Ohnivé pero Q1 2018: O troch sviniach

ohnive pero

Kde bolo, tam bolo žil jeden farmár. Choval všetky druhy hospodárskych zvierat. Kačice, husi, kone, kravy a aj svine. Boli to traja bratia. Volali sa Rypák, Chvostík a Bôčik. Po čase sa farme prestalo dariť. Prišla hospodárska kríza. Ľudia si už nemohli dovoliť kupovať drahé bioprodukty. Farmár sa rozhodol, že farmu predá.

„Čo budeme robiť?“ Opýtal sa Rypák. „Ak odtiaľto neodídeme, ten starý idiot nás zabije a zožerie.“

„Nestresuj! Zožrať sa teda nenecháme,“ odpovedal Bôčik. „Hneď večer vypadneme. Pôjdeme si niekde hľadať prácu.“

A tak sa prasiatka vybrali do sveta. Vzali si svoje batôžky, ale zistili, že si vlastne nemajú čo zabaliť. Batôžky nechali tam a vybrali sa na cestu. Po dlhšom hľadaní sa im naskytla práca u Prefíkanej líšky. Bol to bar. Názov mu nedali náhodne. Lišiak, ktorý podnik vlastnil okrádal koho mohol, zákazníkov aj zamestnancov.

Prasací súrodenci sa rozhodli, že sa osamostatnia a kúpia si domy. Zašli si do banky po výhodnú hypotéku. Najmladší Rypák si postavil domček zo sadrokartónu. Prostredný Chvostík si postavil drevodom. Najstarší Bôčik si vybudoval dom z tehál.

Jedného dňa prišla do baru kriminálka. Lišiaka odviedli v putách a bar zavreli. Prasatá zostali bez práce. Žili iba z úspor.

Rypák si práve otváral konzervu pomyjí, keď niekto zaklopal na dvere. Prudko ich otvoril. V nich stál galantne upravený vlk. Mal drahý, károvaný oblek od Armaniho, pod ním sa črtala biela košeľa. Drahé oblečenie vkusne dopĺňala baretka.

„What´s up? Motherfucker,“ pozdravil Rypák.

„Ehm, čože? To je nejaký pozdrav? Ste Rypák Svinský?“

„Čo chceš, blcháč?“ Drzo sa opýtal Rypák

„Volám sa Rex Výpalník. Som exekútor. Musím vás informovať, že máte veľký dlh v banke. Už nemôžeme viac čakať. Váš, ehm, chliev čoskoro predáme v dražbe. Prosím, aby ste sa čím skôr vysťahovali. Najlepšie do zajtra.“

„Tak na to zabudni. Odtiaľto ma dostanete len cez moju mŕtvolu. A teraz vypadni, ty darmožráč, ak nechceš dostať po papuli!“ Kričal Rypák a tresol dverami.

Na druhý deň sa neželaný návštevník vrátil, tentoraz aj s políciou. Rypák musel odísť. Ihneď sa nasťahoval k svojmu najstaršiemu bratovi. Sadrokartónový príbytok predali nejakej koze. Bola to slobodná matka so siedmymi deckami. Údajne ich neustále nechávala samé doma.

Chvostík sa práve modlil, keď začul klopanie na drevený vchod do domu. Bol dosť nervózny. Neznášal ak ho niekto rušil pri modlitbe. Pomaly otvoril dvere. Vo vchode stál vlk s baretkou na hlave a v slušivom obleku.

„Pochválený buď, Ježiš Kristus,“ pozdravil Chvostík a požehnal mu.

„Čo ste to povedal? “ Spýtal sa vlk a díval sa na neho nechápavo. „Hovorím s Chvostíkom Svinským?“

„Hej, to som ja, ty neznaboh. Čo chceš?“

„Volám sa Rex Výpalník a musím vás informovať, že na váš domček je uvalená exekúcia.“

„Exe- čo? To čo má byť? Nejaké kacírstvo?“

„To znamená, že máte dlh a vaša chalupa vám bude zhabaná. Je potrebné aby ste sa odsťahovali. Najlepšie ešte dnes.“

„Tento dom som vybudoval s Božou pomocou. Vy mi ho nevezmete!“ Reval Chvostík. „Vypadnite, kým nestratím trpezlivosť.“ Revalo prasiatko a zabuchlo vlkovi dvere pred nosom.

Na druhý deň musel Chvostík odísť, samozrejme násilím. Vzal si obrazy svätých a odišiel bývať k najstaršiemu bratovi. Do drevodomu nasťahovali medvediu rodinku s neuveriteľne rozmaznaným synom.

