 |
Zobudila sa na akési čudné zvuky. Prenikali do jej spánku, zaplietali sa jej do snov a menili ich na horory. Amaya neochotne otvorila oči, aby zistila, čo ju takto nemilo budí. Z východu k nej prenikalo svetlo krvavého slnka vykukujúceho sponad blízkych kopcov. Obloha menila farbu z červenooranžovej na bledomodrú a tá sa postupne vpíjala do tmavšej modrej nad jej hlavou.
Výhľad na posledné hviezdy jej zatienila ohyzdná tvár. Na sekundu sa preľakla, že ju našiel škriatok a v spánku vykonal svoj úmysel. Prebehlo ňou zhnusenie, no uvedomila si, že je to ešte horšie. Omnoho.
Skláňala sa nad ňou mágiou zohyzdená bosorka. Tvár jej pokrývali odporné vredy, bradavice a čierne škvrny. Biele zošúverené vlasy jej odstávali na všetky strany. Páchla výkalmi a smradom, ktorý nedokázala identifikovať. Obnosené handry na nej viseli.
Nevedela, čo má urobiť. Počula o neprispôsobivých bosorkách. Boli nebezpečné, lebo nemali žiadne stanovené hranice. Požierali deti, mučili mladých mužov, zaklínali dediny. A čo bolo najhoršie, dokázali utiecť lovcom, takže ich nemal kto zastaviť. Nechcela si predstaviť, čo s ňou táto príšera spraví.
Bosorka sa nad ňu sklonila a Amayu ovalil bridký smrad. Musela sa veľmi premáhať, aby neskrčila tvár hnusom.
Bosorka ňou hrubo trhla a Amayu vyšvihla do sedu. To, čo uvidela, keď otvorila oči ju zdesilo. Bosorka rozďavila ústa. Dlhé čierne skazené polámané zubiská jej trčali z ďasien, hrdlo jej pokrývali nechutné biele fľaky.
Amaya zdesene vykríkla. Ako omámená sa pristihla pri tom, ako sa tackavo dvíha na nohy a uteká. Batoh sa jej kýval na chrbte, ťahal ju do strán. V tom šoku sa nedokázala skoordinovať, nohy sa jej podlamovali. Do pravého členku jej vystrelila ostrá bolesť, ale neprestávala bežať. Dedina bola tak príšerne ďaleko. Príšerne ďaleko.
Do očí jej vhŕkli slzy. Ako mohla byť taká hlúpa? Tu ju nikto nenájde a bosorka jej vyvedie čosi ohavné. Potácala sa dolu kopcom, ohnutá v páse, po stehnách a lýtkach jej stekala krv. Bolesť v podbrušku jej nedovoľovala vystrieť sa, oberala ju aj o tie zvyšky síl, čo jej po včerajšej naháňačke ostali.
Zavzlykala.
Ostré nechty sa jej zarezali hlboko pod kožu medzi krkom a plecom, dlhé mŕtvolné prsty sa jej obmotali okolo krku a prudko ňou mykli vzad.
„Stoj,“ zachrapčal jej hlas do ucha.
„Nechaj ma,“ zanariekala. „Nechaj ma, budem ti nanič. Som len taká kosť a koža. Nič neviem, ani ti neposlúžim. Nemám peniaze. Sama si musím špinavo zarábať.“
„Máš pekné šaty. Dcéra nejakého bohatého lorda?“ Bosorka ju obchádzala, dýchala jej na krk. Dlhými pazúrmi obkresľovala jej krivky.
Amaya plakala. „Môj otec nevie, že žijem. Mama je mŕtva. Nemám nikoho.“
„To je len dobré. Aspoň ťa nikto nebude hľadať.“ Bosorke tiekli sliny dolu bradou a kvapkali na otrhané šaty.
„Ale mám bohatého strýka! Ten ma nájde!“ O čo sa pokúšala? Nikto ju nenájde a týmto čas aj tak nezíska. „Čo odo mňa chceš?“
Bosorka sa zachechtala. „Len si počkaj.“
Amaya cítila ako naberá odvahu. Poutierala si slzy. Odkedy sa z nej stala takáto citlivka? „Na čakanie nemám čas. Hľadaj si niekoho iného,“ odvrkla a rozbehla sa smerom k dedine.
Bolesť v bruchu sa zhoršovala a žalúdok jej dával za pravdu. Odrazu sa jej podlomili kolená a zletela na zem. Ledva stihla natiahnuť ruky, aby nosom nevrazila do zeme a úplne si ho nedokaličila. „Hovorila som ti stoj,“ nechutný hlas jej zavrnel pri uchu. Bosorka ju schmatla za vlasy a prinútila posadiť sa. Amaya úporne bojovala so slzami. Strašne to bolelo. „Pôjdeš so mnou. Nevzpieraj sa. Bude to ľahšie a bezbolestnejšie.“
„Tak to v žiadnom prípade!“ vykríkla a uštedrila bosorke mocný kopanec do brucha. Starena sa prehla a z úst sa jej vyvalila čierna tekutina. Amaya zhnusene vypleštila oči a štverala sa na nohy. Ježibaba dlho neváhala a schmatla ju za nohu. Ostré nechty sa Amayi zaborili do mäsa.
