Ohnivé pero Q1 2019: Pokazený stroj času

ohnive pero

Klasický pondelok. Možno viac upršaný, ako je bežné. V malom okresnom meste sa začína hodina. Etika. Do triedy vstupuje učiteľ, akého zatiaľ nikto z triedy nevidel.

„Postavte sa, žiaci.“

Žiaci neochotne vstávajú a myslia len na to, kedy pôjdu domov.

„Váš učiteľ momentálne chýba. Budem ho zaskakovať. Budeme mať takú pohodovú hodinu.“

„Teraz som ho videl,“ hovorí jeden zo žiakov.

„Tiež som ho videl, ale musel teraz odísť. Posaďte sa.“

Nový učiteľ vyťahuje malé, nenápadné pero a ukladá ho do stredu triedy, na voľnú lavicu.

„Ako som povedal, toto bude jednoduchá hodina. Chcem vedieť, ako rozmýšľate. Je vás tu pätnásť. Kým začneme? Nejaký dobrovoľník?“

„Dobrovoľník na čo?“

„Povedz mi, čo by si zmenil, keby si mal stroj času? Do akého dátumu by si sa dostal, na aké miesto? A čo by si tam urobil?“

„Zobral by som bazuku a napálil by som to do Hitlera. Nebola by Druhá svetová. Potom by si to isté urobil so Stalinom, s Kimom, Mao Ce Tungom a so všetkými a bol by pokoj.“

„Takže by si zabil ľudí, ktorí podľa teba urobili veľa zla?“

„Samozrejme. Je to jednoduchá matematika. Zabijem 20 ľudí, zachránim 200 miliónov ľudí.“

„Potom by bola Zem už teraz preľudnená. Vznikol by ďalší a ďalší konflikt. Čo by si robil potom?“

„Zohnal by som si novú bazuku.“

„Zajali by ťa, alebo by ťa usmrtili.“

„Bol by som teda legenda. Ako Achilles.“

„Achilles zomrel mladý.“

„Ale každý vie, že žil.“

Učiteľ sa pozerá po triede a hľadá niekoho ďalšieho. Zaujalo ho nízke pehaté dievča v prvej lavici.

„Aký by bol tvoj plán? Čo by si urobila?“

„Ja neviem. Išla by som niekde do minulosti a povedala by som vedcom, čo všetko sa stane v budúcnosti.“

„Napríklad? Čo by si im povedala?“

„Aby nevymysleli plasty. Všade je z toho neporiadok a umierajú z toho ryby a delfíny.“

„Plasty sú potrebné. Nech sa pozrieš kdekoľvek, všade sa používajú. Plastové perá, fľaše, okná. Čokoľvek. Vďaka plastom sa zachraňujú životy v nemocniciach, vďaka plastom je možné šetriť papier, železo alebo čokoľvek iné. Navyše sú aj plasty, ktoré sa ľahko rozložia v prírode.“

„Máme aj kontinent z plastov v Tichom oceáne a milióny ľudí, čo nikdy nebudú schopní triediť odpad. Plasty vyhadzujeme pri každom obede a ešte aj vo vesmíre lietajú kúsky plastov a nikto nevie ako sa tam dostali.“

„Myslíš, že by ľudstvo mohlo nejako nahradiť plasty?“

„Určite áno. Máme sklo, drevo, hliník, papier a ďalšie materiály. Môžeme využiť čokoľvek.“

„Na druhej strane je plast potrebný, pretože sa nedá úplne nahradiť. Nemali by sme tak dokonalé nástroje a technologicky by sme boli alebo pozadu, alebo by sme plasty vynašli tak či tak, len možno o rok neskôr.“

Učiteľ si hľadá ďalšieho žiaka, ktorému by dal rovnakú otázku. Pozerá sa na veselého mládenca s vtipným tričkom.

„Kam by si išiel ty?“

„Do Egypta. Postavil by som sa k tej najväčšej pyramíde a pýtal by som sa stavbyvedúceho na stavebné povolenie.“

„Čo si myslíš, že by ti na to odpovedal?“

„Pravdepodobne by mi dal nejaký falsifikát. Nejaký notársky neoverený text v hieroglyfoch.“

„Prečo práve Egypt a to stavebné povolenie?“

„Pretože si myslím, že by bolo veselé, keby mi ho chceli ukázať. Postavili by stenu len na to, aby mi tam dali pár znakov? Alebo by poslali po faraóna, ktorý by mi vysvetľoval detaily, zámer a statické zhodnotenie stavby i s predpokladanou životnosťou.“

„Prečo si myslíš, že by sa s tebou faraón bavil? Alebo v podstate ktokoľvek? Prečo by ti mali venovať svoju pozornosť?“

„Kedykoľvek na nich môžem poslať kontrolu na BOZP. Alebo hygienu. Určite budú v tej cesnačke nejaké alergény.“

„Ak by si sa porozprával s ľuďmi z Egypta a tí by ti na všetko odpovedali a všetko priniesli, čo by si robil potom?“

„Pravdepodobne by som skočil do Mezopotámie a odklonil by som obidve rieky, aby tiekli inam. Napríklad do Stredozemského mo­ra.“

„To je náročná práca. Aký by to malo zmysel?“

„Medziriečie by bolo v púšti a strašne by ma zaujímalo, ako by tam vytvorili nejaké civilizácie.“

„Tento tvoj plán je s cieľom niekomu ublížiť? Alebo jednoducho zmeniť život?“

„Vlastne by som pomenil tok viacerých riek. Aj Žltú a Dlhú rieku, aj Níl a Gangu. Všetko by pretekalo cez Slovensko.“

„Prečo?“

„Aby sme mali zaujímavejšiu históriu. Nemuseli by sme sa učiť nezaujímavé dejiny Uhorska. Niečo by sa dialo.“

Učiteľ nevie, čo si má myslieť. Zatiaľ každý žiak dal inú odpoveď. Tentokrát sa pozerá na vysokú slečnu s hrdzavými vlasmi, ktorá má náušnice v tvare Rubikových kociek.

