Ohnivé pero Q1 2017: Toto si zapamätaj

ohnive pero

V labáku bolo chladno a slabé svetlo. Nikko viac nepotreboval. Ani stupňov, ani luxov.

Nevyzeral ako doktor. Skôr rubač. Dojem budil iba biely, nie príliš čistý plášť.

„Chlapče, toto si zapamätaj. Na svete sú len dve veci, ktoré nechápem a nenávidím.“ Potiahol si z cigarety, ktorá mu ani na okamih nezmizla z kútika úst. Sivý dym mu pri robote pomaly stúpal zarastenou tvárou a spôsoboval jej nezdravý, žltkastý odtieň. Marlboro: Ekologické a neškodia zdraviu – stálo na škatuľke. Bol to podvod a prostriedok umelého znižovania populácie.

„Mačky a ženy. Tie mrchy sú úplne rovnaké.“ Pokrútil hlavou, aby zdôraznil svoje slová. Zagestikuloval skalpelom.

„Bol si niekedy zamilovaný?“ Svoju otázku zamietol mávnutím. „Isto nie, ty si ešte mladý,“ nečakal na odpoveď. Tvár mu zbrunátnela akýmisi spomienkami, pozrel na ostrý nástroj vo svojej ruke a radšej ho položil. Teatrálne si založil ruky vbok, tváriac sa, že snáď hľadí v diaľ. Na plášti mu ostali krvavé odtlačky prstov. Nie prvé.

Kem vnímal Nikka iba periférne, ťažko sa mu otáčalo hlavou. Posledných pár dní musel spávať posediačky, takže mal stuhnuté celé telo a najviac krk. Pohľad na dlho neumytého Nikka sa mu nijak nežiadal.

„Chlapče, toto si zapamätaj. Never im. Ani mačkám, ani ženským. Pozri na moje oko!“ Vrtko skočil pred Kema a vypleštil pravú buľvu, ukazujúc nechutnú sivú blanu prekrývajúcu dúhovku i zrenicu. „Veril by si, že toto mi spravila vlastná matka? Nechcel som jesť syntetickú sóju. Hodila po mne bibliu.“ Dych mu páchol ako medveďovi.

Kem očami vyčaroval výraz plný pochopenia, akoby mu to malo pomôcť. Nikko zahasil tlejúci filter cigarety nohou o podlahu, pričom si druhou rukou strčil do úst novú a zapálil ju. Keď videl, že čerstvý nával dymu Kema rozkuckal, zhlboka natiahol a zblízka mu fúkol dym do tváre. Chlapec sa rozkašľal, až sa takmer udusil. Nikko sa rozrehotal neprirodzenou fistulou ako blázon.

„No čo, ty počuranec? Chlapské veci ti nevoňajú? Neboj sa, ja ťa naučím, čo a ako.“

S žoviálnym úsmevom potvrdil svoje slová tým, že Kemovi vylepil jednu priateľsky – chlapskú, až malý zletel so stoličkou na zem. Pri tvrdom náraze mu napriek lepiacej páske cvakla sánka a on si odhryzol konček jazyka. Šialená bolesť ho donútila vydať nosom dlhé zaryčanie, slzy mu priam vystrelili z vytreštených očí. Krv z jazyka mu plnila ústa, takže ju musel chtiac – nechtiac prehĺtať. Pri treťom preglgnutí zacítil, že tekutina ide dolu hrdlom aj s odhryznutým kúskom. Na moment mu prišlo nevoľno, no pocit okamžite umelo potlačil. Vedel, že zvratky by ho utopili.

Nikko chytil chlapca za vlasy, celého ho nadvihol aj so stoličkou a postavil na miesto. Potom sa otočil k nehybnému, neúplnému telu na operačnom stole a skalpelom niečo čvachtavo odrezal. Amputovaná časť s čľapnutím pristála v kovovej mise.

„Chlapče, toto si zapamätaj.“ Dramaticky sa odmlčal a zadíval na Kema, akoby ho videl prvýkrát. „Zabi každú mačku čo chytíš.“ Do misy pleskol ďalší kúsok, tento raz väčší. „Sú to neverné špiny. Škoda, že sa to isté nedá aj so ženskými. Chytiť za vlasy a podrezať ako kuru. Prípadne ju vypustiť v nezóne, trochu si zaloviť a zastreliť laserovou puškou, aby nebol veľký bodrel.“ Vzal misu, obsah vykydol s oplzlým vlhkým zvukom do plastovej nádoby a vrátil sa k robote.

„Raz som pri Veľkej stene chytil bielu mačku. Taká krotká vyžratá hrdopýška. Stratená, nechápala, že za stenou je svet iný. Jej sprostá panička dobehla, až keď som si ju piekol a jej kožuch sa sušil na palici ako trofej na privítanie.“

Do misy sa presunulo niečo veľké. To niečo nepríjemne zasmrdelo. „No čo ti poviem, chlapče, hlad je hlad. Musel som ju zabiť. Nakoniec chutila lepšie, ako tá jej posratá mačka.“

Nikko vyzeral, že robota bola dokončená. Vybrané kusy tela bezpečne uzavrel do plastového boxu, ktorý odniesol do chladiarne. Antikorovú misu opláchol, starostlivo utrel a odložil do skrine. Zboku operačného stola zatiahol za páku, ktorú si Kem doteraz nevšimol a telo, zletiace padacími dverami, sa doslova stratilo v neznámej čiernej hĺbke.

