Ohnivé pero - jeseň 2021: Vitaj v priepasti

ohnive pero

Ako to povedal Nietzsche? Keď hľadíš do priepasti, aj priepasť hľadí do teba. Do jednej takej som sa teraz zamyslene pozeral a zvažoval, či do toho ísť. Vybral som si na to zrovna deň sv. Jána, kedy má byť okolie nabyté nadpozemskou a životodarnou silou, najmä v okolí vrchov.

„Počuješ ma, moje prehnité vnútro? Otvor sa ešte raz kvôli nej!“ zakričal som do temnoty. Temnote som bol zjavne ukradnutý, ale bral som to ako tichý súhlas.

Stál som so zavretými očami, nechal sa ošľahávať studeným vetrom do tváre a zhlboka dýchal. Moja rodina, práca, zbytočná existencia… všetko bolo preč. Iba ja a môj, pardon, náš svet, tak ako za starých čias. Množstvo nových obrazov z iných svetov sa mi začalo hmýriť pred očami a nestačil som sa čudovať, čo vidím.

Súboj Kladiváka so zmutovaným Nemezisom v temnom Pressburgu. Lesné nymfy šantiace so satyrami v Čarolese. A napokon džungľa, ktorú som spolu s ňou vytvoril.

Prvýkrát som ju stretol v kúte svojej mysle po mimoriadne stresovom dni. Predstavila sa ako víla z prírodnej planéty, študujúca na magickej škole regeneráciu organizmov. Povedala, že bude pri mne, pokiaľ sa môj stav nezlepší a ukáže mi odtieň jej sveta. Ktorá vidina by ti toto povedala? Keď som si potreboval oddýchnuť, stačilo sa uložiť na vhodné miesto, zavrieť oči a bol som v raji. Trochu mi bolo podozrivé, že sa toľko venuje takému lúzrovi, ale neriešil som. Mal som jednoducho všetko. Nádhernú spoločníčku, silné svalnaté telo a adrenalínové dobrodružstvá, aj keď len na druhom svete. A potom sa začal z ničoho nič na prahu mojej dospelosti uzavierať. Bol som z toho zúfalý, ale čo som s tým mohol urobiť? Nezostalo mi nič iné, ako naň postupne zabudnúť. Ale vytvorený svet aj s jeho postavami zostal. A preto som tu. Chcem sa ešte poslednýkrát stretnúť s mojou pralesnou vílou a potom… sa uvidí.

Dopadol som na zem a predo mnou sa vynorila polorozpadnutá drevená chalupa na samom dne džungle. Podvedome ma premklo zlé tušenie. Čo by zrovna na takomto mieste robila? Znepokojený som pomaly vošiel do chalupy. Prešiel som okolo polámaného výstražného nápisu: Pozor, zóna nebezpečných myšlienok a nočných môr! Čím som postupoval bližšie do stredu, tým viac sa mi sťahoval žalúdok a triasli ruky.

Zbabelec. Životodarná sila mi je tak na dve veci. Teraz som tu sám za seba. Ako slaboch, ktorý ani vlastný svet nedokázal dostatočne zabezpečiť. V tom som ich na prahu dverí zbadal. Nemohol som nič robiť, iba civieť, počúvať a vnímať jej vystrašenú myseľ.

„Viem, že by som sa mal nejako vyjadriť, ale neviem, ako začať. Skrátka si podobná vzácnej morskej perle, skvejúcej sa v mesačnom svite. Zaslúžiš si byť uctievaná, ty najvzácnejší výtvor prírody. Tfuj!“

Odpľula slizký hlien na začervenanú tvár.

„Ani to ďalej nejdem čítať. Takéto ľúbostné hovadiny ti písal ten trtko?“

„Hmph!“

„Na nič iné sa nezmôžeš? Ani žiaden pokus o obranné kúzlo? Úprimne, som sklamaná, víla prírody, či čosi to vlastne za háveď.“

Vyziabnutá, chrastami posiata starena sa posmešne dívala na bezmocné nahé dievča, ležiace bruchom na stole. Ruky a nohy mala uviazané konopným lanom o rohy stola, v zuboch pripevnený drevený kolík. Odložila zvitok nabok a pozrela jej do očí plných vzdoru.

„Vidíš, aký je osud nestály. V jednej chvíli oddychuješ opretá o strom, vychutnávaš sladké ovocie a potom…“

Vzala hrubú palicu obmotanú tŕňmi a pomaly škrabala hebkú kožu od chrbta až k chodidlám.

Zmeravela od strachu.

