Ohnivé pero Q1 2018: Online

ohnive pero

Námestie pôsobilo ako rínok z viktoriánskeho obdobia, prevládali prach, špina a zmätok. Sochu fontány, podobne ako radnicu, okolité domy a paláce zničila tlaková vlna vodíkovej bomby zhodenej na hlavné mesto pred viac než troma storočiami. Fontána prežila, voda v nej bola kontaminovaná, no stále fungovala.

Ľudia sa tmolili námestím, nahliadali do stánkov ponúkajúcich všetko od potravín, cez doma pálený alkohol, až po fragmenty dávnej technológie. Vo fontáne sa čvachtali prasatá. Každou chvíľou mohli byť zavesené hlavou dole, rozpárané ostrým črepom, stečené z krvi a definitívne mŕtve. Bol mier. Už viac než tristo rokov vládol na Zemi mier.

V priestore nad fontánou žiarila holografická projekcia mestského erbu. Ten úderom siedmej zhasol. Pouličný ruch prehlušila zvučka večerného spravodajstva a tam, kde bol erb, sa zjavila tvár ženy s prenikavými sivými očami a bielou šatkou okolo krku.

„Už je to tu!“ znelo námestím. Všetci spozorneli. Dokonca prasce zmĺkli.

Žena rozprávala o dekontaminačnom tíme, ktorý je krok od vyčistenia rieky. Pokračovala nejasnou predpoveďou počasia. Nasledovali drobné reportáže a nakoniec, zlatý klinec večerných správ, občiansky súd.

Projekcia ponúkla tvár zúboženej ženy. Bola obvinená z ilegálneho požívania halucinogénnych esencií. Spravodlivosť zverená do rúk obyčajných ľudí si pevnejšie uviazala šatku okolo očí a odsúdila ženu do vyhnantsva. V priebehu 24 hodín si v zóne zahrá so smrťou „kto žmurkne ako prvý.“

„Stále to isté,“ odfrkol Siman. „Voda sa nedá piť, v noci tma, cez deň možno svetlo. Na záver občiansky súd. Vedela si, že tí úbožiaci v zóne zhoria zaživa?“

„Čo to trepeš?“ namietla Al. „Ako ti to napadlo?!“

„Videl som záznam!“

„Ty si sa zbláznil?“ prešpikovala ho pohľadom. Pátrala po známkach požitia zakázanej látky. „Chceš byť vo večerných správach?!“ šepla káravo.

„Prestaň!“ vybral z vrecka kus sušeného mäsa a vložil si ho do úst. „Ona,“ ukázal na projekciu ženy, „tá mrcha klame!“

„No jasné!“ povedala Al pohŕdavo. „Hlavne, že ty nie!“ utrúsila. „Kde si to videl?“ opýtala sa, keď nad hnevom zvíťazila zvedavosť.

„Dole,“ odvetil nevzrušene. „Dole môžeš vidieť veci, aké si nevieš ani len predstaviť!“

Al ho schmatla za golier a odtiahla do uličky, ktorá ústila na námestí. „K technológiam je prístup obmedzený! O akom zázname hovoríš?“

„V krytoch hlboko pod povrchom sú miesta, kde môžeš vidieť viac než horiacich odsúdencov!“ odvrkol. Prehltol mäso a z vrecka vytiahol podlhovastý predmet s diódou na hrote a tlačidlom na boku.

„Sleduj!“ vyzval ju, pristúpil k chlapovi, ktorý sa opieral o múr budovy a priložil mu predmet na krk. Potom stlačil tlačidlo. Chlap slastne zastonal. „Imituje to pocit sexuálneho vyvrcholenia,“ utrúsil sucho a kým sa chlap rozplýval, vyprázdnil mu vrecká.

„Odkiaľ to máš?“ opýtala sa Al zvedavo.

„Už som ti povedal, že dole sú veci, o akých sa ti ani len nezdalo! A s týmto,“ poťažkal predmet v ruke, „tvoje služby nebudú potrebné!“

„Netrep! Každý si rád zašuká!“ nechala sa počuť. „Chcem to vidieť!“

„Budeš musieť zaplatiť.“

„Myslíš, že bude stačiť…?“ imitujúc flirt si prešla prstom po spodnej pere.

„Kurva sa nezaprie!“ povedal Siman. Úder útlou päsťou do rebier nečakal. „Tak poď!“ usmial sa. Išli k hradnému vrchu, i keď ani jeden z nich nevedel, prečo sa tak volá.

Cestou Al rozprával o technológii, pomocou ktorej videl záznam. Vravel jej, že ľudia sa takto delia o svoje pocity, myšlienky, nápady či spomienky s ostatnými. Vraj je to veľmi populárne, ale nerozpráva sa o tom. Prezradil jej to, pretože sa poznajú.

Došli k masívnym kovovým dverám, od ktorých viedla chodba k výťahu do podzemia.

„Ako to funguje?“ opýtala sa Al.

