 |
„Máte to tu také… no, povedal by som… veľmi zaujímavé. Trocha netradičný interiér, ale páči sa mi,“ podotkol opatrne, s istou dávkou pokory v hlase Christian, aby prerušil trápne ticho. Odvrátil zrak od sediaceho chlapa a pozorne sa rozhliadal po priestrannej štvorcovej miestnosti. Odkedy sem vstúpil priamo z jednej z bočných uličiek, muž pred ním nepovedal okrem „poďte ďalej“ ani slovo. Neustále hľadel do papierového dokumentu položenom pred sebou na stole.
Bizarný interiér naňho pôsobil chladno. Postrehol neobvykle vysoký strop a rovnako atypicky vysoko umiestnené okná na pozdĺžnej strane miestnosti, ktorá zrejme plnila funkciu akejsi kancelárie. Matné obloky kosoštvorcového tvaru dnu prepúšťali len minimum svetla. Vybavenie vnútra sa nieslo v znamení sterilnosti – nič, iba masívny drevený stôl a za ním kožené kreslo so sediacim mužom. Mal oblečený vkusný čierny oblek – nie moderný, skôr konzervatívny štýl – a bordovú kravatu.
„To, o čo žiadate, nie je žiadny problém. Vyriešime to k vašej spokojnosti,“ zahlásil odrazu elegán v kresle a pohľadom prešiel od papiera k mladíkovi stojacemu na druhej strane stola. Z jeho pokojného hlasu boli cítiť dôležitosť a charizma zároveň.
Christianovi naskočil neskrývaný výraz radosti. „Naozaj?“
„Iste. Nie ste prvý ani posledný,“ zareagoval pohotovo a vzal si z popolníka zapálenú cigaru.
„To je úžasné. Ak sa to podarí, budem šťastný…“
„Tak, tak, veď o to ide, aby bol človek šťastný a spokojný. Treba si plniť túžby,“ prerušil ho s úsmevom a pohodlne sa oprel v kresle s prekríženými nohami. Labužnícky si potiahol z mohutnej cigary.
Christian mu opätoval mierny úsmev. „Tak nejako. Mimochodom,“ nadhodil vzápätí inú tému, „túto budovu som si nikdy nevšimol, a to som sa vyskytol v tejto časti mesta už niekoľkokrát.“
Chlap naňho len mlčky hľadel.
Mladík sa nenechal vyviesť z miery. „Hm, keď ste mi zavolali, aby som prišiel, dostavil sa vo mne pocit zadosťučinenia. Možno to poznáte…“
„Áno, poznám,“ prerušil ho opäť.
„Budem úprimný. Ja už netuším, ako ďalej. Toľko som sa natrápil so svojím rukopisom, no neviem nájsť vydavateľa. Nedávno ma odmietol už dvanásty v poradí. Investoval som do toho množstvo času a energie. Zanedbával som prácu, o ktorú som kvôli tomu prišiel. Stroskotal mi na tom dokonca dlhoročný vzťah.“ O svojich kozmických dlhoch voči banke a priateľom sa radšej nezmienil.
Muž opretý v kresle naňho pozeral akoby bez záujmu a ležérne si pufkal cigaru.
„Pevne dúfam, že tentoraz to už vyjde.“
„Určite,“ prisvedčil elegán.
„Viete, ten príbeh,“ pokračoval rozbehnutý mladík, „tak dlho som to mal v hlave, až som to musel dať na papier…“
Chlap sa náhle schuti zasmial. „Áno, váš román je naozaj zaujímavý,“ utrúsil popritom.
Christian nechápal, čo ho pobavilo, no neodvážil sa viac vypytovať. Nemal v úmysle čokoľvek pokaziť. Také niečo si nemôže dovoliť. Veď mal konečne pred sebou niekoho, kto má seriózny záujem o jeho rukopis.
„Prepáčte, aké vydavateľstvo presne zastupujete? V tom nadšení som sa to počas nášho telefonátu zabudol opýtať.“
Chlapík si dával s odpoveďou na čas. „Nášmu generálnemu riaditeľovi sa vaše dielo páči. Už o vás vie a to je podstatné. Mimochodom, ja som iba jeden z jeho… povedzme zamestnancov. Berte nás ako agentúru – sprostredkovateľov s kontaktmi na vydavateľstvá. Na tie najlepšie,“ dodal s dôrazom. „Sme zárukou, že veci dovedieme do úspešného konca.“
Tieto marketingové slová na mladíka zapôsobili. Ani sa neunúval opýtať, odkiaľ sa agentúra dozvedela o jeho rukopise. Ak si tento človek nevymýšľa reči o kontaktoch, odpoveď je viac ako zrejmá. Jeho text malo predsa v rukách už tucet vydavateľov.