„Kam by si cestovala?“

„Rada by som si podala ruky s Einsteinom, s Newtonom, s Hawkingom a všetkými ostatnými. Rada by som im povedala, čím sa o niekoľko rokov preslávia. Mohli by tak posunúť ľudstvo ešte viac dopredu.“

„Ty by si chcela Einsteinovi povedať, čo dokáže na konci života? Neznamenalo by to, že bola jeho snaha zbytočná, keď hneď získa všetky odpovede?“

„Všetky nie. Veda je bohatá. Ak by vedel na začiatku života to, čo by normálne vedel až na jeho konci, mohol by si to naštudovať a preveriť. Mohol by na tom zakladať. Každý z velikánov. Newton by zistil viac o svetle a energií. Mohol by svoj čas venovať pokračovaniu vo vedeckom bádaní, alebo sa zamerať na popularizáciu ve­dy.“

„Ak by Newton prišiel s tým, čo by normálne doniesol svetu až jeho nástupca, tak by bol jeho nástupca zbytočný. Namiesto ďalšieho velikána by mohla veda zastaviť. Nikto by neprichádzal s novými nápadmi. Zvlášť pre to, že normálne pribudlo množstvo vynálezov a vedeckých objavov v podstate náhodou.“

„Ak chceme ísť dopredu, potrebujeme podporovať vedu a bojovať proti tým, ktorí sú proti vedeckého bádaniu.“

„Napríklad?“

„Veda potrebuje slobodu. Potrebuje klásť tie správne otázky. Prečo to tak je? Čo sa môže stať? Ako to funguje?“

„Ľudstvo si tieto otázky kladie po celú svoju existenciu.“

„To nie je pravda. Často boli ľudia zameraní skôr na otázky ohľadne holého prežitia. Kde zohnať jedlo a kde sa schovať pred blížiacou sa búrkou. Potom prišla tá druhá otázka.“

„Aká druhá otázka?“

„Nepýtaj sa také veci ty hriešnik. Je to tak, lebo si to tak praje Boh. Priznaj sa, že si diabol a môžeš si vybrať, či ťa utopíme, alebo upálime.“

„Inkvizícia nebola na celom svete a nie všetci boli inkvizíciou zastavení.“

„Ale ak by nebola, kde by sme teraz boli? Mali by sme už teraz vedecké poznatky, ktoré by sme normálne získali až niekedy v roku 2400? Dokázali by sme vyliečiť tie choroby, ktoré sú teraz smrteľné. Mohli by sme žiť tak, aby sme oveľa menej zaťažovali planétu v porovnaní s dneškom. Vedeli by sme sa postaviť novým výzvam. Ak by teraz išiel k Zemi obrovský asteroid, boli by sme bezradný. S novými poznatkami by sme ho mohli zničiť, odkloniť či ochrániť Zem spôsobom, o akom zatiaľ vôbec nevieme.“

Náhradný učiteľ rozmýšľa a nič nehovorí. Pozerá sa po iných ľuďoch v triede, ale nikoho neoslovuje. Znovu berie do ruky pero z prázdnej lavice v strede miestnosti. Začína hovoriť až po viac ako minúte.

„Ďakujem Vám. Vaše odpovede sú mimoriadne dôležité.“

„Vy… niekam idete?“ Pýta sa ho mladé dievča, ktoré sa zaujíma o vedu.

„Áno.“

Muž sa snaží stlačiť akési tlačidlo na kufríku, ktorý si doteraz nikto nevšímal. Nejde to. Prvý, druhý ani tretí pokus nie je úspešný. Začína sa potiť a nevie, čo robiť. Berie si svoj kufrík a vychádza.

„Počkajte. Ja viem, kto ste.“

„Áno? Kto som?“

„Myslím si, že zbierate naše názory. Pretože Vaša civilizácia je zvedavá, alebo si nevie rady s veľmi komplikovaným problémom.“

„Prečo si to myslíš?“

„Žiadny učiteľ by sa nesprával takto. Všetko je okaté, minimálne pre mňa. Navrhujem pravdu. Povedzte nám, kto v skutočnosti ste, a my pomôžeme ako len budeme môcť.“

„Nikto by nemal vedieť všetko. Je to nebezpečné.“

„Určite?“

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

Hlavným knižným sponzorom aktuálneho kola Ohnivého pera je vydavateľstvo Artis Omnis, vydavateľstvo fantastických kníh. Niektorí dnes už známi autori, ktorí kedysi začínali v Ohnivom pere, vydali svoju knihu práve v tomto vydavateľstve. Možno v Artis Omnis raz vyjde kniha aj autorovi tejto poviedky.


29. apríla
Stanislav Hoferek