Ohnivé pero - jeseň 2020: Ilúzia pravdy

ohnive pero

Vyrazili nad ránom, cez les, prvé slnečné lúče objímali krajinu rúžovými tykadlami. Vo vzduchu sa niesla vôňa ihličia a rannej rosy.

„Môžeš mi vysvetliť ako sa z nadanej a krásnej čarodejnice stane, ochrankyňa mesta, a lovkyňa príšer?“

„Samozrejme. Hneď po tom čo mi vysvetlíš ako ma mohla láska môjho života odkopnúť so slovami „špinavá čarodejnica“?“

„Už som ti predsa povedal prepáč najmenej tisíc krát.“

„Nenapravila by to ani ďalšia tisícka. Snáď si nemyslíš že si sem nacupkáš so smutným výrazom a slovom prepáč a bude všetko v poriadku?“

Neodpovedal.

„To teda nebude. Navyše som súhlasila s touto zákazkou len preto, lebo chcem pomôcť mestu, tak že si ten tvoj smutný pohľad strč… však vieš kam.“

Otočil sa a pozrel jej do očí, keď uvidel ako sa jej v očiach zračí zloba a hnev sklopil zrak.

„Snáď to nebudem počúvať celú cestu. Vysvetlil som ti čo sa stalo, a prečo som tu. To že som ťa tu stretol je len čistá náhoda.“

„Náhody neexistujú.“ Šepol mu strážca do mysle.

„A to dúfaš že ti uverím príbeh o tom ako si zomrel, nejaký duch ti dal život a prebral si sa o 10 rokov neskôr a potom ťa zaviedol na toto miesto? Ha!“ vydala zo seba tenkým prenikavým hlasom. „Tak na to zabudni, nie je žiadne ospravedlnenie toho čo si mi urobil. Vieš ako som sa cítila? Vieš si predstaviť že prídeš za niekým koho miluješ, plný očakávaní a on ti povie že si sprostá čarodejnica čo si život zjednodušuje kúzlami a strká nos do vecí do ktorých ju nič nie je!“

Bolelo ho čo počuje, hoci mal zabudnúť na všetko len aby dostal život, na ňu však nikdy zabudnúť nedokázal. Neprestal myslieť na jej dokonalú pleť, hnedé kadere ktoré sa pohojdávali v rytme jej pohybov, zelenkasté oči ktoré pripomínali ligotavé smaragdy, zvodnú vôňu ruží ktorá ho zakaždým omámila a mäkké pery ktoré stále cítil a pozoroval vždy keď rozprávala.

„Tak mi daj jediný dobrý dôvod prečo by som ti mala tu na mieste odpustiť, zabudnúť na všetko čo si mi v ten večer povedal.“

Pozrel sa jej znovu do očí. Chvíľu mlčal, no potom, to zo seba dostal. „Pretože ťa stále milujem.“ a pokračoval v ceste.

Ona však zostala stáť na mieste, dych sa jej zastavil a neverila čo počula. „Prišiel aby mi znovu spôsobil tu ukrutnú bodavú bolesť? Prišiel preto že ma stále miluje?“ pridala do kroku aby ho dobehla, chytila ho za plece. „Leo ja…“

„Nič nehovor, viem čo si myslíš. Ale vedz jedno, že v momente ako som súhlasil s tým že sa chcem vrátiť do sveta živých, niekto mi tam ukázal čo som ti spôsobil, akú bolesť si zažívala čo všetko si v tú noc stratila. Zrútil sa ti svet. Viem aj to že si mi chcela ukázať ako vyzeráš pod závojom ilúzie pretože si ma milovala. Pokazil som to. Nemôžem nijako odčiniť to čo som urobil. Chápem to. Mal som však strach z toho čo so mnou bude keď som prišiel o rodinu, nechcel som prísť aj o teba. Prišla si tam objala ma a všetko čo si mi v tú noc povedala som vnímal len z hnevom a nakoniec si na to doplatila. Mrzí ma to, nemal som ti to povedať bolo to kruté. Tak prosím, vydrž to aspoň kým to dokončíme, a už ma nikdy neuvidíš.“ posunul rameno aby sa oslobodil z jej nežného dotyku.

