ladoc to nemal spomínať. Vždy, keď niekto spomenie Theldisovho draka, prestane akákoľvek zábava. Má pocit, že s tým drakom zmizlo aj niečo z Theldisa.

„Prečo s tým začínaš?“

„A o čom mám hovoriť? Ani moje vrhanie kameňov ťa nezaujalo. Tak poďme o tvojom drakovi.“

„Nejde o to, či je to môj drak, alebo nie. Samozrejme, že mi chýba a nikdy sa už nevráti.“

„Si na neho stále naviazaný, však?“

„Zomrel včera. Jasné, že som naviazaný. A bol by si aj ty.“

„Čo sa mu to presne stalo?“

„Vieš, čo sa stalo.“

„Ale chcem to vedieť od teba. No tak, čo sa stalo?“

„Zomrel.“

„Prečo odpovedáš tak krátko? No tak, rozhovor sa. Černokňažník povedal, že sa máš o tom veľa rozprávať a bude ti lepšie.“

„Černokňažník pojedol viac húb ako ty.“

„Myslíš? Podľa mňa je to tak narovnako.“

„Si hrozný. Vieš o tom? Radšej idem preč. Dojem ten obed radšej sám.“

„Idem ti na nervy?“

„Hádaj.“

Theldis ide preč. Chce byť sám. Niekedy mu dobre padne rozhovor s inými elfmi, ale Ladoc vždy všetko preháňa. Ostáva mu len menej ako tretina obeda.

Z vrecka svojho oblečenia vyberá dračiu šupinu. Jednu z tých, ktoré mal jeho obľúbený drak pred tým nešťastím.

„Musím sa ti priznať.“

„Odsadol som si od teba, ak si si to nevšimol.“

„Všimol. A to by si nemal. Černokňažník hovoril, že nemáš byť sám. Musím sa ti s niečim priznať. Je to dôležité.“

„Čo také?“

„Ja neviem, čo sa stalo tvojmu drakovi.“

„Ale vieš.“

„Nie, nevieš. Nikto mi to nepovedal. Každého som si pýtal ale nikto sa so mnou nechcel rozprávať. Nechápem to. Normálne sa so mnou všetci rozprávajú veľmi radi. Som všade tam, kde sa niečo deje.“

„Vieš, že to nie je pravda.“

„Nie je pravda?“

„Nehraj sa na hlupáka. A teraz buď tak dobrý a choď preč.“

„Až keď mi povieš, čo sa stalo tvojmu drakovi.“

„Zomrel.“

„Ale ako? Dostal infarkt? Mal zažívacie problémy? Zle sa stravoval a mal málo pohybu?“

„Veľmi vtipné. A teraz ma už nechaj.“

„Povedz mi. Povedz mi to.“

„Prečo? Si bojovník, alebo dieťa?“

„Zvedavý bojovník. Povedz! Povedz!“

Theldis sa nechápavo pozerá na toho najotravnejšieho elfa, akého pozná. Nech mu už povie čokoľvek, nenechá ho napokoji. Fakle v jaskyni osvetľujú priestor, v ktorom sú momentálne len oni dvaja. Všetci ostatní išli preč. Pravdepodobne niekoho z tejto dvojice nemajú priveľmi v láske.

„Už to mám. Tvoj drak spálil na popol všetkých nepriateľov. Dobyl všetky mestá a získal všetky poklady. Potom… čo bolo potom?“

„Nevymýšľaj hlúposti.“

„Už to mám. Potom vyletel vysoko, až na tie najvyššie hory a tam zamrzol.“

„Nie.“

„Povedz mi to. No tak.“

„Spadla na neho stena jaskyne keď spal.“

„Len to? To by ho nemalo zabiť. Však tvoj drak bol úplne super!“

„Nevieš, aké môžu byť niektoré kamene ťažké.“

„Viem. Ja hádžem aj najťažšími kameňmi.“

„Fajn. Teraz vieš pravdu. Choď sa niekde hrať s kameňmi.“

„Mal pred padajúcimi kameňmi uletieť. Je to drak a draci sú silní a majú krídla.“