„Som rád, že pána riaditeľa môj príbeh oslovil. Naozaj. Aký bude teda ďalší postup?“
Muž položil cigaru naspäť do popolníka a so serióznym výrazom sa vzpriamene usadil v kresle. „Stačí jeden podpis a garantujeme vám úspech s publikovaným románom v prestížnom vydavateľstve.“ Zároveň vzal do rúk papier zo stola.
Christian sa uprene zadíval na dokument.
„Jeden podpis sem,“ položil ukazovák na spodnú stranu papiera. „Je to len doklad o vzájomnej spolupráci. Do nášho archívu. Ani sa nenazdáte a ozve sa vám vydavateľ s ďalšími podrobnosťami. Všetko je už dohodnuté vrátane slušného honorára.“
„Naozaj? Rád by som vedel, o akého vydavateľa ide,“ vyzvedal.
Chlap sa na mladíka pozorne zahľadel. Vrátil sa mu spokojný úsmev. „Stačí, ak poviem, že už ste im v minulosti svoj rukopis poslali, oni odmietli, a že ide o najväčšie a najúspešnejšie vydavateľstvo v krajine?“
Christian nemusel hádať dvakrát. Vedel o akú značku ide, no nechcel tomu uveriť. Dokonca ani keď im pred piatimi mesiacmi posielal rukopis nedúfal, že má šancu uspieť v tak prestížnom vydavateľskom dome. Avšak vtedy si povedal, že za pokus nič nedá. Každopádne už od nich dostal jednoznačne odmietavé stanovisko.
„To myslite vážne?“ poznamenal neveriacky.
„Smrteľne vážne.“
„Neberte to v zlom, ale čo z toho bude mať vaša agentúra?“ nedalo mu neopýtať sa.
„Istú províziu, pravdaže, no tým sa vy nemusíte trápiť,“ ozrejmil muž.
Christian neváhal a rukou sa načiahol po papieri s elementárnym obsahom: hore iba hlavička s názvom Agentúra LF, s. r. o. a dolu jeho meno a priezvisko s kolónkou na podpis. Núka sa mu príležitosť, ktorá sa už nemusí opakovať. A ani nebude. Tým si bol istý. Keď dávajú, ber. Pred sebou mal zmluvu a luxusne vyzerajúce pero. Telom mu premával pocit vzrušenia. Svoju knihu už videl na popredných miestach v rebríčku predajnosti. Bol skalopevne presvedčený, že konečne dosiahne to, po čom túži. Stačí urobiť jeden krok. Bez zbytočného otáľania venoval svoj podpis. Sediaci chlap z neho po celý čas nespustil oči.
„Výborne. Práve ste si vydláždili cestu k úspechu. Ďakujem za návštevu a užite si to,“ zahlásil muž víťazoslávne.
Potom ako sa Christian rozlúčil, odobral sa ku vchodovým dverám.
„Ukážkový príklad zhody,“ ozval sa po pár krokoch chlapík za jeho chrbtom.
Mladík zastal a otočil sa za ním.
„Myslím ten váš román. Ani neviete ako a fikcia sa zmenila na realitu,“ dodal vyškerený elegán opretý v kresle, ktorý opäť poťahoval z fajnovej cigary.
Ten človek bol pre Christiana tak trochu záhadou. Len sa naňho nasilu pousmial a vyšiel z tmavej miestnosti von do ľudoprázdnej uličky.
Na druhý deň okolo obeda si našiel Christian prijatý mail:
Dobrý deň. Dovoľujeme si Vám oznámiť, že sme prehodnotili naše pôvodne zamietavé stanovisko vo veci rukopisu, ktorý ste nám v minulosti poslali do vydavateľstva. Naše vedenie prejavilo o publikovanie románu eminentný záujem. Výnimočné spracovanie faustovskej témy o neúspešnom spisovateľovi, ktorý zapredal svoju dušu Diablovi výmenou za triumf, sa nám veľmi páči. Veríme, že neodmietnete spoluprácu. V prílohe zároveň pripájame návrh zmluvy, spolu s honorárovou položkou.
Zostal v šoku. Mail samotný a ponúkaný honorár, ktorý by nečakal ani vo sne, boli jedna vec. Myšlienkami sa však teraz sústredil na tajomného muža zo včera. Jeho sľub sa do bodky splnil. Premietol si ich spoločný rozhovor, predovšetkým posledné slová muža: Ani neviete ako a fikcia sa zmenila na realitu. Spomenul si, koho to vlastne v zúfalstve predminulú noc tak úpenlivo prosil o pomoc.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.