Ohnivé pero - jeseň 2022: Na dobrú noc

ohnive pero

Obnovená magická bariéra siahala od chatrného príbytku až po koniec jazierka. Mandek vedel, že aby bola dostatočne odolná voči všetkým temným bytostiam, tak by musel do nej vkladať energiu ďalších pätnásť minút, ale po dnešnom úmornom dni mu už zostalo iba toľko síl, aby si splnil poslednú povinnosť a zvalil sa medzi svoje spotené handry.

A okrem iného, šesť mesiacov nepostrehol nič podozrivé. Nikto nepoznal ich pravú identitu, a do posvätného lesa by sa hádam ani nenásytné netvory neodvážili vstúpiť cez lesných strážcov.

Rýchlo sa otočil, keď začul prskavý zvuk, ale to len prerastený komár narazil do bariéry. Pokrútil hlavou nad jeho sprostosťou, vzal položený lampáš a vykročil k jazierku, kde ho vo vode čakala Chanyla. Ružovými chápadlami si pretierala šikmé oči, trpezlivo čakajúc na večernú rozprávku.

Mandek zavesil lampáš na konár, vytiahol z úkrytu truhličku plnú postavičiek, ktoré počas ich putovania vyrobil a rozložil ich po brehu. Dal si záležať, aby boli dostatočne farebné, keďže nad vodou vnímala predmety rozmazane a nepresne.

A to bol iba najmenší problém. Dýchať mohla iba cez vlhkú kožu, nemala ľudské končatiny a do väčšieho jazera alebo rieky ju kvôli prítomným dravcom nemohol pustiť.

„Akú rozprávku by si si chcela vypočuť, Chanyla? Ja si myslím, že taký Aramitasov poklad by nemusel byť najhorší,“ navrhol, ale ona zavrtela sépiovou hlavou.

Márna snaha. Kedysi ako-tak vydržala počúvať príbehy, v ktorých princ alebo víla vďaka sebaobetovaniu a dobrým skutkom premohli zlo a všetci žili šťastne až do smrti. Teraz mohol byť rád, ak skončili iba pri jednej odseknutej hlave krvilačnej obludy. Inštinktívne sa snažil vyhýbať krvákom, ale aký to malo vlastne význam, keď dobre vedel, kto sú jej rodičia?

„Tak neviem… o Tajomnom Šedofúzovi?“ opäť skúsil, ale odpoveď bola rovnaká. Vzápätí ukázala chápadlom na seba, a potom na Mandeka.

„Ako to myslíš? O nás? No ale kým sa naše postavy dostanú v príbehu na scénu, tak dovtedy zaspíš. A okrem toho budem nútený improvizovať, a sama najlepšie vieš, že bez prípravy moje rozprávanie nestojí za nič.“

„Chrrrrrrr!“ a fialový sliz sa rozprskol na jeho tvári.

Mandek to zobral ako konečné rozhodnutie, proti ktorému žiadne presviedčanie nepomôže. Utrel si tvár do rukáva, mierne si odkašlal a začal: „Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Shen-Chin… alebo skôr Sheng-Li… to je jedno. Tento chlapík mal od narodenia problém so zrakom. Ostatné zmysly však mal nadpriemerne vyvinuté. Započul aj nepatrný záchvev z podzemných jaskýň, a dokázal vnímať elektrické signály vychádzajúce zo živých tvorov. Okrem toho vďaka askéze a neustálemu tréningu dokonale ovládal svoje telo a ducha, takže stačil jediný úder, a päťdesiat barbarských nájazdníkov sa prepadlo pod zem.“

Mandek vzal bambusovú figúrku, naznačil kop a slamené podoby jazdcov popadali rad za radom do trávy. Chanyla si spokojne prekrížila chápadlá a položila si na ne hlávku, pričom ho stále pozorovala mierne privretými očami.

„No, a podľa očitých svedkov počas meditácie nadviazal spojenie s prastarým dažďovým a veterným duchom, ale to už sú asi výmysly,“ dodal, a zobral do ruky drevenú indiánsku sošku.

„Teraz prichádza na scénu Najara. Pochádzala z chudobnej dediny, obklopenej nepreniknuteľnou džungľou, kde žila, alebo skôr prežívala až do siedmich rokov. Jedného dňa Najara spolu s rodičmi z toho Bohom zabudnutého miesta ušli. Možno ich vyhnali ľudia kvôli jej inakosti, možno sa v ich dedine rozmohla neznáma choroba, ktohovie. Onedlho Najarini rodičia zomreli v bažinách, a zdalo by sa, že aj jej osud je spečatený, ale nestalo sa tak. Samotná príroda si ju osvojila, a stala sa z nej tvrdá, silná a nezlomná lovkyňa, ktorá sa v prípade potreby premenila na trojhlavú hydru. Väčšinou iba urobila kš!kš! s oštepom alebo zubami, a z koristi zostalo iba… niečo také, ako keď ty schmatneš rybu alebo žabu.“

Chanyle chýbal ešte jeden krôčik do ríše spánku, a tak pokračoval, premáhajúc únavu a nepríjemné spomienky. Figúrku a sošku pritiahol bližšie k sebe, a okolo nich rozostaval krikľavo pomaľovaných panáčikov.

