 |
Odvalený balvan odhalil chodbu do útrob mohyly. Sabir pohľadom premeral družinu. V zachmúrených tvárach sa miesila únava a obavy. Dlhé týždne blúdili po Duniacich horách, kým našli vstup do Údolia obrov. To, čo odvtedy videli a zažili, presahovalo najdivokejšie príbehy, ktoré pri táborových ohňoch rozprávali starešinovia kmeňa. Len tvár kňažky horela nedočkavosťou. Cieľ ich cesty bol na dosah.
„Pripravte pochodne!“ rozkázal Sabir a prerušil zlovestné ticho.
Ruch príprav bol krátky. Zaiskrilo kresadlo a muži mu podali fakľu. Prskala a čmudila čerstvou smolou. Zdvihol ju k nebu a z plných pľúc zvolal:
„Úkhaj! Úkhaj! Úkhaj!“
Oči mužov zažiarili vzrušením. Predkovia sa dívajú! Sakajský bojový pokrik rozdúchal pahrebu odvahy. Sabir sa zvrtol na päte a za frenetického revu spolubojovníkov vykročil do tmy.
Chodba zostupovala hlboko. Fakle družiny vylúpli z temnoty pohrebnú komoru vysypanú jemným pieskom. Skazený vzduch a celé steny pavučín svedčili, že do mohyly nikto nestúpil celé veky.
Z tmy sa ozýval rytmický tlkot. Zvuk v tichu hrobky desil a lákal zároveň.
„Božský jazdec, ochraňuj nás…“ hlesol jeden z vojakov.
V strede siene sedela na kamennom stolci bezhlavá múmia spútaná reťazami. Spod zoschnutých zvyškov kože a šliach presvitali čierne kosti ako odporné kvety zla. V hrudi umrlca bilo srdce prebodnuté kryštálovou dýkou.
Des premenil krv v žilách bojovníkov na ľad. Nikto ani nedýchal, len kňažka istým krokom predstúpila pred trón. Padla na kolená, koriac sa pred besom, pobozkala schod stolca. Hlas sa jej chvel vytržením. „Buď pozdravený, Komurchán! Si ten, ktorý kráča po odvrátenej strane. Odovzdávam sa do tvojej moci, pán démonov!“
Inštinkty lovca rozhýbali Sabirovo telo skôr, než si rozum naplno uvedomil význam kňažkiných slov. Tasil jatagan.
Dvoma rýchlymi skokmi sa dostal za jej chrbát. Ona však, už stojac na špičkách, dosiahla na kryštálovú rukoväť a šklbnutím vytiahla dýku z prekliateho srdca.
Čepeľ jej vzala život. Dýka padla do piesku.
Mohyla zastonala a zo srdca sa vyrinula čierna krv. Prskala, bublala a klokotala ako vriaci olej, okamžite sa meniac na zárodky orgánov, svalov a šliach. Trvalo pár chvíľ, kým spráchnivené ostatky obalilo čerstvé mäso a koža. Tú vzápätí nahradili tyrkysové šupiny, ktoré sa náhle premenili na antracitové perie. Bezhlavý démon nedokázal ustáliť podobu. Vekmi unavené železo reťazí nevydržalo a so zarinčaním sa zviezlo na zem.
Jatagan znova zasvišťal vzduchom. Hruď meňavca otvorilo seknutie, no rana zmizla s ďalšou premenou. Démon naslepo udrel päsťou. Úder odhodil statočného Sakajca na druhý koniec siene.
Hrdelné „Úkhaj!“ rozvibrovalo ťažký vzduch hrobky. Odvaha veliteľa prebrala bojovníkov z ustrnutia. Oštepy zasypali netvora. Piesok skropila čierna krv, no žiadne zranenie na tele netvora neostalo. Rozzúrený démon metal chvostom, sekal pazúrmi a búšil rohmi na všetky strany. Niekoľko mužov padlo.
Sabir, otrasený ranou, pod ktorou mu zapraskali kosti, sa vydriapal na nohy. Skúsenosti bojovníka mu pomohli sa rýchle zorientovať. Ich zbrane sú neúčinné. Kryštálová dýka! S tou zasadí netvorovi smrteľnú ranu.
Vyrazil vpred rýchlosťou žrebca v trysku. Uskočil pred rohatým chvostom, vyhol sa aj obrneným klepetám. V kotúli doskočil pod kamenný trón, kde v krvou zmáčanom piesku ležala ich spása.
Zovrel dýku a obratom ňou sekol do slizkého chápadla. To sa pred Sabirovými očami premenilo na chlpatú pažu, no rana nezmizla. Bojovník v duchu zajasal. Úspech mu vlial novú silu. Bodal a sekal netvora, ktorý nedokázal odolať kryštálovej čepeli. Démon krvácal z mnohých rán, nakoniec sa premenil na veľkého vlka a vybehol von z mohyly.
Bojom rozpáleným Sakajcom lomcovala túžba prenasledovať beštiu. Stony zranených mu pripomenuli veliteľské povinnosti. Rozhliadol sa okolo seba. Muži ešte dýchali, no skúsené oko dokázalo uhádnuť, ktorí budú jazdiť už len v družine Božského jazdca. Víťazstvo chutilo trpko.
Sabir sa zaprisahal. Magickú zbraň, ktorú zvieral v pästi, doručí do rúk kagana. Kmene nesmú ostať nechránené pred zlom, ktoré dnes vypustili do sveta.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.