Ohnivé pero Q1 2019: Experiment

ohnive pero

Tma bola zelená.

Svetlo bolo zelené

Laura si na nič nespomínala. Prehĺtala a dýchala čosi zelené. Opatrne zdvihla viečka a oči ju zaštípali od zelenej tekutiny. Obklopoval ju svet tekutej zelenej farby. Nezachvátila ju hrôza, ako by sa dalo očakávať. Akosi to všetko predpokladala.

Odrazu bol svet celkom normálny.

Laura stála uprostred priestranného laboratória a nahé telo mala pokryté akýmsi zeleným slizom. Vôbec ničomu nerozumela. Hoci laboratórium poznala, čosi jej tu nesedelo.

Vtom to zbadala. V okrúhlej nádrži so zelenou tekutinou plávalo jej bezvládne telo.

Laura ohromene podišla k nádrži a roztrasenou rukou prešla po hladkom povrchu. Na mieste, kde sa ešte pred chvíľou nachádzala jej dlaň, zostávali stopy slizu. Ako v tranze sa predklonila, až sa čelom takmer dotýkala skla. Po lícach jej stekal pot, v spánkoch jej divoko búšila krv. Cítila, ako jej zviera hrdlo.

Toto nie je skutočné. Je to podfuk. Alebo je to sen. To určite nemôže byť ona.

Napriek tomu jej bolo jasné, že sa jej to nesníva, ibaže tá žena by mohla byť…

Nestihla dokončiť myšlienku, lebo zacítila čísi ťažký pohľad na zátylku. Prudko sa obrátila, avšak nikoho nezbadala. Ani ju to veľmi neprekvapilo. Keď sa opäť chcela venovať nádrži, pohľad sa jej meravo zasekol. Jej pozornosť upútal objektív bezpečnostnej kamery. Zazdalo sa jej, že sa kamera zľahka pohla.

Laura zvedavo vykročila ku kamere. Objektív sledoval jej pohyb. Laura sa zarazene zastavila. Vtedy si uvedomila, že kamera nie je napojená do siete, ale kábel vedie do ďalšej, oveľa menšej nádrže so zelenou tekutinou.

Laura pristúpila bližšie, ale to čo zbadala, ju prinútilo zaspätkovať. V nádrži ležala hlava jej priateľky a laborantky v jednej osobe, Kamily. Vrchná časť lebky bola chirurgicky odstránená a do obnaženého mozgu viedol kábel od kamery. Bolo vidieť, ako mozog pulzuje.

„Prekristapána,“ precedila cez zuby a odstúpila ešte o niekoľko krokov dozadu. Zavrela oči a ucítila, ako sa celý svet chveje. Pomaly sa začala upokojovať a premýšľala, kto z jej kolegov má tu hrôzu na svedomí.

Otvorila oči a zrak jej okamžite padol na ďalšie malé nádržky, do ktorých tiež viedlo množstvo káblov.

Laure sa z tej hrôzy zatočila hlava. Cítila, že na ňu prichádzajú mdloby a čakala na vykúpenie do sveta snov, keď sa jej vtom v hlave ako sviečka rozsvietila realita.

Nájde si svoju nádrž a zalezie pekne – krásne tam, kam patrí.

Koniec

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

Hlavným knižným sponzorom aktuálneho kola Ohnivého pera je vydavateľstvo Artis Omnis, vydavateľstvo fantastických kníh. Niektorí dnes už známi autori, ktorí kedysi začínali v Ohnivom pere, vydali svoju knihu práve v tomto vydavateľstve. Možno v Artis Omnis raz vyjde kniha aj autorovi tejto poviedky.


18. marca
Daniel Hurák