„Presunieme sa na Koarnský ostrov, kde sa po vyše desaťročí konalo stretnutie tých najslávnejších bojovníkov. Ani si nevieš predstaviť, aké to bolo nespútané a divoké. Vo vzduchu bolo priam cítiť iskrivú živočíšnu energiu, nehovoriac o tom množstve jedál a potokoch vína. A v tomto krásnom chaose sa stretli Najara a Shen-Li. Tie tri dni, čo spolu strávili, boli možno tým najlepším, čo ich v neľahkých osudoch postretlo. Potom, keď už boli všetky sudy prerazené a okolie zničené, sa bojovníci rozišli späť na svoje bohapusté dobrodružstvá, čo rovnako platilo aj pre nich. On mal za úlohu strážiť starobylú krajinu, a ona zas nepoškvrnenú džungľu, a tak sa s ťažkým srdcom rozlúčili.“

Zatiaľ čo Chanyla pomaly klesala ku dnu jazierka, snívajúc o zakrvavených sekerách a prerazených lebkách, Mandek s pohľadom upretým do zeme ďalej rozprával, nevšímajúc si ju ani zhromaždené tiene okolo bariéry.

„Nespomenul som, že Najara raz jednému slabochovi, ktorý by inak nestál ani za zmienku, zachránila život. Možno jej ten pohľad na vychudnutého úbožiaka niečo pripomenul, a tak než odišiel, naučila ho všetko to, čo vedela o bojovom umení a tajomstvách prírody. Blúdil svetom, nemohol nájsť v sebe pokoj, a tak sa po roku rozhodol navštíviť Najaru a pokorne ju poprosiť, nech ho prijme ako svojho služobníka. A keď k nej konečne dorazil, uvidel…“

Spamätal sa. Pozrel smerom k vodnej hladine, ktorej hladký povrch narúšali kvapky dažďa. Dážď naberal postupne na sile, ale úprimne, v tejto chvíli mu bolo jedno, že zmokne až na kosť.

„Ešte šťastie, že si zaspala, inak by som ti musel klamať, Chanyla.“

Ťažký pôrod, zmutovaný novorodenec, Najarina depresia… Nie, to naozaj nepotrebovala po­čuť.

Pripomenul si, ako ho pred odchodom Najara objala, so slzami v očiach sa pozrela na dcéru a v okamihu sa stratila v džungli. Potom si pohybom ruky k sebe privolal vyčarovanú vodnú bublinu, v ktorej driemala Chanyla, a pobrali sa hľadať miesto, kde budú žiť dovtedy, kým sa Najara nezbaví šedých duchov v svojej mysli.

„Najara, Najara, nebolo by lepšie, keby o tom vedel jej otec? Možno by kvôli vám zmenil svoje poslanie,“ prehodil do noci, a načiahol sa za lampášom.

Za jeho chrbtom sa niekto nepríjemne zasmial. No než mu prízrak stihol s pazúrmi odtrhnúť hlavu, z vody vyskočila Chanyla a zabodla tenké zuby do jeho mrazivých očí. Strašne zreval, a hneď na to mu cez hnisajúce črevá prenikli úlomky z lampáša, s ktorým sa z celej sily ohnal Mandek.

Odstrčil zdochýnajúcu príšeru a zahliadol, ako sa ružové telo mihá v daždi, odráža sa s chápadlami od kmeňov stromov a skáče na prízraky a posadnutých strážcov, zanechávajúc po sebe gejzíry čiernej krvi.

„Chrrr, ako čarrrovná rrrytierrrka,“ prudko dopadla Chanyla na Mandekovu hruď, a vycerila špinavé zúbky. Nevidela, že by sa v jeho šokovanej tvári zračila radosť z jej prvých skutočných úlovkov, a tak sa zneisteným hlasom spýtala: „Ssspokojný, tata?“

Jej prvé slová.

Tata.

A práve jemu, čo zanedbal svoju povinnosť a ohrozil ich životy. Alebo aby bol presný, svoj život.

Názorne videl Najarine a Shen-Liho dieťa, ktoré bolo bez vody úplne bezmocné, ako si bez väčšej námahy poradilo s nepriateľmi, proti ktorým by sa báli postaviť aj skúsení bojovníci. A to sa toľko strachoval o jej budúcnosť!

„Žiadna čarovná rytierka, Chanyla,“ povedal, dívajúc sa do jej rozšírených, červených očí. „Budeš Skazou temnôt.“


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

17. októbra
Červienka