Ohnivé pero Q1 2019: Ilúzia

ohnive pero

Vo dverách predajne s potravinami sa mihol môj vlastný odraz. Nebolo to nič svetoborné. Svetlohnedé vlasy som mal prilepené k hlave a celkovo som bol premočený do nitky. Odkedy som sa ocitol v tomto meste, silno lialo, pričom som nemal dáždnik a ani štipku čarodejníckych schopností. Jediné šťastie, že bunda aj ruksak, ktoré som si vzal, boli nepremokavé. Pri pohľade do výkladu som zastal a uvedomil si, že som už dlhšie nič nejedol. Potlačil som dvere a vošiel dovnútra. Už ma ani neprekvapovalo, že brigádničky naokolo len šermujú rukami a tovar do regálov plachtí vzduchom.

Spomenul som si na Miu, ktorá tvrdila, že levitácia je jedno z najťažších kúzel. Keďže bola prvou a dlho aj jedinou čarodejnicou, ktorú som po prechode z nudnej reality bežného pozemšťana do sveta mágov poznal, veril som jej. Navyše to rusovláska vyhlásila po tom, ako jej na zem padol hrniec s polievkou, ktorú predtým dve hodiny varila. No teraz, keď som sa dostal von za múry izby, kde som väčšinu času trávil s jej podivným priateľom, nemagickým expertom na spirituálne počítačové siete, mi došlo, že sa Mia predo mnou iba naparovala. Pri pohľade na lietajúce potraviny som uvažoval o tom, že levitácia nebude až taká náročná, ak ju používajú predavačky v potravinách na presúvanie konzerv.

Asi som zamyslene postával príliš dlho, lebo najbližšie stojaca čiernovlasá dievčina sa energicky otočila mojím smerom a absolútne otrávene sa ma opýtala, čo si prajem. Alebo teda: „Čo čumíš? Chceš dačo?“

Trochu vykoľajený som nevedel, ako mám zareagovať, a tak som vyjachtal čosi v tom zmysle, že ukladanie vecí do regálov za využitia levitácie musí byť veľmi náročné.

Slečna zdvihla obočie, pričom som si všimol, že má viečka namaľované na fialovo-modro. „Skôr je to otrava. Ale tak, popri škole treba niečo robiť. Chápeš, keď chceš skočiť niekam von s kamošmi a tak, treba ti prachy.“

Aaa…škole. Pomyslel som si, že za arogantným vzhľadom môže byť aj čosi viac. Aj keď som od krajiny plnej kúzelníkov celkovo čakal niečo iné, stále som si nechcel nechať vziať ilúzie. „A čo študuješ, ak sa smiem opýtať?“

„No…Systematickú nekrofyziku,“ odpovedala mladá a popri tom lenivým pohybom ukazováka ovládala kartóny, pravdepodobne cigariet.

Predsa len voľačo. Musel som si to poznačiť. Ktovie, možnože aj práve vďaka jej príbehu by som tentokrát konečne mohol napísať niečo, čo mi vydajú. Rýchlo som z mokrej tašky vytiahol svoj zápisník, pričom slečna zdvihla obočie ešte vyššie. „A to čo má znamenať? Nejaká anketa? Čo to tam píšeš? Hej, ja som s ničím takým nesúhlasila!“ Kartóny zahrmotali v polici ako protestná podpora.

„Pokojne, som spisovateľ a zbieram nápady na novú knihu,“ rýchlo som začal vysvetľovať, aby ma náhodou neprekliala. „Zaujal ma tvoj odbor. Povieš mi o ňom viac?“

Výraz študentky sa dal popísať ako niečo medzi zmätkom, nechápavosťou a hrdosťou na to, že by sa mohla jej osoba dostať do knihy. Brigádnička si prekrížila ruky na hrudi a s prižmúrenými očami hľadala správne slová. „No tak, ja som akurát v letnom semestri druhého ročníka a učíme sa tam vlastne o tom, ako rozoznať a klasifikovať poblúdené mŕtve duše.“

Písal som rýchlo, aby mi nič neuniklo. „A čo čakáš, že budeš robiť, keď doštuduješ? Bojovať proti Kostejovi?“ Stretol som tu už viacero záhadných bytostí, no v desivosti a vyvolaní pocitu nebezpečia Kostej určite viedol.

„Ježiši, nie!“ Jej zhrozený pohľad mi naznačil, že moja otázka bola nemiestna. „To robia špeciálne komandá a cvičení lovci. Ja by som tak mohla napríklad pracovať na Úrade posmrtného života a starať sa o evidenciu tých, čo už sú mŕtvi a nechce sa im preč. Papiere a počítač. A tak,“ odvetilo dievča a pokrčilo plecami.

„Aha,“ vyšlo zo mňa skleslo a nešťastne som zaklapol zápisník. „A ako sa ti teda darí v štúdiu?“

„To čo je za tón a výraz? Dačo sa ti nepozdáva?“ Dievčina sa tvárila, že ma v okamihu premení na žabu. Vydesene som si notes pritlačil na hruď. Nakoniec si však len vzdychla a posmutnela. „No, popravde, asi ma vyhodia. Som prenášala skúšku a som ju asi nespravila. Bola som na nej včera. Tak asi skončím a budem robiť tuná v obchode. Aj Dany a Tona asi ostanú tu. To sú moje spolužiačky.“ Hlavou s čiernymi copmi pohodila smerom, kde som podľa znudených hlasov tušil dve osoby. „A chceš teda dačo, či sa ma tu len budeš vypytovať kraviny!?“

„Nie, ďakujem, akosi ma prešla chuť.“ Pomaly som dal zošit do ruksaku a rozlúčil sa s čiernovláskou, no tá už po chvíľke svoju pozornosť venovala radšej konzervám ako mne. Nanajvýš jednoduchým gestom odparila mláku, ktorá sa podo mnou za tú chvíľu vytvorila.

Vyšiel som von a pomalým krokom som sa šuchtal poloprázdnou bočnou ulicou. Kým sme sa rozprávali, prestalo pršať a dokonca vyšlo aj slnko. No akosi ma to netešilo. Ani neviem, prečo ma tak rozhovor s mladou predavačko-študentkou zronil. Veď aj ja sám som pred vytrhnutím zo svojej reality pracoval v supermarkete pri intráku. Aj po výške. Obchod ako obchod. Potom som sa zahanbil ešte viac. Uvedomil som si, že som sa pred ňou nazval spisovateľom. Pche. Ako ma môže sklamať, čo bude robiť niekto iný, keď ani ja sám som to nikam nedotiahol? Dievča mi však vnuklo nápad, kde by sa mohol nachádzať materiál na ten správny príbeh. Musím nájsť univerzitu. Povzbudivo som sa usmial, prehodil si tašku cez plece a vykročil k hlavnej ulici.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

Hlavným knižným sponzorom aktuálneho kola Ohnivého pera je vydavateľstvo Artis Omnis, vydavateľstvo fantastických kníh. Niektorí dnes už známi autori, ktorí kedysi začínali v Ohnivom pere, vydali svoju knihu práve v tomto vydavateľstve. Možno v Artis Omnis raz vyjde kniha aj autorovi tejto poviedky.


20. mája
Valéria Scholtzová