Bratia spolu začali bývať v Bôčikovom tehlovom domčeku. Sedeli spolu pri krbe a popíjali rum s čajom. Hovorili si čo je nové, čo zažili.

„Počuli ste tú novinku?“ Ozval sa Bôčik. „Náš bratranec Napoleon vyhnal farmára z jeho farmy. Teraz tam vládne. Všetci ho počúvajú na slovo. Dokonca vraj nosí kožuchy a šperky po bývalej panej. Je to nejaké divné.“

„Je to čudné,“ pripojil sa Rypák. „Ja som si vždy myslel, že je na samice.“

Všetci traja sa zamysleli. Vtom niekto zaklopal. Rypák sa cez okno pozrel kto to je. „Kurnik, to je ten hajzel čo nás vyhnal z našich domov. Dalo sa čakať, že príde otravovať aj sem.“

Bôčik odomkol dvere. V nich podupkával Výpalník v tom istom oblečení ako mal u jeho bratov. V ruke držal papiere.

„Sila s tebou,“ Pozdravil Bôčik.

„S vašimi bratmi rozprávate nejakým čudným jazykom. Vôbec vám nerozumiem,“ odpovedal vlk namrzene.

„Čo potrebuješ? Dúfam, že si mi neprišiel povedať, že si môj otec.“

„To určite nie. Vaši bratia vás už určite informovali kto som a čo chcem.“

„Hej, niečo spomenuli.“

„Najlepšie by bolo, keby ste sa vysťahovali hneď dnes.“

„To v žiadnom prípade! To je môj dom a takto aj zostane!“ Reval. „A nech ťa sila sprevádza.“ Po týchto slovách mu zabuchol pred nosom.

Rypák v tej chvíli vypustil zadnými dverami psa. Výpalník sa zberal na odchod, keď začul brechot. Už nestihol vybehnúť za bránku, tak liezol po ríne na strechu. Pes však zachytil jeho nohavicu a trhal ju. Vlk si preto povolil opasok a nohavice vyzliekol. Vyliezol na strechu, odkiaľ sledoval ako mu pes trhá nohavice. Sedel tam len v boxerkách a košeli, na ktorej mal uviazanú kravatu. Na hlave natiahnutú baretku. Vyzeral ako člen skupiny AC/DC.

V jednej chvíli zistil, že je to obyčajný jazvečík. Strašne sa začal smiať. Rozhodol sa, že zlezie dole a do toho šteňaťa kopne. Smial sa tak silne, že sa pošmykol na streche a strmhlav dopadol na zem.

Prasací bratia začuli krik a tupý buchot. Vybehli von a uvideli ako vlk leží na zemi.

„Spadol zo strechy, no žije. Vezmime ho do vnútra,“ povedal Bôčik.

Posadili ho pohodlného kresla. Bol v bezvedomí.

„Mám nápad. Hore mám injekciu. Minule mi ju dal kamoš. Vraj je to úžasný liek.“ Rypák ihneď vybehol do izby a priniesol malú ampulku a striekačku. Bôčik mu ju pichol do ramena. Už si mysleli, že sa preberie, ale nič sa nedialo. Zrazu zistili, že exekútor nedýcha.

„Čo je to za liek, Rypák?“

„Neviem. Kamarát vravel, že to potiahol zo skrinky u lekára.“

Najstarší brat mu vytrhol ampulku z ruky a prečítal si etiketu. „Ty idiot! To je morfium. My sme ho zabili. Teraz sa musíme zbaviť tela. Hodíme ho do rieky.“

„Počkať!“ Prerušil ich Chvostík. Nemôžeme ho len tak naložiť do auta a zbaviť sa ho.“

„A to už prečo?“ Zavrčal Rypák.

„No mali by sme sa pomodliť k telu. Dať mu pomazanie a…“

„Tebe už fakt nič nepomôže, Chvostík.“ Vzdychol si Bôčik a naložil vlka do auta.

Spoločne telo hodili do vody a sledovali ako sa plaví preč. Ráno našli vlkovo telo na brehu rieky. Pitva preukázala, že sa utopil. Záver vyšetrovania znel: Nešťastná náhoda. Vymáhač dlhov sa zúčastnil haloweenskej party prezlečený za člena skupiny AC/DC. Svedkovia uviedli, že videli vlka, na ktorého sedel popis na jednej party. Tam si podal silnú dávku morfia a keď sa vracal spadol do vody a utopil sa.

Svinskí súrodenci si po tomto urobili grilovačku, kde spálili všetky papiere. Štrngli si na zdravie a žili šťastne až kým do mesta neprišiel nový exekútor.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

12. februára
Zuzana Engelová