Ohnivé pero Q1 2019: Ohnivé dedičstvo

ohnive pero

„Dobrú noc, synček.” Mama natiahla ruku, aby mu s láskou pohladila tmavé neposlušné vlasy. Simeon zaťal ruky do pästí a radšej vyšiel von, aby nevidela jeho frustráciu a zúrivosť. Nemala to rada, trápilo ju to. Na malom dvorci sa zhlboka nadýchol, vyhrnul si rukáv na predlaktí pravej ruky a pozrel na vytetovaný znak. Kedysi mal vo svojom dokonalom živote všetko. Jeho rod bol od nepamäti známy tým, že v žilách potomkov koluje ohnivá krv. Boli totiž krotiteľmi a trénermi drakov. Svoju prácu miloval, rovnako ako Rosu, s ktorou sa mal oženiť. Osud k nemu nemohol byť štedrejší, ale ani krutejší, keď vďaka tyranii nového vládcu náhle prišiel o všetko. O otca, bratov a kvôli úteku aj o snúbenicu. Kráľ sám neoplýval kúzelnou mocou a tak sa jej zmocňoval násilím od iných magických jedincov, či už tvorov alebo ľudí. A prinášal len smrť a skazu. Simeon bol vždy rebelom a aj napriek zákazu a jatkám zázračných bytostí prepašoval svojho fénixa Farina. Držal ho v stodole, hore v senníku a púšťal len po zotmení, aby si zalietal. Našťastie nemali skoro žiadnych susedov. Najbližšie k nim býval iba postarší farmár so synovcom a neterou, o ktorej Simeon vedel len to, že sa volá Mirabell, pretože ju stretával každé ráno na tržnici dolu v dedine. Všemožne pomáhal mame, aby nasýtili seba a jeho malých súrodencov. Popri každodennom love, biednom farmárčení a robote neprestajne myslel na pomstu a spriadal plány, ako ukončiť utrpenie celej krajiny. Počul o tom, že na východe krajiny sa formuje akási rebelská skupina, no bola to naozaj pravda? Simeon napokon len znechutene kopol do vedra a pobral sa k stodole, kde do noci vypustil Farina. Ten rozprestrel ohnivé krídla a ladne sa vzniesol k oblohe. Bol taký nádherný. Vtom sa ozvalo buchnutie a z vedľajšieho domca vybehlo štíhle dievča s tmavými vlasmi skoro po pás. Mirabell. Simeon už chcel odvrátiť zrak a konečne sa umyť, keď si to namierila priamo do hustého lesa, odkiaľ sa ozývalo vytie vlkov. Ostal stáť ako obarený. Je normálna?! Nevyzerala, že by mala o koliesko menej, ale toto bola číra hlúposť. „Doparoma!”, zanadával, zaťal zuby a napokon sa za dievčinou rozbehol. Už bol skoro pri lese, keď začul jej výkrik…


„Bože, ten Tobias je taký zadubenec”, šomrala si Mirabell, keď z behu prešla do namosúreného kroku. Bola na brata hrozne nahnevaná. Lopotné farmáčenie nikdy nebolo pre ňu, chcela odísť. Dať svojmu životu zmysel, bojovať proti zlu a on jej v tom bránil. Ako bola zahĺbená do svojich myšlienok, nevnímala okolie, až kým sa jej o tvár neobtrelo niečo jemné. Od šoku vykríkla, zastala a keď v šere lesa zažmúrila do svitu mesiaca, od úžasu vyvalila zelené oči. Fénix. Bol veľký a prekrásny, s ohnivým perím, ktoré šušťalo pri každom mávnutí krídel a – zakázaný, pretože patril medzi magické tvory. „Kde si sa tu vzal?”, opýtala sa očarene a natiahla ruku, no fénix sa držal mimo dosahu.

„Asi ti rovnako ako ja chcel zabrániť spraviť takú hlúposť a ísť v noci do lesa”, ozvalo sa jej podráždene za chrbtom. Mirabell sa prudko otočila a zbadala mladého muža, ktorého poznala len z videnia, nevedela ani jeho meno. Vôbec ho nepočula prichádzať. Bol tichý ako tieň, čo bolo mierne desivé. Fénix jej preletel nad hlavou a sadol si mladíkovi na plece.

„Veď som nešla hlboko, nie som hlúpa. Je tvoj?”, vydýchla šokovane, no Simeon len prevrátil očami. „Vieš, že by si ho nemal mať. Mohli by ti ublížiť a…”

„Tak to mi ozaj odľahlo. A čo sa týka… “ Nedopovedal, pretože z krovia sa ozvalo vrčanie. „Pssst… ”, zahriakol Mirabell, keď tlmene zhíkla a siahol na dýku, ktorú mal vždy pripnutú na opasku. Fénix ticho vyletel na najbližší strom. Vrčanie sa približovalo, až nakoniec spoza kríka vyšiel obrovský sivý vlk. „Nazdar, chlapče”, prihovoril sa mu Simeon na Mirabellino zdesenie pokojným hlasom. „Ty nám neublížiš, však? No tak…” Dievčina len s úžasom sledovala, čo ten mladý muž dokáže a srdce mala až v krku. O malú chvíľu vlk zavrel tlamu a dokonca si sadol. Simeon sa usmieval, čupel na úrovni jeho očí, stále mu niečo vravel. Už to vyzeralo, že odíde, keď zozadu na neho znenazdajky skočila druhá šelma. Simeon od bolesti vykríkol, keď sa mu vlčie zuby zaborili do pleca, no aj tak bol rýchlejší. Ako mávnutím čarovného prútika sa mu v druhej ruke objavila zlovestne lesknúca dýka. A kým prvý vlk stihol ujsť, druhý bol o chvíľu mŕtvy. Keď sa Simeon vyštveral spoza jeho nehybného tela, čo ho privalilo, Mirabell si až vtedy uvedomila, že po celý čas ani nedýchala.