„Musíš sa pripojiť,“ odpovedal. Odhrnul si šatku z krku a sklonil hlavu. Na vyholenom štvorci jeho temena sa zaleskol keramický port. „Vôbec to nebolí,“ dodal, keď vstúpili do kabíny výťahu. „Na kožu ti pripevnia implantát, zastrčia doň dátový kábel a si online,“ zazvonil na zvon a kabína sa dala do pohybu. „Dokážeš sa spojiť s ostatnými užívateľmi a deliť sa s nimi, o čo len budeš chcieť. Ide o spomienky.“

„Prečo by som to robila?“

„Niečo za niečo!“ odpovedal Siman otázkou. „Chcel som vidieť horiaceho muža, musel som ponúknuť protihodnotu.“

„Čo si ponúkol?“ vyzvedala Al.

„Otázkou je, čo ponúkneš ty?“

„A čo mám ponúknuť?“

„Pamätáš sa na toho chlapa, čo od teba chcel tie čudné veci? Ľudia sa radi pozerajú na čudné veci a samozrejme na násilie. Myslím, že si na niečo spomenieš.“

Kráčali chodbami a tunelmi, prešli niekoľko rušných miest, kde to vyzeralo podobne ako na povrchu, ibaže dole bolo prítmie a nebolo tam tak teplo. Po pätnástich minútach chôdze zastali pred plechovými dverami. Siman prstom zaklopal dohodnutý signál a dvere sa otvorili. Vo vnútri to vyzeralo ako v ópiovom brlohu. Bezduché telá pripojené káblami ležali na matracoch.

„Musíme dozadu,“ Siman ukázal prstom na koniec pelechu, kde boli ďalšie dvere. Prešli nimi a zastali v miestnosti so starým zubárskym kreslom. Vedľa kresla stál stôl, na ňom monitor, myš a klávesnica. Al nedokázala skryť prekvapenie. „Pôvodná technológia!“ pípla. Bola by sa dotkla obrazovky, keby ju nenapomenul muž, ktorý vyšiel spoza závesu. Pozrel na Simana, potom na Al.

„Nechytať!“ precedil. „Sadni si,“ rozkázal. Bol holohlavý, v obočí mal piercing. Al poslúchla. Bez zbytočných rečí jej britvou vyholil na temene štvorec, priložil ku koži implantačnú pištoľ a stlačil spúšť. Zbraň jemne zasyčala. Zohol sa po kábel a jeho koniec zapichol do portu na Alinom temene.

„Nebráň sa tomu,“ povedal jej. Al nestihla odpovedať.

Stlačil tlačidlo na klávesnici a pozrel na Simana. „Je online,“ ozrejmil. Al nereagovala. Zreničky jej kmitali do strán. Nevnímala nič z toho, čo sa dialo v miestnosti. Holohlavý jej vyhrnul rukáv a do žily v lakťovej jamke zabodol ihlu napojenú hadičkou na zariadenie pod kreslom.

Do miestnosti vošla žena s bielou šatkou okolo krku. Premerala si Al, ktorej duch brázdil vlny virtuálneho sveta a zakliala.

„Čo je to?!“ pozrela na Simana. Otvorila medailón, ktorý jej visel na krku, pričuchla k prchavej látke v jeho vnútri a potom ho zavrela. „Z tejto zdochliny vydolujeme sotva 1000 watov, a to len v prípade, že mašina pôjde naplno! O desať minút bude nepoužiteľná!“ povedala. Musela sa ovládať. „Potrebujeme dvadsať statných chlapov, aby sme mohli spustiť čerpadlá toho prekliateho filtračného zariadenia! Ty si ma nepočúval?“ zagánila na Simana. „Len dvadsať chlapov na to, aby sme zistili, či vôbec dokážeme vodu z tej prekliatej rieky dekontaminovať! Rozumieš?!“

Siman nesmelo prikývol.

„Tak sa do toho pusť!“

„Čo s ňou?“ opýtal sa ženy holohlavý.

„Nič. Vydoluj z nej, čo sa dá. Daj pozor, aby nezdochla. Zajtra bude obvinená z nepovoleného požívania halucinogénnych esencií. Feťákov nemá nikto rád!“ dodala, zvrtla sa na päte a odišla.

„Hľadáš dvere?“ opýtal sa Simana holohlavý.

„Prečo to všetko?“

„Nemáme šťavu!“ odvetil chlap. „Telesné teplo je energetickým zdrojom.“

„Tí, čo skončia v zóne…,“ začal Siman.

„Či zhoria? Zbláznil si sa?“ zasmial sa holohlavý. „Videl si vizuálnu koláž, aby sme získali tovju pozornosť. Tamtí vonku,“ kývol hlavou k dverám, „vytvárajú koláže z toho, čo nájdu v mysliach takýchto,“ potľapkal Al po čele. „Ona je archív. Robíme to preto, aby sme získali vhodné energetická zdroje, aby to všetko fičalo. Nájdi jedného poriadného chlapa. Dáme mu ochutnať. Nakoniec nám sám privedie tých dvanástich, ktorých potrebujeme,“ dodal a stratil sa za závesom.

„Dvadsiatich!“ zagánil Siman a odišiel.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

26. februára 2018
Peter Bartoněk