 |
Inštitút prevencie suicidálnych tendencií vznikol pred tridsiatimi rokmi. Jeho hlavnou úlohou bolo, ako už z názvu vyplýva, predchádzať samovražedným pokusom. Vo väčšine miest boli zriadené útočiská pre zúfalých – valcovité kabínky z tvrdeného skla, vybavené umelou inteligenciou schopnou adekvátne reagovať na potreby jednotlivca či jeho emocionálne rozpoloženie.
Na jednej strane bol projekt neuveriteľné drahý, na druhej nepriniesol očakávaný efekt. Tí, pre ktorých boli hypermoderné kabínky určené, volili smrť vo vlastnej réžii ďaleko od akejkoľvek pomoci a často sami. Kabínky začali využívať pouličné kňažky lásky, ale aj takí, ktorých pritlačilo volanie prírody.
Už to vyzeralo tak, že projekt bude zastavený a zodpovední ponesú následky. Našťastie, každý šľachetný nápad je možné pretaviť v dojnú kravu a dojná krava produkuje zisk.
Rok 2071 bol rokom, kedy pojem „stream“ získal nový rozmer. Sledovanie influencerov na sociálnych sieťach, online videí či návodov na „všetko“ bolo povýšené nad náboženstvo. Boli tu odborníci na varenie, módu, životný štýl. Všetci chceli byť originálni, takže originálny nebol takmer nik. Našlo sa však zopár výnimiek.
La Cheff, samozvaný boh kulinárskeho neba, varil výhradne v extrémnych podmienkach. Najznámejšie je jeho video prípravy ryby fugu. Varil s previazanými očami v uzavretej miestnosti. Na stole tikala časovaná nálož. Na pokrm čakal pyrotechnik. Pokiaľ by sa kuchárovi pokrm nepodaril, pyrotechnik by sa otrávil a nálož by nemal kto zneškodniť.
Medzi ďalšie zvrátené mysle s viac než miliardou sledovateľov patrila módna ikona Black Betty. Neprichádzala s ničím novým. Jej šatník bol kópiou šatníkov z dôb minulých. Betty predstavovala rôzne kúsky oblečenia v rôznych, často hraničných životných situáciách. Decentné čierne šaty pripomínajúce mníšsky habit raz odporúčala na pohreb vlastného dieťaťa. Vraj habit zvýrazní pustú prázdnotu v duši matky. Nechala sa počuť, že aj zlomená žena môže vyzerať sexy.
Vloger Vinci hľadal umenie, kde by ho hľadal málokto. Videl v tieni šibenice jedinečnú existenciu ľudskej psyché, ktorú je možné vidieť len preto, že na šibenicu dopadá lúč svetla. Vinci bol argumentačný eskamotér schopný obhajovať akéhokoľvek formy násilia. Násilie môže byť, podľa jeho slov, osobnostná performance odzrkadľujúca tvorivého ducha umelca.
V roku 2071 sa zrodil nový fenomén sociálnych sietí. Bolo možné sledovať samovraha v priamom prenose. Predplatitelia mohli drámu sledovať naživo. Smeli dokonca rozhodnúť, ak to adept dovolil, akým spôsobom ukončí svoj život. Až 40% zo zisku z reklamy odvysielanej počas tortúry pripadlo na účet neboráka. Do desiatich minút od jeho skonu bolo s peniazmi naložené tak, ako si želal.
Historicky prvý človek, ktorý využil samovražednú kabínku bol Dorian Völki. Tridsaťdeväťročný invalidný dôchodca. Vdovec s dlhmi, na splácanie ktorých by nestačil jeden ľudský život. Ako prvý okúsil, aké to je zveriť svoj osud do rúk ľudí.
Trpel neuveriteľných štyridsať minút. Sledovanosť dosiahla niečo cez dve a pol miliardy. Na Námestí svetového poriadku sa zišli supy, aby sa priživili na jeho skone. La Chef pripravoval pomyselnú poslednú večeru. Betty prišla s kolekciou „do hrobu“ a Vinci zachytil okamih odovzdanosti v Dorianovom ostatnom výkriku.