„Si v poriadku?!”, zaúpela pri pohľade na jeho zakrvavenú košeľu.

„Pokoj, farmárka”, zasmial sa pobavene, no tvár sa mu skrivila bolesťou. „Viac krvi je z tej beštie. Bodaj by sa dal tak ľahko zahlušiť aj ten bosorák, čo nám otravuje životy. Navyše, nie je to nič, čo by nevyliečili slzy fénixa. Kamarát?” Farin sa ako na povel zniesol zo stromu a sadol mu na predlaktie zdravej ruky. Simeon si ho pritiahol bližšie k zranenému plecu, na ktoré v okamihu dopadli strieborné kvapky z jeho očí a rana bola za moment vyliečená. „Tak a je to. A teraz prejdime k tomu, že… hej, si v pohode? Či ti je nebodaj toho vlka ľúto?”

„Nie, veď ťa napadol a… Ako si to vôbec urobil? A ako to, že ťa ten prvý tak poslúchal?”, habkala Mirabell nespúšťajúc oči z tohto mladého muža, ktorý stelesňoval všetko, čo bolo v kráľovstve zakázané. Mal v sebe mágiu a mohol by byť jej spojencom. Nie ako Tobias, tá pocukrovaná bábovka.

„Rodinné dedičstvo. Proste to so zvieratami viem”, odvetil Simeon sucho a odvrátil zrak. „Radšej vypadnime, kým nás opäť nenapadnú. No ešte predtým – nikomu nehovor, čo si tu dnes videla, jasné? Inak je po mne, aj po mojej rodine.” Ona len nemo prikývla a náhlivo kráčala v tesnom závese za Simeonom, ktorý na pleciach niesol mŕtveho vlka. Fénix už opäť lietal kdesi v diaľke a ona horúčkovito premýšľala. Má? Alebo radšej nie? Keď konečne došli na kraj lesa, Simeon sa k nej ani neotočil a kráčal rovno k ich domcu.

„Hej, počkaj!”, zavolala na neho, no hlas sa jej triasol. Nikdy nebola strachopud, no teraz šlo do tuhého.

„Čo je?”, otočil sa k nej namrzene.

„Počul si o rebeloch na východe kráľovstva?”, hlesla. Simeon prižmúril oči, zhodil vlka do trávy a chytil ju za predlaktie.

„Odkiaľ o nich vieš?”

„Chcem sa tam vydať. Odmietam takto žiť. V chudobe, tyranii a strachu”, odvetila Mirabell a pevne mu pozrela do tváre. Simeon si ju chvíľu premeriaval, ale potom ju s úškrnom pustil.

„V prvom rade, pozor na ústa. Je to nebezpečné.”

„To hovorí ten pravý.”

„A po druhé – čím chceš proti nemu akože bojovať? Motykou? Rýľom? Toto je vážna vec, dievčatko. Vieš, aký je kráľ silný a má okolo seba armádu.”

„Je to obyčajný zlodej a vrah!”, zhúkla. „Navyše, každá pomocná ruka je dobrá. Odídem tak či tak, nech si ten zbabelý Tobias alebo ty hovoríte čo chcete!” Vtedy sa Simeon usmial. Jej odhodlanosť sa mu páčila. To by bol dobrý začiatok.

„Očividne máš oveľa väčšie gu… ehm – väčšiu guráž ako tvoj brat”, zhodnotil a natiahol k nej špinavú ruku, ktorú len s nevôľou prijala. „Som Simeon.”

„Mirabell.”

„Keby to bolo také ľahké”, skonštatoval a čelom mu prebehol tieň, keď sa obzrel k chatrči, kde býval. Mirabell ho chápala. Vedela, že má mamu a dvoch malých súrodencov. Kto sa o nich postará, keby odišiel? „Nemáme ani istotu, či to je naozaj pravda. Avšak nádej zomiera posledná a vidím, že my dvaja máme aspoň o čom hovoriť”, žmurkol na pozdrav, opäť si prehodil vlka na chrbát a stratil sa v tme. Mirabell tam ešte chvíľu stála a na perách jej pohrával víťazoslávny úsmev. Už teraz vedela, že našla toho správneho spojenca na cestu za vidinou lepšej budúcnosti.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

Hlavným knižným sponzorom aktuálneho kola Ohnivého pera je vydavateľstvo Artis Omnis, vydavateľstvo fantastických kníh. Niektorí dnes už známi autori, ktorí kedysi začínali v Ohnivom pere, vydali svoju knihu práve v tomto vydavateľstve. Možno v Artis Omnis raz vyjde kniha aj autorovi tejto poviedky.


25. februára
Dominika