Ohnivé pero Q1 2017: Moja milovaná Emma

ohnive pero

Moja milovaná Emma,

píše sa rok 2015 a Ty máš práve 6 mesiacov. Oči máš svetlé a vlásky sa mi zdá, že budeš mať kučeravé, tak ako otec.

Keďže zrejme čítaš tento list, znamená to, že je 1.7., máš krásnych 15 rokov a ja som mŕtva.

Predstavujem si horúce leto, tak ako keď si sa narodila, rozkvitnuté ružové pivonky pred naším domom (povedz otcovi, nech ich poleje) a orgován, ako sa nakláňa do okna Tvojej izby. Vtedy v nej bola postieľka s ružovým baldachýnom, aby Ťa neotravovali komáre a muchy.

A teraz? Kúpil Ti otec peknú veľkú posteľ, aby si sa pohodlne vyspala? Dohodli sme sa, že si vyberieš sama, aká sa Ti bude páčiť. Otec dá iba pozor, aby sa zmestila pod okno.

Dúfam, že Ti nechal na poličke rámik s fotkou starých rodičov. Ak nie, bude v našej spálni na mojom nočnom stolíku. Zober si ju.

Ten z ľavej strany je Tvoj starý otec, otcov otec. Má na sebe smiešny slamený klobúk. Nechcel sa ho vzdať pre fotením, hoci sme mu vysvetľovali, že v ňom vyzerá naozaj komicky. Ale (asi) poznáš starého otca, je neuveriteľne tvrdohlavý. Už si zrejme prišla na to neodporovať mu, aj keď nemá pravdu. Ale naopak je láskavý a určite ak budeš mať problém, môžeš sa na neho spoľahnúť.

Vedľa neho stojí stará mama, tiež v klobúku. Dostala ho túto jar na narodeniny a je na neho veľmi hrdá. Včera ma bola pozrieť, dala Ti pusinky na obe líčka. Myslím, že Ťa rozmazná. Musím povedať otcovi, nech na to dozrie.

Na fotke drží za ruku Tvoju druhú starú mamu. Sú veľké priateľky, ale starí otcovia sa nenávidia, preto aj stoja na opačných koncoch. Všimni si, ako sa durdia! Je to dlhá história, ktorú už zrejme vieš. Zaujíma ma Tvoj názor a postoj na spor starých otcov…škoda, že sa o tom nemôžeme porozprávať. A možno sa už na seba nehnevajú.

Tvoj druhý starý otec, môj otec, je veľmi múdry človek, môžeš sa od neho veľa naučiť. Myslím, že Ťa často berie na služobné cesty, však?

Je to ich posledná spoločná fotka, na ktorej sú bezstarostní, pretože som im ešte nepovedala o chorobe.

Rámik je už trochu ošúchaný, ale môžeš si ho vymeniť v tom obchode na rohu ulice. Je tam už roky a predpokladám, že tam bude ešte aj teraz. V kuchyni, v poslednej zásuvke nájdeš adresu, mám tam odložený taký malý zápisník s telefónnymi číslami a vizitkami, možno sa Ti zíde.

Moje želanie bolo, aby si list dostala až večer po oslave Tvojich narodenín, takže dúfam, že prišla aj teta Klára (večne nafučaná) a mala konečne dobrú náladu. Darček si od nej určite nedostala, ale nebuď zatrpknutá. Teraz je veľmi smutná, povedz jej o liste a odkáž, že na ňu myslím a nech sa pre mňa netrápi. Ja sa s ňou ešte aj tak porozprávam, rozlúčim…

Prepáč mi, ak mám trochu nečitateľné písmo. Snažím sa písať radšej tlačenými písmenami, pretože písané by si určite neprečítala. Opýtaj sa otca, neznášal môj rukopis. Keď som mu nechávala odkazy na chladničke, nikdy nevedel prečítať, čo som mu chcela povedať a raz sa dokonca stalo, že nešiel po babičku na letisko, pretože si zle prečítal kedy priletí lietadlo.

Na túto príhodu sa musíš opýtať babičky (ak ešte žije…). Žije moja mama ešte? Alebo som už s ňou a spoločne sa na teba pozeráme?

Mám veľké bolesti. Ruka sa mi trasie, ale ja viem, že správne prečítaš a pochopíš každé slovo, ktoré Ti chcem napísať. Tak rada by som Ťa teraz pohladila po vláskoch. Máš ich dlhé? Robí Ti ocko vrkôčky? Spieva Ti pred spaním tak ako som Ti spievam ja? Najradšej si máš pesničku o bielej ľalii.

Hladím Ťa aspoň teraz. Spokojne vedľa mňa ležíš a spíš. Priniesli mi Ťa len na chvíľku, aby som sa potešila ešte na pár chvíľ. Neviem ako dlho budú trvať. Dni, týždne, hodiny…? Nechcem od Teba odísť…tak veľmi nechcem…ale toto nemôžem ovplyvniť. Čas je jediná veličina, ktorú nedokážem oklamať. Všetko ostatné môžem vždy nejako zariadiť, obísť. Toľko Ti chcem toho povedať, napísať a ani neviem, kde začať a kde skončiť.