„…potom ti ani krása s inteligenciou nepomôžu, keď včas nespoznáš nebezpečenstvo. Pravda, mohla som ťa zabiť už vtedy, keď si bola zamotaná v sieti, ale vieš, nemalo by to žiaden šmrnc. Koniec koncov, si len postava z iného sveta, taký votrelec. A vďaka tvojej obete sa budem môcť dostať do tvojho fantazijného sveta alebo do myslí iných ľudí! Tvoje životná energia bude pre mňa vstupenkou do nového života! Tak sa priprav, poslúžiš väčšiemu cieľu!“ Napriamila sa a udrela ju z celej sily po ramennej kosti.

Zvuk prasknutej kosti mi vyrazil dych. To zlo, čo z nej vyžarovalo, bolo neopísateľné. Nemohol som jej pomôcť ani utiecť preč, bol som skoro úplne paralyzovaný.

Druhý úder dopadol na stehno. Každý ďaľší zásah palicou bol bolestivejší, nevynechala ani jedno miesto obnaženého tela.

Zuby mala pevne zaťaté do dreva, oči zavreté. Nesmie sa poddať, nesm…

„Pozrime ju, hrdinka do poslednej chvíle, bez najmenšieho stonu! Vý-ni-moč-ná!“

Šmarila palicu do kúta a podišla k hromade nešťastia. Prudko ju potiahla za dlhé vlasy a jedovato zasyčala:

„Myslíš si, že som sadistka? Nie, to život je pravý sadista! Pozri, čo zo mňa je! Zhmotnená podoba zruinovaných snov a temných bytostí! Ja som toto nechcela! To on sa na všetko vykašľal! Na tento aj na druhý svet. Tak sa už konečne poddaj!“ Vrazila jej hlavu do stola, zachrapčalo, na špinavú podlahu dopadla krv.

Pomôž jej, ty zbabelý zmrd!

Ťažko sa jej dýchalo, telo pulzovalo od bolesti. Mysli, preboha mysli! Kde je ON? Snažila sa ma z posledných síl privolať myšlienkami, ale šok a vyčerpanosť jej pomútili hlavu. Svet sa rozmázaval, stával sa čoraz viac temnejším a škriekavý hlas kričal z diaľky: „ Si symbol toho, čím som ja nikdy nebola! Čím on nikdy nebol! Uži si pád na dno, ty špin…“

„Už prestaň!“ plazil som sa po podlahe smerom k nej. „Stačilo!“ Kŕčovito som sa načahoval s rukou smerom k jej stareckým nohám.

„Som niktoš, mäkkýš, čo bez pomoci iných nič nedokáže. Pred tebou vidím, kto naozaj som. Rob si so mnou, čo chceš, zaslúžim si to, ale jej neubližuj!“

„Pozrime sa, kto sa odvážil prísť. Nedokážeš sa postaviť zlu ako princ na bielom koni a zachrániť cnostnú pannu, čo?“

Zasmiala sa a načiahla po palicu. Moja ruka sa naraz akoby sama od seba vymrštila a schmatla ju za nohu. Stihla iba vypučiť oči a v momente explodovala.

Polepený od čiernej páchnucej krvi som sa snažil spamätať zo šoku. Pomaly som sa pozviechal na chabé nohy. Mierne dezorientovaný som odviazal a zobral do náručia bezvládne, zmorené telo. Vyšiel som ako zbitý pes z chatrče a sadol si na polorozpadnuté schody, pričom som si ju bližšie oprel o hruď, akoby to malo nejaký význam.

Tak, a teraz čo? Toto som nechcel. Nič z toho som nechcel. Ani nemám silu ju sám vyliečiť.

Takmer mi vypadla z rúk, keď sa zo mňa vymrštilo chápadlo a preniklo jej pod kožu. Chápadlo Kaduovca Ploskulého, tak ako som ho poznal z jej rozprávania, s mimoriadnými regeneračnými schopnosťami. Mojej spomalenej palici konečne došlo, čo sa stalo. Nosila v sebe ako medzihostiteľ v podstate neškodného parazita, ktorým ma nevedomky nakazila a jeho klon vo mne- vhodnom genetickom type nadobudol konečnú formu. A džungľa poskytovala najlepšie podmienky na jeho vývoj. Nebola v tom žiadna láska ani súcit, konala iba pod vplyvom jeho vylučovaných hormonóv. Chladne som sledoval, ako jej telo naberá červenú farbu a dych je čoraz pravidelnejší. A kvôli tomuto som riskoval život, obetoval v minulosti čas, energiu…

Zhodil som ju na zem, gentleman- negentleman a nechal tak. Bez rozlúčky som sa začal naspäť premiestnovať a… Prudko som sa nadýchol. Na rozbitom displeji hodiniek blikalo 22:45. Bol som mimo takmer tri hodiny. Bez falošnej lásky, s roztrhaným oblečením, celý od krvi ležiaci na skalnom dne priepasti. A s nechceným spoločníkom až do konca života.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

13. septembra
Mr. X- ray