Ohnivé pero - jeseň 2020: Ra.v.pe

ohnive pero

Južná Afrika 1 872 000 r. pred Kr.

„Meď je kujný a ťažný kov červenej farby. Vyznačuje sa vysokou elektrickou a tepelnou vodivosťou. OK, zdá sa, že už to viem naspamäť.“

Chlpatí, hlúpi a krpatí, takí sme my, Homo habilis, pripomínajúci skôr opice, než ľudí. Narodil som sa takmer ako zviera, možno však zomriem ako človek. Už pár mesiacov po narodení som dostal dar vidieť veci budúce. Dostal som dar. Dostal som raj. Raj v tomto zabudnutom pekle.

Sever a juh južnej Afriky. Praľudia z juhu unášali lovcov severu a obetovali ich svojim bohom.

Posledné únosy im však nevyšli. Zabránil im v tom odvážny pračlovek v maske, ktorého južní lovci pomenovali Ravpe. Kvôli predošlým únosom sa schyľovalo k vojne. Severania opisovali Ravpeho ako svojho ochrancu i hrdinu a verili, že práve on môže vojne zabrániť.


Pred 10 rokmi

Naši lovci nemali toľko vedomostí ako lovci z juhu, ale boli schopní. Vedeli vyrábať predmety z dreva, kameňa a kostí. Nevedeli sme viesť rozhovor ako južní nepriatelia, vrieskali sme a dorozumievali sa len posunkami. Ja som však už vtedy ovládal jazyk, ktorý som počúval cez vidiny a sny. Raz ma otec pristihol, ako si plynulo opakujem slová, ktoré som počul v snoch. Znamenalo to môj koniec. Rodičia ma začali pokladať za zveda, zveda lovcov z juhu. V dobe kamennej radi kameňovali. Mal som šťastie, pretože namiesto ukameňovania ma len vyhnali. Rodičia ma začali nenávidieť. Návrat späť neexistoval.


Pred 8 rokmi

Slnko vychádzalo a zapadalo. A ja som sa učil, ako prežiť v nehostinnej divočine, v džungli plnej nebezpečných predátorov. Spočiatku som spával pod holým nebom. No raz som si v jednom vysokom vodopáde všimol vodou ukrytý otvor, do ktorého lietali dve veľké beštie. V spánku som ich zabil. Zostalo po nich len jedno veľké vajce a otázka, či si z neho robiť praženice alebo ho nechať vyliahnuť. Namiesto praženíc som ho napokon prijal za svoje domáce zviera. Naučil som ho lietať a prežiť.


Pred 3 rokmi

Vidiny a sny o budúcnosti sa často opakovali, mnohé som poznal spamäti. Lovil som zvieratá a pripravoval z nich rôzne jedlá. Môj okrídlený priateľ, ktorého som nazval Peko, mi slúžil ako rogalo. Nie, nebol ako rogalo, bol rýchlejší a oveľa nebezpečnejší – skôr ako stíhačka, hoci nedosahoval jej rýchlosť. Často som s ním z výšky pozoroval územie severných lovcov, do toho južného som sa zatiaľ neodvážil.


Súčasnosť

Povrávalo sa, že bohovia južných lovcov chceli vojnu. Prečo? Práve to sa Ravpe snažil zistiť. Skrytý za kríkmi divých rastlín pozoroval lietajúci objekt, ktorý sa približoval a pristával na vrchu hory obety. Vystúpili z neho malé hnedozelené tvory s veľkými čiernymi očami a lovci z juhu sa im začali klaňať. Potom jeden z praľudí zacítil pach inej rasy. Maličké tvory tým smerom poslali dvoch lovcov. Ravpe tam však už nebol. Dvaja praľudia ďalej pokračovali v hľadaní, až ku vzdialenému útesu. Z diaľky však videli len veľkú okrídlenú beštiu, ktorá odlietala a strácala sa v oblakoch. Od strachu im zbledli tváre, jeden z nich na ňu ukázal prstom a trasľavým hlasom vykoktal slovo ra-v-pe.


Planéta Onúeh súčasnosť

„Musíme sa toho človeka zbaviť, skôr než južným lovcom prezradí, kto naozaj sme!“

„Dobre, Ravpe nevie plávať, teleportujeme ho do mora a tam sa utopí.“


Tak sa aj stalo. Ravpe sa utopil. Oceán ho mŕtveho vyplavil až na pláž severných lovcov. Boli tam aj rodičia chlapca, ktorého kedysi vyhnali. Keď mu lovci z hlavy zložili masku, neverili vlastným očiam. Bol to on, ich syn. V tej chvíli pochopili, ako veľmi sa v chlapcovi, ktorý vedel rozprávať, mýlili.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

14. septembra
Lev medzi spisovateľmi