 |
Ráno bolo pekné. Slnečné a teplé. Ale ako to už v lete býva, pekné počasie sa rýchlo zmení na letnú búrku z tepla. a takto to bolo aj v sobotu, o ktorej vám chcem povedať. Nastúpil som na električku č.10. Tá ma odvezie rovno pred mestskú tržnicu. Obyčajne veľmi okolie nesledujem. V duchu si opakujem, čo nakúpiť za rozumnú cenu.
Teraz som sa však popozeral po cestujúcich pri nákupnom centre. Môj pohľad pritiahla dievčina v rozkošných červených šatách s bielymi bodkami. I lodičky na vysokom podpätku a kabelku mala biele. Dlhé blond vlasy sa jej kudrnateli na chrbte. Občas vietor zdvihol jednu kučeru a strapatil jej pekný účes.
Do električky nenastúpila. posmutnel som. No čo už. Cieľ mám jasný. Zrazu sa však zotmelo. Začalo prudko fúkať a pršať. Ľuďom na chodníku kmásalo dáždniky. Prišlo mi tej peknej slečny ľúto, že premokne. Určite v tej miniatúrnej kabelke nemala dáždnik.
Na ďalšej zastávke som vystúpil a rozhodol som sa vrátiť. Chcel som jej džentlmentsky ponúknuť pomoc. Možno zájdeme i na kávu, kým sa počasie neumúdri. Teda, vystúpil som z električky, prešiel na druhú stranu. Na zastávke, kde sa mi stratila z dohľadu, po nej však nebolo ani znaku. Zastávka bola plná ľudí, čo bolo znakom, že električka ešte neodišla.
Opýtal som sa neznámych, či si nevšimli, kde odišlo dievča v červených bodkovaných šatách. Všetci, ktorých som sa pýtal, sa na mňa nejako divne pozerali. Vraj, aké dievča v bodkovaných šatách? Nikto taký tu predsa nebol. Jeden postarší pán poznamenal. „Keby tu taká krásavica bola, už by som ju pozval na kávu a štamperlík niečoho dobrého.“
Celé to bolo divné. Jasne som to dievča videl. Ale zjavne som bol jediný. Nikto iný ju nevidel. Už sa mi na trh nechcelo. Vrátil som sa domov a pustil som celú príhodu z hlavy.
Večer som si pustil správy, čo nerobím veľmi často. Sú tam samé tragédie. Mám radšej pozitívny pohľad na svet. Ale neviem, prečo, zapol som si televízor a po chvíli som uvidel obrázok našej tržnice, ale bez strechy. Moderátor oznámil, že vietor strhol strechu a vážne zranil niekoľko ľudí. Jeden človek prišiel aj o život. Práve v čase, keď som vystúpil z električky a šiel za peknou neznámou dievčinou. Práve to ma možno zachránilo. Ktovie. Som tej krásnej neznámej vďačný. Zachránila mi možno život.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.