 |
Miloval ten zvuk! Borisov kovový žetón sa stratil v útrobách stroja, ktorý jemne priadol. Chystal sa mu prezradiť osud.
Boris vsunul dlaň do otvoru futuromatu. Pripomínal mu atrakciu z detstva, ktorá záujemcom po vhodení mince vyveštila budúcnosť. Stroj stával pred rokmi na námestiach a v obchodných domoch. Horoskopy tlačil na lístočky, a nemal nič spoločné so skutočným veštením. Kto mal dostatok mincí a trpezlivosti, mohol si nechať vytlačiť všetky varianty horoskopov, až kým sa nezačali opakovať.
Ale toto, toto bola iná káva.
Keď vložil dlaň do priehľadného terminálu, zabodli sa mu do nej desiatky nanoihiel. Získavali informačné extrakty z bunkovej pamäte. Každý v nej má uložený komplex údajov o ňom samotnom, zdravotnom stave, predkoch, spôsobe života prvých ľudí, s ktorými je akokoľvek spríbuznený. V bunkovej pamäti je zaznamenané všetko, čo sa človeku stalo, ale čo je lepšie – je tam zaznamenané všetko, čo sa mu ešte len stane. Podobne ako v čiare života, akurát oveľa podrobnejšie.
Stroj dokázal informácie o jedincovi čítať, vyhodnocovať a sprostredkovať. Nebolo bezpečné len tak ich človeku vydať vo fyzickej podobe, preto ich terminál zakaždým odoslal do centrály, kde veštbu v súkromí pretlmočil pythios – vykladač pravdy. Boris dostal iba štítok, podobný niekdajším vojenským známkam a na ňom vyrazený jedinečný osobný kód.
Z otvoru futuromatu vybral svoj dnešný kód.
Boris zbohatol, len čo dokončil prvú etapu výstavby. Kúpil si svoj prvý žetón a priaznivá veštba mu poradila, ako pokračovať v developerskom biznise. Čoskoro si jeden jeho luxusný dom kúpila miestna celebritka a potom také chceli všetci. Tak staval. Prenikol do najvyšších vrstiev spoločnosti, zachutila mu sláva. Vo veľkom skupoval za pár korún pozemky od obyčajných ľudí, aby mohol vybudovať komplex predražených bytov. Tým, čo nepredali, sa snažil dohovoriť. Zabehol sa psík, zlodej sa dostal do domu, auto malo ráno prerezané gumy – aj také náhody sa stávali. A deravým zákonom to bolo jedno. Mnohí takmer bez peňazí skončili v gete na periférii. Plebs, z ktorého Boris vzišiel, ho znenávidel. Developer sa najskôr smial, no čoskoro sa dostavil pocit, že ho stále sledujú. Rôzni bedári, spodina, ktokoľvek, kto bol ochotný sa naňho nalepiť a vnútiť mu pocit ohrozenia.
Zahľadel sa na štítok ukrytý v dlani. Ponáhľal sa za pýthiom skôr, než by sa jeho paranoja premenila na skutočnosť.
Volali ich štítkari. Tí, ktorí sa nevedeli dostať do úzkeho kruhu vyvolených, čo mali toľko peňazí, že si mohli kupovať žetóny a dať si predpovedať budúcnosť.
Boris si nechal vykladať každý mesiac. Predpoveď týkala otázok, na ktoré sa intenzívne sústredil. Aj teraz chcel vedieť, ako dopadne jeho rande. Na čo iné sa mohol pýtať človek, čo už všetko má?
Detektor pohybu vykladača pravdy upozornil na Borisovu prítomnosť.
„Želám vám dobrý deň. Povedzte mi svoj kód, prosím.“
„Vy ste tu nový?“
„Pracujem tu takmer tri týždne. Klienti sú s mojimi službami spokojní,“ usmial sa naňho, ale tmavé okuliare si z tváre nezložil.
„To dúfam. Môj kód je 9-x-8-s,“ oznámil Boris.
Pythios opatrne prevzal podávaný pliešok a preberal sa hromadou tenkýchplatničiek z číreho kryštálu. Kryštál bol dokonalým nosičom informácií, dali sa doň zapísať rovnako ako kedysi na cédečka. Avšak už ich nemohol čítať hocikto, iba extrémne vnímaví vykladači. A ani oni v skutočnosti veštby nečítali, informácie získavali cez dotyk. Pythios chvíľu premieľal štítok v prstoch. Akoby nevedel, či sa do veštby pustiť. Napokon vybral platničku určenú Borisovi.
„Čo je? Čo sa tam píše?“
„Nie som si istý, či…“ zatváril sa pythios skrúšene.
„No? Hovorte!“
Nakoniec ticho prečítal: „Toto je posledná hodina tvojho života.“
„To je omyl,“ zasmial sa Boris. „Myslel som na Edith, malo sa to týkať môjho rande!“
„Je mi ľúto, pane, terminál vytiahol údaje priamo z vás, ja len tlmočím, čo sa tu píše.“
„Ale… to predsa… možno teraz kvôli nejakej chybe…“
„Za pravdivosť predpovedí ručím. Veštby podľa nahlásených kódov kontroluje samotná centrála,“ vykladačov martýrsky hlas ho privádzal do šialenstva.