Panebože, toto peklo má aj podzemie, napadlo chlapcovi a mráz mu vybehol hore chrbticou.

Nikko postriekal krv hadicou, aby odtiekla do páchnuceho odpadu pod Kemovou stoličkou a zmiešala sa s jeho močom a výkalmi. Niekoľkokrát s pobavením namieril prúd aj na zviazaného chlapca, aby mu vraj nebolo teplo. Malé telo sa roztriaslo od zimy. Nikko rozprával ďalej, akoby sa nič nestalo.

„Chlapče, zabudni na všetko, čo som ti doteraz povedal, ale toto si zapamätaj. Na ženskej sú najlepšie prsia. Kým je ešte živá, tak jej ich stískam a lížem a plieskam. Potom ju vyprášim hlava nehlava. Mám to rád tvrdo. Keď je už po nej, tak jej ich ako prvé odrežem a spravím si ich na cibuli a cesnaku.“ Päsťou si podoprel bradu, sťaby ho šli fotiť. Labužnícky zamľaskal. „Doparoma, chlapče, teraz som dostal chuť. Ale jediná ženská, ktorú tu mám je tvoja mater. Nebude ti to vadiť, však nie!? Snáď v tom aute nezamrzla. Je to pekná štetka. Má dobrú prdel. Veľkú. Ech, to si užijem. Neboj sa, chlapče, nie som hanblivý. Aspoň uvidíš, ako to robia poriadni chlapi, haha.“

Rozhodnuto vykročil smerom k východu. Zrazu sa ozval silný náraz. Nikko sa zháčil a zastal. Kovovo znejúci úder prišiel rýchlo znovu, no tentokrát sa dvere rozleteli a vpustili do zadymenej miestnosti červenkasté lúče biedneho slnka za hrubou vrstvou smogu.

„Čo do…“, stihol zrevať prekvapený Nikko, keď ho výstrel pulznej pušky odhodil cez pol miestnosti. Zastavil sa až o operačný stôl, na ktorom pred pár minútami porcioval Kemovho otca. Ako poslednú perverznosť ukazoval svetu celý vnútrajšok svojho trupu, až po chrbticu. Rozbabrané orgány ležali všade okolo tela v okruhu štyroch metrov.

Seržantka Daková vošla nasledovaná kolegom . Zbraň v jej ruke ticho signalizovala, že je znovu nabitá a pripravená.

„Dobrá práca,“ preťal ticho Reny, keď vizuálne skontroloval miestnosť proti ďalším monštrám. Opatrne našľapoval, obzerajúc si Nikkove zberateľské kúsky a výtvory na stenách. Zväčša šlo o pláty vysušenej ľudskej kože natiahnutej na rámy, aby sa v strede niečo vynímalo. Videl niekoľko bradaviek, pupkov, chlpatých i depilovaných genitálii a dokonca aj jedna celá tvár s otvorenými ústami v nemom výkriku. Reny vyzeral veľmi bledý. Napriek chladu sa mu na čele perlil pot. Uznanlivo pokýval hlavou. „Tak si ho nakoniec dostala.“ Na chvíľu zaváhal a dodal: „Možno si ho mohla iba omráčiť.“

Lima sa zachmúrila. „V zadaní stálo živý alebo mŕtvy.“

Reny chcel asi niečo namietať, keď zrazu zbledol a šokovane zalapal po vzduchu.

„Panebože, Lima, pozri sa sem. Tu vzadu je to decko, Kem Klodsky. A je živý! Ten chorý psychopat mu odrezal obidve chodidlá.“ Pomaly chlapcovi odlepil pásku z tváre, načo sa mu z úst vyvalila čierna vyzrážaná krv. Desaťročné dieťa sa nahlas rozplakalo. Gangrenózne nohy páchli na omdletie.

„Keby som ho predtým iba omráčila, tak ho teraz zastrelím,“ precedila cez zuby a nebola si istá, či jej kolega v Kemovom kriku rozumel. Bolo to jedno.

Postavila sa do dverí a nadýchla čerstvého vzduchu. Vysielačkou privolala forenzný tím so sanitkou a unavene odkráčala, aby sa tam už nikdy nevrátila.

Reny okolo nej preletel ako vietor a ohodil prvý krík pred domom bolesti. Zvracal dlho a nahlas.

S ňou to už nič nerobilo. Cítila istú vďaku za citovú otupenosť a prirodzený nedostatok empatie. Bola služobne staršia o päť rokov, nebolo krutosti, akú by nevidela. Nebolo zločinu, ktorý by sama nespáchala. Zajtra príde nový deň. A nové vraždy…

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

20. marca
Zuzana *KiRi* Droppová