Na chvíľku musím končiť, prišiel Tvoj otec. Nesie mi hrsť liekov, tak ako každý deň o tomto čase. Ale hneď budem pokračovať, ak po nich nezaspím. Veľmi ma unavujú, aj keď sa mi vždy uľaví a bolesť ustúpi.

Ide, usmieva sa na Teba, ako vedľa ležíš a usmieva sa aj na mňa, ale ja…(a to mu určite nehovor!), ho občas počujem, ako plače. Aj teraz plakal, vidím to podľa začervenaných očí. Myslí si, že keď si nechá slzy pár minút vysušiť na vzduchu, nič si nevšimnem. Je veľmi, veľmi smutný. Nevie sa zmieriť s tým, že tu už nebudem (vlastne nie som). Objím ho za mňa, hneď teraz ako prečítaš tieto slová.

Myslím, že sa bojí, že raz vojde do spálne a ja budem mŕtva. Niekedy, keď mám len tak zatvorené oči, vnímam ho, ako sa pomaly ku mne nakláňa a skúma, či dýcham. Píšem Ti to preto, lebo chcem aby si vedela, aký bol a aký je výnimočný. Môžeš sa mu s čímkoľvek zdôveriť, nemaj strach.

Stará sa o mňa naozaj obetavo, aj o Teba, hoci si ešte malinká. Dávaš mu silu, veľmi Ťa ľúbi.

Tak ako som predpokladala…zas­pala som…prepáč mi to…ale už som tu. Otec Ťa zobral trochu von na vzduch a ja môžem dokončiť svoj list Tebe, moja milá oslávenkyňa. Zdá sa, že mi vymenil aj prikrývku, kým som spala. Ani neviem, kedy to urobil. Keď opäť príde s Tebou v náručí, opýtam sa ho.

Už teraz mi chýbaš. Radšej som, keď si stále pri mne. Nebude to dlho trvať a nikdy Ťa neuvidím.

Emma, moja milovaná Emma, dúfam, že s Teba vyrástlo slušné, múdre dievča a si svojmu otcovi oporou tak, ako je on teraz pre mňa.

Bolí ma ruka…dostávam kŕče do svalov…budem musieť skončiť tento list…nestihla som napísať všetko…čo som chcela…ale objímam Ťa…teraz v tejto chvíli…a bozkávam na obe líčka…možno…keď budem mať ešte síl…dopíšem pár slov…ak nie…už tu nie som…


Emma dočítala list.

Ruky mala ešte od krvi, ale už zľahka zasychala na niektorých miestach v cestičkách kože.

List bol jednoznačne adresovaný jej, o tom niet pochýb, ale nespoznávala dievča v ňom opisované. Mnohým veciam vôbec nerozumela, ako napríklad fotka starých rodičov? Pohladenie po vlasoch? Oslava narodenín?

Mala pocit, akoby čítala o celkom inej osobe, ktorú nepoznala, ale jej život sa Emme páčil. Keby aj ona mohla tak žiť. Závidela svojej menovkyni. Závidela jej starých rodičov, kvetiny v záhrade, objatia od mamy.

Zamyslene sa pozrela cez rozbité špinavé okno. Visela na ňom, z pravej strany na odtrhnutej garniži, zašednutá záclona.

Hmoždinka ukazovala ozubené bruško do pol pása a Emma už len čakala, kedy konečne spadne, aby sa celá izba rozjasnila. Mohla ju aj sama strhnúť, ale čakanie pre ňu znamenalo čosi ako nádej. Nič krajšie ju v najbližšej dobe nečaká, a tak sa tešila aspoň na toto.

Nevidela žiadne pivonky, ktoré by bolo potrebné poliať. Iba neporiadok a prázdne fľaše od alkoholu porozhadzované po tráve, ktorá miestami pripomínala močariská.

Posledné tri dni dosť pršalo, voda nemala kam odtekať a zdržiavala sa v kalužiach na tráve.

Otec ležal na dlážke vo vlastných zvratkoch. Možno by sa v nich aj sám zadusil, ale Emma sa rozhodla, že už nebude dlhšie čakať. Prv, ako začala čítať, rozbila okno a ostrou hranou sklenenej tabule mu nemotorne podrezala hrdlo.

List poskladala a vložila si ho do vrecka nohavíc, ktoré našla niekde pri kontajneri v centre mesta.

Keď odchádzala z izby, silno zabuchla dvere. V tej chvíli sa hmoždinka úplne uvoľnila zo steny nad oknom a garníža s rachotom spadla na zem.

Izbu zalialo svetlo slnka, ktoré sa s námahou predieralo cez dažďové mraky.

Jasne bolo vidieť, ako sa krv valiaca z hrdla mŕtveho otca mieša so zvratkami, ale to už Emmu nezaujímalo. Skackala medzi mlákami a predstavovala si miesto nich ružové pivonky.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

15. mája
Katarína Koláriková