Ohnivé pero Q1 2017: Huby

ohnive pero

Mala ďalší záchvat. Narýchlo vyrobené putá z prikrývok sa nebezpečne napli. Skrúcalo jej celým telom a pritom vykrikovala čosi v neznámej reči. Oči jej svietili, áno, svietili jasným modrým svitom, ako behala pohľadom raz na mňa a raz na môjho spoločníka.

„Takto to už ďalej nejde, doktor,“ oslovil ma Lord s hrôzou sledujúc svoju nastávajúcu, „záchvaty máva stále častejšie.“

„Urobil som všetko, čo je v mojich silách,“ odvetil som. Ani moje dlhoročné skúsenosti z lekárskej praxe mi nepomohli v boji, s čím vlastne? Donedávna som ani neveril v nadprirodzeno a teraz tu, priamo pred mojimi očami, som videl útlu postavu ženy, ktorú sme len s vypätím všetkých síl priviazali k posteli.

Úbohý Lord Charles. Majetku nikdy veľa nemal a titul mu bol len trpkou pripomienkou jeho zlej finančnej situácie, jediného dedičstva po svojom otcovi. Keď sa dozvedel o starom rodinnom sídle, ktoré mu v závete odkázal nedávno zomrelý strýc, potešil sa. Dúfal, že sa mu ho podarí predať. Netušil, že bude v takom zlom stave. A čo v ňom nájdeme, to nečakal nikto z nás.

„Charles, ach Charles,“ Lady Helen sa preberala. Rýchlo som k nej pribehol. Bola veľmi slabá. To bolo vzhľadom na jej stav pochopiteľné. Podal som jej vodu. Odpila dúšok, potom pokrútila hlavou.

„Ja už nevládzem,“ zašepkala.

„Zvládneme to, len prosím vydrž. Dobrý doktor niečo vymyslí a potom budeš v poriadku,“ hovoril a láskavo ju pri tom držal za ruku. Dobrý doktor však nevedel, čo si počať a Lord Charles si to musel veľmi dobre uvedomovať. A potom to začalo opäť, ďalší záchvat. Chcela ho pohrýzť. Rýchlo sme od nej odskočili.

„Nemáte ešte nejaké upokojujúce lieky?“

„To sme skúšali na začiatku. Pokiaľ môžem posúdiť, jej stav iba zhoršili,“ odpovedal som.

„Niečo musíme spraviť, doktor!“ znelo to ako príkaz. Ja som však bol bezmocný. „Tu by mohol pomôcť snáď iba kňaz,“ vyšlo zo mňa.

„Nebyť tej prekliatej búrky, zaraz by som poňho šiel.“

Ako na potvrdenie jeho slov, miestnosť osvetlil blesk a spolu s ním zadunel hrom. Na okná zúrivo padali ťažké kvapky neutíchajúceho dažďa. Raz už sme sa o odchod pokúsili, no búrka zdvihla hladinu blízkeho močariska a jediná prístupová cesta tak ostala zaplavená.

Nenávidel som tento dom, všetok jeho nábytok, každú jednu miestnosť. Predovšetkým tú, ktorá mala navždy ostať zavretá. Bola to práve Lady Helen, ktorá ju objavila. A vošla do nej ako prvá. S radosťou jej vlastnou prechádzala pomedzi starý nábytok a jemne sa dotýkala ozdobných predmetov na stoloch, poličkách a rímsach. Vrátane vysokej prastarej amfory ktovie odkiaľ. Vtedy to začalo. Miestnosť osvetlil záblesk modrého svetla, vykríkla a zviezla sa na zem. Uložili sme ju do blízkeho kresla. Krátko na to dostala prvý záchvat. Rozmlátila niekoľko váz, hodila sa na zem, prehodila stôl a stoličky, rozbila dvere. Napriek tomu všetkému sa jej nič nestalo. Nerozumel som tomu.

„Doktor!“ nečakaný výkrik Lorda Charlesa ma vytrhol zo zadumania. Obzrel som sa. Pretrhla putá! S hrôzou som sledoval, ako sa jej telo vznáša meter nad posteľou. Otočila sa ku mne a ukázala prstom. Jej oči svietili jasným modrým svetlom zatiaľ čo mojim smerom vykrikovala čosi v neznámom jazyku. Moje nohy sa samé otočili k úteku. Hanbil som sa za svoju zbabelosť, nedokázal som však zastaviť, ani keď som vrazil do kočiša práve vchádzajúceho do miestnosti. Neprestal som utekať ani v hale, ba dokonca ani pred domom. Vybehol som do búrky bleskami bičujúcej zaplavené močarisko. Niekoľkokrát som zaviazol, no utekal som ďalej až kým som od únavy nespadol tvárou na zem. Rozplakal som sa. Dodnes neviem, či bol môj strach prirodzený, alebo priamo vyvolaný neznámou bytosťou, ktorá obývala telo Lady Helen. Stále neviem zabudnúť na tie modré oči, ktoré ako by mi videli až na dno duše.

