Ohnivé pero - jeseň 2022: Školský výlet

ohnive pero

Na tento deň sa Marcel veľmi tešil. Dokonca si nastavil budík. A dokonca si privstal. Čo znamená, že sa zobudil ešte pred tým, ako ho zo sna vytrhlo to hrozné vyzváňanie. Teda jeho ráno vyzeralo celkom ináč než všetky ostatné rána. Ale tým sa výpočet sviatočných nezvyklostí zďaleka nekončil: pekne sa umyl a motýlika na školskej uniforme nemal nakrivo!

Veru, veru, dnešok bol významný, priam výnimočný. Nešlo tu o obyčajný školský výlet, lebo ak by mal povedať pravdu, nijako zvlášť sa v takých podujatiach nevyžíval, no jeho nezáujem nebol spôsobený ani tak presýtenosťou podobnými zážitkami, ako skôr úzko vyhranenými záľubami, ibaže táto exkurzia bola odlišná, prelomová. Návšteva zoo či safari, to všetko sa mu zunovalo. Aj rôznych lunaparkov, pútí, cirkusov sa prejedol už pekných pár rokov dozadu. Nebolo teda výnimočné vidieť jednu znudenú detskú tvár medzi masou užasnutých alebo vysmiatych. Samozrejme, ten odutý ksichtík patril Marcelovi. Dnes to ale malo vyzerať opačne. A že aj vyzeralo! Spomedzi všetkých detí horela len jeho tvár zvedavosťou. Iba jeho výraz prezrádzal krajné sústredenie. Snažil sa nasať každé jedno slovo, prežuť a dokonale vstrebať každučkú informáciu. Až tak, že na konci dňa, namiesto toho, aby zasadol k obľúbenej hre, v tichosti sedel a premýšľal.

Ale vráťme sa v deji a nadviažme na príbehovú niť v mieste, kde sme rozprávanie prerušili.

Marcel práve stál v hlúčiku svojich spolužiakov. Čakali v neusporiadanom zástupe pred budovou knižnice. Jeho kamarát mu položil rečnícku otázku: „To vyzerá byť na riadnu sprostosť, že Marco?“

Ale potvrdenie, na ktoré čakal, neprichádzalo. Marcel iba pokrčil ramenami, nehodlal plytvať čas a energiu na vysvetľovanie či obhajobu svojho nezvyklého hobby. Namiesto odpovede, keďže nebol najvyšší, sa staval na špičky a hľadal štrbinku v mase tiel. Mal sto chutí predrať sa dopredu, ale opustiť svoju skupinu bolo prísne zakázané. Konečne sa otvorili dvere. Privítala ich milá pani, pravdepodobne skôr slečna, s iskrivými očami farby modrastého ľadu. A predsa z jagavých dúhoviek nevyžaroval chlad, ale príjemné teplo. Marcel sa až čudoval, že sa tie krásne oči neroztopia samé od seba. Jemu bolo dosť horúco; potil sa. Áno, do veľkej miery za to mohla prehliadka spojená s výkladom, ale to nebol jediný dôvod. Ešte nevedel ten pocit správne pomenovať, no jednoznačne môžeme prezradiť a zároveň potvrdiť, že do očí z horúceho ľadu sa zadíval.

Vyučovanie sa dávno skončilo, no Marcelovi neschádzali doobedňajšie hodiny z mysle. Celkom zabudol na svoju milovanú hru. Potom sa svetlá stlmili, aby tak ohlásili skorý príchod večierky a predznamenali tmu, do ktorej sa vzápätí ponorí izba aj jej obyvateľ, ktorý už nejaký čas ležal v posteli. Samozrejme nespal. Premýšľal. Ešte stále. Bol síce rád, že je konečne piatak, nevedel sa totiž dočkať vytúženého nového predmetu – dejepisu, veď história ho lákala odmalička a za svoj najväčší a prísne utajovaný sen považoval, aby raz jeho koníček prerástol… do zle platenej a zaznávanej profesie, no z prvej zážitkovej lekcie ostal trochu v rozpakoch. Nieže by sa mu nepáčila, to nie, ale priniesla mu snáď až príliš veľa príliš silných podnetov na zamyslenie. A najpálčivejší zo všetkých znel:

Naozaj bol život ľudí v minulosti taký fádny a primitívny, ako sa hovorí? Bola minulosť ozaj tak zlá? Nedokázal v to uveriť.

Aby to zistil, aby sa stal pravým historikom, bude musieť spraviť nemysliteľné. Nespoliehať sa iba na virtuálnu realitu, ako všetci ostatní. Možno bude musieť spraviť nepredstaviteľné. Naučiť sa čítať a ísť von. Ale ako na to, keď už nikto nevie čítať a nik nechodí von?

Vedel, že tento problém nejako vyrieši. Ale vedel aj to, že to bude veľmi, veľmi ťažké.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

12. septembra
Goran