„Neuletel. Nečakal to. Navyše spal.“

„Tak ale to ho malo len poraniť. Keby som to vedel, tak by som išiel za černokňažníkom a spolu by sme namiešali lieky. Dostal by sa z toho. Bol by chvíľu ako zelenina, ale potom by bol tak silný, ako predtým.“

„Máš hlavu ako dieťa. Nič sa nedalo urobiť.“

Ladoc sa neuráža. Vie, že je pre mnohých na smiech. Vie tiež to, že nikdy nebude slávny bojovník a nikdy neurobí nič veľkolepé. Iba ak by sa stal zázrak.

„Povedz mi viac. Povedz mi viac o tom, čo sa stalo.“

„Čo viac? Môj drak umrel. Spadla na neho stena.“

„Veľmi ho to bolelo?“

„Čo sú to za otázky? A vôbec, prečo sa ma to vypytuješ?“

„Lebo ty vieš viac o drakoch ako ja. Vieš viac o vojnách a o jaskyniach ako ja. Ty vieš byť hrdina a ja viem byť len otrava.“

„S tým posledným súhlasím.“

„Až bude vojna, budem musieť aj ja bojovať.“

„Keď naši nepriatelia zistia, aký si otravný, tak ťa zabijú z veľkej diaľky. Až potom budú pokračovať.“

„Ty si veľký bojovník. Ty ma pomstíš.“

„Nežartuj. A ako?“

„Mám pre teba darček.“

„Od teba nič nechcem.“

„Uvidíme.“

Ladoc začína pískať. Raz, druhý krát, tretí. Zo začiatku sa nič nedeje. Ladoc to opakuje znovu a znovu.

K dvojici sa blíži stredne veľký drak. Má sivé šupiny a krídla, ktoré sa viac hodia do jaskýň než na voľné lietanie po povrchu.

„Chceš sa mi posmievať? Alebo čo vlastne chceš urobiť?“

„Černokňažník povedal, že nemáš byť sám.“

„Preto mi znepríjemňuješ život. Ty aj tvoj drak.“

„Už nie je môj.“

„Čože?“

Jeden z elfov sa premenil do svojej podoby. Namiesto otravného Ladoca sa zjavuje postava hlavného černokňažníka kla­nu.

„Čo má toto znamenať?“

„Ladoc je práve teraz ďaleko. Snaží sa pomáhať pri opravách, aby sa tá časť jaskyne znovu nezrútila. Ja som pri tebe celú dobu, Theldis. A mám pre teba dar.“

„Aký dar? A prečo ma nenecháš na pokoji?“

„Tento drak je odteraz tvoj. Ladoc nie je dobrý s drakmi. Vlastne ich ani nemá rád. Rozprával som sa s ním a dohodli sme sa, že ti ho prenechá. Nie je tak dobrý ako tvoj starý drak. Potrebuje niekoho, kto bude pri ňom. Bude tvoj dobrý spoločník a v boji budete veľmi silný. Nedokážem oživiť tvojho draka, ale tento bude robiť všetko pre to, aby bol čo najlepšou náhradou.“

„Ďakujem. Neviem čo povedať.“

„Ani nehovor a nasadni. Už čoskoro budeme potrebovať vás obidvoch.“

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

Hlavným knižným sponzorom aktuálneho kola Ohnivého pera je vydavateľstvo Artis Omnis, vydavateľstvo fantastických kníh. Niektorí dnes už známi autori, ktorí kedysi začínali v Ohnivom pere, vydali svoju knihu práve v tomto vydavateľstve. Možno v Artis Omnis raz vyjde kniha aj autorovi tejto poviedky.


15. apríla
Stanislav Hoferek