Amaya natiahla pravú nohu a z čižmy vytiahla Lexi. Zahnala sa po bosorke, zapichla jej dýku do dlane, ktorou jej zvierala ľavú nohu. Bosorka zakvičala a nechty ponorila ešte hlbšie.
Amaya si od bolesti zahryzla do spodnej pery, vytiahla dýku z bosorkinej ruky a zabodla ju do bosorkinho predlaktia. Žena ju konečne pustila.
„Lexi!“ Dýka sa premenila na metlu a Amaya na ňu v okamžiku nasadla. Odrazila sa a v duchu metlu súrila, aby naberala na rýchlosti.
Ježibaba jej bola v pätách. Letela za ňou bez metly, temné zakalené oči ju prebodávali zakaždým, keď sa za ňou otočila. Dobiehala ju.
Amaya zabrzdila a klesla. Bosorka ju predbehla, no chybu si uvedomila skôr, ako Amaya predpokladala. Amaya sa otočila, urobila oblúčik a k dedine sa vracala okľukou.
Bosorka sa objavila znenazdajky vedľa nej, potiahla ju za metlu a Amaya stratila rovnováhu, pustila sa metly a padla na zem. Metla dopadla vedľa nej.
Bosorka ju pritlačila k zemi a prisadla. Pokrútenými prstami jej ovinula hrdlo a stisla. „Nepotrebujem ťa živú. Bude mi stačiť tvoja krv a telo.“
Nedovolí tej bosorke, aby ju zavraždila a jej krv použila na nejaké temné účely. Ďakovala za dlhé nechty, lebo na to, čo plánuje urobiť ich potrebuje. Hnusilo sa jej to, ale nemala na výber. Zatvorila oči, lebo už i tak pohľad na bosorkinu mrzkú tvár jej obracal citlivý žalúdok. Zahnala sa po bosorkinej tvári a nechtami jej preťala líce a bradu. Pod nechtami zacítila tú nechutnú kožu, ale snažila sa na to nemyslieť. Bosorka na chvíľu poľavila stisk a Amaya sa jej zadrapila do tváre. Sekala, rezala, ťala a trhala. Do hlavy jej vystupoval tlak, pretože bosorka sa nevzdávala a hrdlo jej stláčala čoraz silnejšie.
Amayu napínalo na zvracanie, ale musela to potlačiť. Bosorkin rev sa jej zarezával do uší. Nemohla dýchať.
Na tvár jej dopadla bosorkina odporná krv. Uvedomila si, že ak rýchlo niečo neurobí, toto budú jej posledné sekundy.
Nechtami namierila na jej oči a viac nemyslela. Bosorka s neľudským rykom odskočila a šúchala si oči. Na rukách jej ostávala tmavá krv.
Amaya sa zviechala na nohy, schmatla metlu a utekala. Hlava sa jej krútila, nohy ju nepočúvali, sotva ju niesli k dedine. Nikto ju neprenasledoval. Stále počula bosorkin rev a hrubé nadávky. Potom to už nezvládla a dávila a dávila. Nič z nej nevyšlo. V žalúdku nemala nič, čo by mohla vyvracať.
Do dediny dobehla vyčerpaná a otrasená. Pod nechtami mala stále bosorkinu krv a kožu. Žlté kvietkované šaty nasiaknuté vlastnou krvou, pretože sa na mesiačiky nijako nepripravila. V miestnom hostinci nebolo zarána ani živej duše okrem nevrlého hostinského. Zložila sa za stôl a zhlboka dýchala. Robilo sa jej zle z myšlienky, ako bosorke zaškrabla do očí.
Hostinský sa dožadoval, aby si objednala. Nemala pri sebe ani deravý halier, a tak sa vypotácala z hostinca a zložila pod okno. Zhlboka dýchala, no z hlavy si nedokázala vypustiť spomienku na bosorku. Otočila hlavu doľava. Pohľad jej padol na studňu vedľa domu.
Od vody ju delil iba plot. Ťarbavo sa postavila na nohy a zamierila tým smerom. Vyšvihla sa nahor. Nohou sa zaprela o vodorovnú tyčku a s ľahkosťou sa dostala na druhú stranu. Padla na kolená a k studni sa doslova doplazila. Spustila vedro na dno. Zajakavo sa nadýchla, na hrdle ešte stále cítila bosorkine mŕtvolné prsty. Zaprela sa do toho a vedro ťažkopádne vytiahla nahor. Najprv sa z vedra napila a potom ponorila ruky do vody a myla si ich pokým jej nezostali žiadne stopy boji. Vydrhla si skrvavené nohy i rany. Umyla si plece a škrabance po bosorkiných nechtoch. Opláchla si tvár a vodu vyliala.
Potom sa oprela o studňu a oddychovala.
Konečne mala pokoj.
„To je zlodejka!“ ozvalo sa jej za chrbtom.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.