Ohnivé pero Q1 2019: Denník kapitána

ohnive pero

„272. Helián 2. galaktického roku. Audiodenník kapitána Klávia. Dni plynú a ja si začínam zvykať na moju novú rolu kapitána kuriérskej lode Šón-B73. Až teraz som si uvedomil, čo všetko pre nás bývalý kapitán Efelon robil. Aj keď bol zdržanlivý, tak nám bol oporou a majákom, vo chvíľach, keď sme to ako nejednotná posádka potrebovali. Kiež by ho tá odpadová turbína nikdy nevtiahla… Kraikovi som už nariadil smrtiacu turbínu pretaktovať na pôvodný továrenský výkon, pretože sa chlapi boja chodiť na záchod. Všetci sme sa spoločne zhodli na tom, že budeme radšej riskovať to, že náš drullský mechanik opäť záchod upchá, ako to, že ďalší z nás skončí pomletý na kusy. Okrem toho som zmenil kurz našej cesty. Tá pôvodná bola pridlhá, takže to vezmeme skratkou, okolo Marsu, naprieč sústavou Solus. Dovolím si tvrdiť…“

Puk!

„Dovolím si tvrdiť…“

Puk!

„Dovolím…“

Puk!

„Dov…“

Puk! Puk!

„Do marťanskej riti, Magdok!“ zhúkol nervózny kapitán, na žltú hromadu svalov s malou jednookou hlavou zavesenou na dlhom krku. „Už som ti raz povedal, že náš mikrovlnný transportátor neslúži na robenie pukancov!“

„Prepáč, šéfko,“ ospravedlnil sa drull, vypínajúc červenú kontrolku, ktorá mu bránila vytiahnuť voňavé pukance z transportátora.

„Kapitán…“ opravil ho Klávius potichu.

„Hm?“ Žmurklo naňho drullove oko nechápavo. „Hovoril si niečo?“

Klávius sa už-už chystal odpovedať, no nakoniec si radšej zahryzol do jazyka. „Nič,“ odvetil podráždene.

„Dáš si?“ nastrčil drull misku pukancov pod kapitánov nos. Sám si pri tom hrsť pukancov napchal do úst.

Klávius si jeden vzal. Zo slušnosti. Hodil ho do úst a následne drulla z miestnosti vypoklonkoval.

Magdok ľahostajne mykol plecami, a s cvaknutím hydraulických dverí miestnosť opustil. Ostalo po ňom len niekoľko pukancov sporadicky roztrúsených po zemi.

Syrové – tie mám najradšej… Zamyslel sa Klávius, dívajúc sa na väčšiu skupinku pri dverách.

Ten nápad ihneď zavrhol a otočil sa k diktafónu.

„Takže!“ zamyslel sa. „Kde som to skončil?“

Puk!

„Čo to kurv…“

Puk!

Hneď nazrel do transportátoru, či v ňom Magdok pukanec, či dva nezabudol. Nič. Zvláštne… Možno to bol len…

Puk! Zaznelo znova.

Tentokrát bol Klávius v strehu, a hneď ako sa ozvalo ďalšie puknutie, vyskočil na nohy. „Ha!“ zvolal víťazoslávne, keď pred jeho očami vyhorela ďalšia z poistných kontroliek. Potešenie z víťazstva sa ihneď vytratilo. Novopečený kapitán zbledol a oblial ho studený pot.

„Skurvené pukance!“ skríkol a rozbehol sa k dverám.

„Uniká nám náklad! Uniká nám náklad!“ vrieskal, ako šprintoval trupom vesmírnej lode. Posádka tvorená najmä humanoidmi zo systému Orion, naňho vrhali neveriacke pohľady. Na nohy vyskočil len plutónčan Kraik, pričom prevrhol pokrový stôl, zvalil stojan s alkoholom a skočil jednému spoluhráčovi na nohu. Hneď potom sa rozbehol ku chvostu lode a tvár nacapil na sklo malého okienka.

Kapitán sa nacapil na okienko hneď vedľa Kraika.

„Čo sa to stalo?“ Spýtal sa do vetra kapitán, bezmocne sa prizerajúc, ako ďalší kontajner opustil ťažný modul a vyrazil na svoju púť nekonečným vesmírom.

„Praskli istiace svorky,“ odpovedal plutónčan potichu. Zbledol viac ako kapitán.

„Ako to môžeš vedieť?“ zarazil sa kapitán.

Kraik z vrecka vytiahol kovový predmet.

„Istiaca adamantiová cievka,“ spoznal ihneď predmet kapitán.

„Nie tak celkom…“ odvetil Kraik a s podivným úškľabkom na tvári podal svorku Kláviovi.

Klávius naňho vypleštil oči. „To nie je adamantium!“ Skríkol zhrozene.

„Viem,“ začal sa obšívať Klávius. „Magdok mal svorky objednať. Ten idiot ich objednal z Univexpressu. Vraj tam na ne bola perfektná zľava…“

„Napadlo ti…“

CVAK! Kapitánovu otázku prehlušil ďalší uvoľnený kontajner. Po uvoľnení narazil do konštrukcie modulu, odkiaľ si to namieril k neďalekej modro-hnedej planéte.

„Kontajner C-15, prudkoexpanzíva chladiaca pena na holenie zo sústavy D-33. Varovanie: silný mutagén pre všetky formy uhľovodíkových organizmov.“ Prečítal Kraik z lodného tabletu.

„Kam to letí?“ Spýtal sa kapitán znepokojene. Nedokázal odtrhnúť pohľad od vzďaľujúceho sa kontajnera C-15.

„Zdá sa, že na planétu Solus-3.“ Prečítal Kraik z tabletu.

„Je obývaná?“

„Žijú na nej prevažne podivné teplokrvné plazy, kapitán…“

„Na uhlíkovej báze?“

„Áno.“

„Myslíš, že sa im niečo stane?“

„Pravdepodobne dôjde na Soluse-3 k masívnemu vyhynutiu väčšiny druhov, a my skončíme na galaktickom súde,“ zhodnotil Kraik smutne.

„Koľko podľa teba dostaneme?“

„Doživotie. Prípadne nás hodia do čiernej diery.“

Kapitán si vzdychol a odmlčal sa. Naďalej sledoval zmenšujúcu sa bodku. „Kraik?“ opýtal sa po chvíli.

„Áno, kapitán?“

„Znížil si už ťah tej turbíny?“

„Ešte som na to nemal čas, kapitán.“

„Dobre,“ prikývol kapitán, „tak v tom prípade odkáž posádke, že som sa šiel vysrať!“

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

Hlavným knižným sponzorom aktuálneho kola Ohnivého pera je vydavateľstvo Artis Omnis, vydavateľstvo fantastických kníh. Niektorí dnes už známi autori, ktorí kedysi začínali v Ohnivom pere, vydali svoju knihu práve v tomto vydavateľstve. Možno v Artis Omnis raz vyjde kniha aj autorovi tejto poviedky.


13. mája
Andrej Oško