Ohnivé pero Q1 2019: Oheň a ľad

ohnive pero

Kráčali už dlhšiu dobu, prešli cez lesy, lúky a polia. Narazili na územie holej, mŕtvej zemi obklopenej krami. Táto časť zemi bola pred vstupom do lesa vedúceho cez splietané konáre tvoriace dlhú vysokú klenbu. Započúval sa do šumu listou, do pískania vetra ktorý ohýbal vetvy stromov. Jeden z krov divne zašušťal. Tušil čo bude nasledovať, ruku pomaly dvíhal za chrbát aby uchopil rukoväť meča. Vedel aj čo by sa stalo keby že použije schopnosti, preto len mlčky pozoroval kry. Po pár sekundách sa z nich vynorili banditi -Neboli to obyčajný banditi, títo lovili elfov, trpaslíkov a predávali ich časti na čiernom trhu, veľmi výnosní biznis ako sa zdá. Boli po krk ozbrojený, v rôznych oblekoch, topánkach z rôznymi klobúkmi ozdobených bohatým množstvom pierok z rozličných druhov vtáctva. Vytiahol meč, obkľúčili ich do kruhovej formácie. Prikročili o dva kroky bližšie čím sa kruh zmenšil, pritlačili ich ku sebe. Niektorý nabili kuše, iný napli tetivy lukov šípmi zo špirálovitými hrotmi. Vein Arachné a mág vedeli že ak použijú čo i len zlomok schopností, elfovia ich mágiu ucítia a označia za nepriateľov, čo nepripadalo do úvahy. Kruh sa znovu stiahol, boli pár krokov od nich. Muž z najväčším klobúkom a najväčším počtom pierok sa široko usmial, ukázal žlté zuby a povedal:

-Zabite ich.

Ozval sa zvuk tetivy kuše, zaprášilo sa z rukavíc lukostrelcov, pri púšťaní šípov. Chcel šíp odraziť, Arachné ochrániť štítom seba a mága. Potom však ucítili chlad. Započúvali sa do ticha ktoré nastalo v ten moment. Vietor ustal, listy stuhli v pohybe, tak ako aj trojica. Vein vydýchlo oblak pary. Po zemi hmatala námraza, vtáctvo a hmyz letiace cez a ponad kruh zmrzli, padli na zem kde sa roztrieštili ako sklo. Trojica zmrzla, mohla však dýchať, hýbať očami čo sa však nedalo povedať o banditoch ktorý stuhli v akčných pózach a zmenili sa na kusy ľadu. Arachné otočená smerom kade prišli, uvidela ako sa približuje ku nim postava. Bola to žena, šarmantná a prekrásna, ladnými a pomalými pohybmi prekladala nohy jednu cez druhú. Na tvári bielej ako padlí sneh jej žiarili dve veľké jasné zafírovo modré oči. Havranie vlasy sa jej na pleciach pohojdávali v smere jej pohybov. Na zápästiach točila dva väčšie železné kruhy. Bola takmer nahá, Na hrudi sa jej leskol oceľový náprsník, spodnú bielizeň zahaľovali tenké oceľové pláty. Čierna koža prišitá ku čižmám sa leskla ako čierny diamant. Postavila sa pred Veina, ktorý sa zapozeral na jej dokonalé pozadie vykukujúce z pomedzi plátov ocele. Zhlboka sa nadýchla, vyhodila kruhy do vzduchu kde sa zmenili na mračno jemného prašanu, a spustila prenikaví uši drásajúci jakot. Krik tak silný že rozvibroval zmrznuté sochy banditov. Zrazu začali jeden po druhom praskať ako mydlové bubliny. Ich praskotanie bolo počuť aj cez tenký prenikaví tenor. Krik prestal, na zemi zostali po banditoch len kusy ľadu. Chlad strácal na sile, zafúkal jemný vánok, ozval sa prví šum lístia. Trojica sa opäť mohla hýbať. Žena, elfka sa obrátila na nich.

-Ja som Zira -Predstavila sa zo širokým úsmevom.

-Teší ma, ja som Vein, toto je Arachné a tento mladí muž je...

-Mág ohňa, -Dodala. -mimo kláštor a tak mladý, to sa tak často nevidí.

-Je to môj spoločník na cestách.

-Máš zvláštny vkus pri výbere spoločníkov, myslela som si že mágovia z kláštora nevychádzajú len ak majú tú svoju, svätú misiu na záchranu ľudstva.

-Tí úž nespasia nikoho.

-Prečo?

-Porozprávam ti to všetko, len teraz musíme nájsť nejaký úkryt, moja priateľka, Arachné sa na slnku necíti dobre.

-Hm. -Obzrela si Arachné v plášti z kapucňou premeravím pohľadom -Prečo si to nepovedal skôr, poďte za mnou neďaleko v tomto lese máme dedinu. Zavediem vás tam.

-Veď nás.

-Vysvetli mi ale jednu vec Vein.

-Akú?

-Čo si myslel tým že mágovia už nikoho nespasia? -Opýtala sa pri vstupe do lesa cez klenby. -Stalo sa im tam niečo zlé?

-Áno.

-A čo?

-Ja. -Odpovedal chladne.