Po dlhých minútach som sa dokázal aspoň trochu upokojiť. Premočený od neutíchajúceho dažďa a predierania sa mokraďou som sa s námahou posadil. Môj pohľad náhle upútala skupina húb vyrastajúcich z kmeňa stromu priamo pred mojimi očami. To mi vnuklo nápad. Rýchlo som sa otočil a začal sa predierať bahnom smerom, kde som tušil staré sídlo.

„Lord Charles,“ vykríkol som, len čom som, zablatený až po uši, vbehol do domu.

„Čo sa vám stalo, doktor? Ste v poriadku?“ opýtal sa Lord Charles vybiehajúci zo spálne.

„Nič sa mi nestalo,“ odvetil som a zahanbene naňho pozrel. Pochopil: „Kočiš mi pomohol Helen opäť pripútať k posteli. Teraz je zase pokojná.“

Oprel som sa o zárubňu dverí a snažil sa upokojiť dýchanie.

„To, čo vstúpilo do Lady Helen, nech je to čokoľvek, sa správa ako parazit,“ začal som rozvíjať svoju myšlienku,“ jej záchvaty silnejú, pričom ona je čoraz slabšia. Takto to bude pokračovať, až kým Lady neumrie a parazit si nenájde ďalšieho hostiteľa. Ak tomu nejako nezabránime.“

„Čo navrhujete?“ opýtal sa Lord Charles vydesene.

„Keďže všetko začalo po tom, čo sa Lady dotkla tej starej amfory, zdá sa, že to je aj miesto, kde stvorenie donedávna prebývalo. Možno že tam bolo uzavreté celé roky a čakalo na náhodného návštevníka.“

„Kam tým mierite, doktor?“ opýtal sa Lord strácajúci trpezlivosť. Zo spálne sa začali ozývať výkriky.

„Potrebujeme tú bytosť presvedčiť, že Lady Helen je mŕtva, umiestniť do jej blízkosti tú amforu a počkať za zavretými dverami. Ak sa nemýlim, bytosť opustí telesnú schránku Lady a vráti sa do amfory.“

„Prečo by sa mala vracať práve do nej? Prečo by sa nemohla ukryť inde, alebo počkať na niekoho z nás?“

„Pretože tá amfora je jediná vec, ktorú Lady pri svojom prvom záchvate v tej miestnosti nerozbila.“

„Vaša teória stojí na veľmi vratkých základoch, doktor,“ poznamenal Lord Charles. „Ja viem. Ale cítim, že sa nemýlim.“

Lord prikývol.

Lady Helen sme sa rozhodli odniesť do miestnosti s amforou len čo skončil jej ďalší záchvat. Ja som medzitým z príručnej tašky vytiahol Laudanum a podal jej príliš veľkú dávku. Vedel som, že veľmi riskujem, inú alternatívu som však nevidel.

„Teraz von,“ zavelil som. Opustili sme miestnosť a zavreli dvere, hoci Lord Charles len veľmi nerád nechával svoju snúbenicu na opačnej strane. Kľakol som si na zem a cez kľúčovú dierku sledoval dianie v izbe. Lady Helen ležala bez pohybu na podlahe. Náhle ju chytila triaška, po chvíli však prestala. Krátko na to miestnosť zalialo silné modré svetlo, ktoré sa ako zvláštny had vlnilo od tela Lady Helen, niekoľkokrát pomaly obletelo miestnosť, až vstúpilo do starodávnej amfory a zmizlo.

„Teraz!“ vykríkol som. Lord Charles nelenil, otvoril dvere, vbehol do miestnosti, chytil Lady Helen do náruče a vyniesol ju von.

„Nedýcha!“

Jedným skokom som bol pri nich. Zaklonil som jej hlavu a vdýchol do nej pár dúškov vzduchu z vlastných pľúc. Potom som aplikoval niekoľko miernych stlačení hrudníka. Činnosti som opakoval dlhé minúty. Keď som už strácal nádej, nadýchla sa. Rýchlo som ju obrátil na bok, strčil prsty do krku a prinútil tak vyvracať zvyšky silného opiátu.

„Bude v poriadku, doktor?“ opýtal sa Lord nervózne.

„Dúfajme,“ vzdychol som sledujúc nepravidelné pohyby jej hrude.

Na druhý deň ráno prestalo pršať. Stáli sme s Lordom Charlesom a Lady Helen pred domom sledujúc kočiša obhliadajúceho voz s koňmi.

„Cítite sa lepšie, Lady?“ opýtal som sa odborným zrakom zisťujúc akékoľvek odchýlky.

„Oveľa, doktor. Ďakujem,“ odpovedala, hoci stále veľmi slabá, s miernym úsmevom. Dodnes dúfam, že modrý záblesk v jej očiach, ktorý som vtedy na krátky okamih zazrel, bol spôsobený iba slnkom predierajúcim sa pomedzi ustupujúce oblaky.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

20. marca 2017
Marek Čabák