„Čo vy o tom viete?!“ štekol. „Dali ste si vy niekedy veštiť?!“
„Raz. Stálo tam, že už nikdy neuvidím svoju ženu.“
„Aha. A čo?! Ušla vám?!“ zasmial sa pohŕdavo a nepríčetne zároveň.
„Nie.“ Sňal si okuliare a vzduch okolo akoby mrazil, keď sa na developera upreli mŕtve oči ryby. „Pri výbuchu na ulici som prišiel o zrak. Ako hovorím, veštba neklame.“
Boris sa vypotácal na ulicu.
Bežal. Mokrá košeľa sa mu lepila na chrbát, pichalo ho pod rebrami a pľúca horeli. Ľudia uskakovali z cesty a dívali sa naňho ako na blázna. Nech! Oni nedržali v rukách štítok, čo ich odsúdil na smrť!
„Pane, čo je vám?“
Musí utiecť!
Čiasi ruka sa natiahla jeho smerom. Nebol si istý… zablysol sa v tej ruke nôž? Iste! Oni majú byť katmi! Nenávidia ho! Už nebol jedným z nich, už patril medzi štítkarov, a to sa neodpúšťa!
Srdce mu vytrieskavalo o hrudný kôš staccato. Dokáže to… Unikne, len nesmie spomaliť!
Vychádzková štvrť náhle zmizla z dohľadu a on sa stratil v spleti uličiek, páchnucich stôk a ošarpaných budov. Sem lesk mesta nesiahal.
Náhla zmena prostredia ho donútila zastať. Pozorovali ho desiatky očí. Dlane sa mu začali chvieť, pramienok potu mu stiekol až kamsi za opasok. Idiot! Vbehol rovno do pasce. Jediným riešením bolo vycúvať z tohto labyrintu, ale kroky za jeho chrbtom prezradili, že únikovú cestu ktosi zahradil.
„To ste vy?“ spýtala sa zúbožená žena.
Náhle nevedel, či to hrdelné zavrčanie vyšlo z jej psa alebo z neho. Všetci ho prepaľovali pohľadom, skúmali kvalitný oblek, dotýkali sa ho. Kruh, čo okolo neho utvorili, sa stále zužoval. Okolitý svet aj popraskaná betónová cesta pod nohami sa roztočili a chceli ho udrieť do hlavy. No pozviechal sa a z pokľaku vyrazil vpred, trhajúc ľudskú hradbu. Psy štekali, sliny im lietali od papúľ, pazúry škrípali, keď vyberali zákruty. Každú chvíľu mohol ktorýkoľvek z nich, ťažká chlpatá beštia, skočiť a priklincovať ho o zem, ale zatiaľ ho nedostali. Zatiaľ nie.
„Karl, zastav ho!“ skríkla žena a nielen Karl, ale aj ďalší tucet chlapov sa pustil do prenasledovania Borisa.
„Stoj, lebo tam zomrieš!“ zahučal jeden z nich.
„Dajte mi pokoj!“ vypľul cez plece. „Ten štítok sa musí mýliť! Nie je to pravda! Nezabíjajte ma!“ Už plakal. Slzy mu zastreli výhľad, ani nezbadal, že sa nachádza na stavenisku. Bežal polorozpadnutou garážou s nedostavaným spodným podlažím, v hustnúcom šere nebolo takmer vidno. A náhle stúpil do prázdna.
„Pán policajt, tu som!“
„Vy ste?“
„Pythios, poslali ste po mňa. Prečo, ak sa smiem spýtať?“
„Boris Dolinaj,“ kývol hlavou k telu, potom si však uvedomil, že vykladač je slepý, „mal smrteľný úraz, zrútil sa tam dolu a nabodol sa na roxory. Poznali ste ho, predpokladám.“
„Iste. Je to štítkar, ale dnes som mu vykladal prvý raz. Viem, že vďaka veštbám zarobil milióny a rovnaké množstvo obyčajných ľudí si popudil. Môj bratranec tiež kvôli nemu prišiel o strechu nad hlavou. Čo sa vlastne stalo?“
„Vraj vbehol do tejto štvrte ako šialený. Psy to vnímali ako hru, tak sa rozbehli. Ale títo chudáci prisahajú, že tie by neublížili živej duši. Bežal na stavenisko, no keď sa ho ľudia pokúšali zastaviť, nepočúval.“
„Čo tu chcel?“
„To nám možno poviete vy. Stále vykrikoval, že ide o omyl, a že nechce umrieť. Vraj sa veštba mýli. Tu, jeho štítok. Hovorí vám niečo kód deväť…“
„Držíte ho opačne, strážnik. Je to s-8-x-6, ale vôbec tomu nerozumiem,“ tvrdil, hoci mu na tvári hral jemný úsmev. „Netuším, prečo bol taký rozrušený. Veštba pre jeho osobné číslo hovorila o vydarenom rande.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.