Živé vstupy La Chefa, Betty a Vinciho z Námestia Svetového poriadku mali spolu viac než tri miliardy videní, čo spustilo vlnu priživovania sa. Akonáhle sa kdekoľvek vo svete rozsvietila samovražedná kabínka s ďalším adeptom na smrť, ako zdochlinári tam priplávali najväčší žraloci sociálnych morí.
Záujem o zdieľanú samovraždu časom ochabol. Naposledy sa do kabínky zavrel zúfalec na čiernom kontinente. Už to budú dva mesiace. Od smrti Doriana Völkiho ubehlo presne desať rokov.
Nedávno, v deň jeho smutného výročia sa rozsvietila kabínka na Námestí svetového poriadku. Do troch hodín bolo námestie preplnené vlogermi, odborníkmi na diétu, zdravie, umenie, životný štýl či zabávačmi. Zišli sa všetci. Identita muža v kabínke doposiaľ nebola odhalená. La Chef ho vyzýval, aby požiadal o posledné jedlo, ktoré mu sám pripraví. Black Betty sa vyzliekla donaha, čím chcela poukázať na kontrast medzi ňou, úplne odhalenou, a anonymom v kabínke. Zabávači sa predháňali v nápadoch, ako čo najvtipnejšie ukončiť svoj život. Zvíťazil návrh nechať si zo seba vystreliť. Odborníci na stravovanie filozofovali nad tým, že samovražde sa dá predchádzať vyváženou stravou, ibaže vyvážená strava bola v podaní každého jedného z nich iná. Vinci našiel na námestí instantnú mozaiku kolektívneho ducha odprevádzajúceho odsúdenca na smrť.
O štvrť na jednu sa zatemnené sklo kabínky vyjasnilo. Stál v nej muž. V rukách držal hárok papiera, na ktorom bola internetová adresa. Všetci prítomní, ale aj diváci na celom svete okamžite zadali adresu do vyhľadávača. Muž v kabínke vysielal online. Poskytol pohľad na dianie na námestí zo svojho pohľadu a dianie komentoval.
„Hľaďte!“ ukázal prstom na zhromaždenie na námestí. „Ľudský odpad!“ Námestie dotknuto zašumelo. „Príživníci parazitujúci na ľudskom utrpení!“ pokračoval. „Nie parazitujúci! Parazit využíva pohostinnosť hostiteľa k prežitiu! Vy,“ ukázal na La Chefa prstom, „vy si masírujete vlastné egá! Nezaujíma vás nič a nik okrem vás samých! Vo vašom vesmíre existujete len vy!“ dodal tlmeným hlasom. „Dočkali ste sa,“ prebehol pohľadom náramkový palm, kde skontroloval počet online divákov svojho vysielania. „Rekord!“ predniesol teatrálne. „Neubehlo ani pätnásť minút a už vás sleduje takmer osmina populácie planéty! Blahoželám!! Dočkali ste sa!“ Nad kabínkou krúžilo zopár dronov snímajúcich muža z bezprostrednej vzdialenosti. Nik si nevšimol, že štyri iné drony patrolujú nad hlavami prítomných, každý v inom kúte námestia.
„Môj otec bol Dorian Völki. Pred desiatimi rokmi sa zveril do vašich rúk, aby mi zabezpečil budúcnosť,“ odmlčal sa. „Nikoho z vás nezaujímalo, čo ho dohnalo tak ďaleko! Nikoho!“ zvolal. „Neprišli ste mu na pomoc. Prišli ste sa na ňom priživiť! Prišli ste, aby ste sa podieľali na krutej poprave človeka, ktorého ste nepoznali a to len preto, aby ste mali sledovanosť.“ Rozprával pokojne. „Som vaším dlžníkom,“ podotkol. „Dnes je váš deň!“ dodal a odpálil štyri nálože uložené v dronoch, poletujúcich ponad hlavy prekvapených streamerov.
Námestím sa prehnala ohnivá smršť a zmiatla všetko, čo jej stálo v ceste. Všetky stánky, všetky pojazdné štúdia pohltil oheň. Neostalo nič, len trocha očmudená kabínka z tvrdeného skla a v nej syn Doriana Völkiho.
Za skutok, ktorého sa dopustil, dostal doživotie. Video, ktoré vysielal online nebolo v počte živých divákov nikdy prekonané. Peniaze, keďže neumrel, nikdy nevidel.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.