II

Kráčali stále rovno, bolo vidieť že sa mladá elfka v lese vyzná. Sprevádzal ich, spev vtákov, vitie hladných vlkov stopujúcich korisť, ručanie jeleňov a občas sa ozval zvuk ďatľa hľadajúceho potravu v kmeni stromov. Skrz koruny sa predierali lúče slnečného svetla, ktorým sa Arachne šikovne vyhýbala. Ale občas sa pri uhýbaní dostala do ďalšieho lúču. Nosila plášť ale i cez ten ju to trochu pálilo.

-A sme tu.

Obzerali sa na vôkol, no nikde nič nebolo, ani stopa po nejakom obydlí elfov.

-Veď tu nič nie je. -Skonštatoval mág.

Presne to chcela počuť.

Elfka stála pred dvomi obrovskými krami, plných černíc, malín a ríbezlí. Šepla tajnú formulu.

-Zen´shea andu miskén.

Kry sa rozvlnili ako voda, po chvíli sa rozplynuli a ukázali cestičku vedúcu priamo ku jej domovu.

-Kúzlo skrytého -Povedala prekvapene Arachné.

-Áno, správne -Pousmiala sa elfka. -Vyznáš sa v elfskej mágii?

-Trochu.

Kráčali ďalej, po cestičke, zastavili pri strome z hrubým kmeňom. Elfka sa dotkla stromu, z prstou jej vystrelili zlaté nite, šplhajúce po kmeni smerom ku korune. Nite slabo explodovali a zmenili sa na zlatú spŕšku listov. V korune sa objavil príbytok z dreva, od dverí sa vysúvali drevené schody ovíňajúce sa okolo stromu ako had. Následne sa na nich objavila balustráda z vetvičiek, ozdobených zapletanými stonkami rúžového kru. Vyšli po schodoch a vošli dnu. To čo videli ich milo prekvapilo, domček hoci malí navonok bol dva možno tri krát tak veľký z vnútra.

-Vítam vás v mojom skromnom príbytku. Poďte prosím za mnou zoznámim vás ešte z niekým.

Bez slov ju nasledovali cez obrovskú miestnosť, ku dverám z tmavšieho dreva. Zaklopala na ne dva krát.

-Môžem vojsť?

-Smieš. -Ozval sa tlmený ženský hlas z poza dverí.

Vstúpili dnu do okrúhlej miestnosti plnej horiacich sviečok rôznych veľkostí a tvarov. V jej strede meditovala žena z rozpustenými havraními vlasmi, ktoré vo svetle sviec hrali fialkovými odtieňmi.

-Kto sú naši hostia?

-Sestrička, našla som ich pred naším lesom, napadli ich banditi.

-Nepochybne si zakročila keď nemajú ani škrabnutie.

-Zakročila.

Dievča rozpažilo ruky dlane priložilo ku plameňom sviec a zovrela v päsť. Všetky sviečky zhasli.

-Zaveď ich do jedálne určite sú hladný.

Bez otáľania ich zaviedla do jedálne usadili sa. Prišla nakoniec aj Zirina sestra. Elfky sedeli za vrchom stola, na ktorom žiarilo do zlatistá pečené prasiatko z jablkom v papuli, pečená kačica, rôzne druhy vína, piva a niekoľko druhov ovocných štiav. Dva svietniky utopené v stečenom vosku v ktorých podlhovasté sviečky osvetľovali misy z ovocím.

-Prosím ponúknite sa, jedzte čo vám hrdlo ráči.

Vein sa z mágom pustili horlivo do jedla, ale Arachné sa jedla ani pitia nedotkla.

-Dievča prečo neješ, potrebuješ nabrať sily.

-Cením si vašu pohostinnosť ale nie som hladná.

Zirina sestra sa na ňu skúmavo pozrela.

-Ničoho sa neboj -Začala napokon, po chvíli tichého pozorovania. -toto jedlo, je darom matky zeme, upírom sa pri jeho konzumácii nič nestane.

Veinn stuhol, Arachné sa spustila po čele stužka potu.

-Nemusíte sa ničoho báť, všetci sme si rovný, napokon je jasné že nie ste naši nepriatelia.

-Vein je čas aby som sa dozvedela prečo ste sa označili za predmet ktorý zabraňuje mágom spasiť svet.

Pozrel sa modrastými očami na dievčatá, prehltol sústo a zapil ho dúškom šumivého červeného.

-Jedná sa o knihu ktorú mali, Necronomicon.

Po započutí týchto slov, Zira ucítila nával tepla, pozrela na sestru a tá sa nehýbala. Z končekov jej prstou vyšľahla ohnivá vlna ktorá odhodila stôl do ďalšej miestnosti a stolovníkov odsunula do strán kde narazili do stien.

-Ahoj Vein -Ozval sa temný jemu dobre známi hlas.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

Hlavným knižným sponzorom aktuálneho kola Ohnivého pera je vydavateľstvo Artis Omnis, vydavateľstvo fantastických kníh. Niektorí dnes už známi autori, ktorí kedysi začínali v Ohnivom pere, vydali svoju knihu práve v tomto vydavateľstve. Možno v Artis Omnis raz vyjde kniha aj autorovi tejto poviedky.


4. februára 2019
Pavol Janeček