Nejaký čas kráčali bez slov. Ticho lesa prerušil hrôzostrašný krik.

„Pomóc! Pomôžte mi!“ muž bežal čo mu sily stačili. Keď prišiel k nim zastal a lapal po dychu. Po chvíli sa zmohol na slová. „Prosím, pomôžte v mojej veži kde si skladujem zvyšnú úrodu sa usídlila ohavná príšera.“ muž sa zúfalo zrútil na kolená a žiadal o pomoc. „Prosím pane, pomôžte.“

„Môžete nám opísať ako tá príšera vyzerala?“

Čarodejnica len pohŕdavo pregúlila oči. Zlodej duší ju videl no nič nepovedal.

„Je…je veľká, čierna, s dlhým krkom, prázdnymi očami a obrovskými krídlami. Vletela mi do veže. Počuť odtiaľ strašné zvuky.“

„Zavediete nás tam?“

Muž roztrasený slabo prikývol a viedol ich lesom smerom k veži.

„Naozaj si myslíš že tam nájdeme nejakú príšeru?“ šepla čarodejnica.

Leo na ňu nechápavo pozrel. „Dosť zvláštna otázka od niekoho kto si zarába odstraňovaním oblúd za peniaze. Zaujíma ma však prečo by tam tá beštia nemohla byť, keď je ten muž očividne vystrašený na smrť.“

„Osobne si myslím že tam žiadna príšera nebude, ako iste vieš neverím na žiadne prízraky ani nič čo by existenciu nepotvrdila veda. Ale tvoj názor ma naozaj zaujíma. Myslíš, že tam nájdeme príšeru?“

Pozrel na ňu s jemným úsmevom na tvári. „Uvidíme.“

Prišli na miesto, slnko pokročilo, vietor roztancoval koruny stromov, lány obilia svojou nežnou piesňou. Bol to presne ten druh veže kde čaká krásna princezná na svojho rytiera na bielom koni.

Zlodej duší a skeptická čarodejnica si skúmavo, rovnako aj s údivom obzerali vežu.

„Nádherná veža. Dobre Diana, skontroluj okolie veže, ako vidieť obluda je preč. Hľadaj akékoľvek dôkazy ktoré by nám pomohli zistiť o aké stvorenie vlastne ide. Má krídla, tak hľadaj perie alebo časti kože z blán. Ja pôjdem pomaly dnu a skontrolujem či tam niečo nenechala.“

„Zbláznil si sa?“ zvýšila hlas. „Nemôžeš tam len tak ísť a dúfať že tam nie je. To je istá smrť!“

„Prosím ver mi, choď nestrácajme čas.“

„Leo musím ti niečo…“

„Bež. Teraz na to nie je čas.“

Diana sa rozutekala do polí, chvíľu ju sledoval a všimol si ako sa rozplynula a zmizla. Teleportovala sa. Zlodej duší vedel že z duše neznáša teleport, bojí sa ho. Tak prečo ho použila? Táto otázka sa rozplynula rovnako ako čarodejnica v poli keď si uvedomil že má prácu.

„Strážca prosím sám to nezvládnem, prepožičaj mi svoju moc.“

„Ako povieš.“

Ucítil jemné pulzovanie v celom tele. Cítil ako telo silnie, jeho oči sa menili: zrenička sa zväčšovala a zmenšovala až sa napokon zmenšila do veľkosti špendlíkovej hlavičky. Triasla sa ako by sa snažila pretlačiť do vnútra oka, dúhovka praskla ako zrkadlo a zmenila sa z hnedej na jasne modrú. Pomaly vytiahol meč z pošvy na chrbte a vstúpil do veže. Tma mu už nevadila, vyšiel po točitom schodisku a zastal pred veľkými dverami. Stisol meč pevnejšie a pootvoril dvere len na toľko aby vkĺzol dnu. Uprostred stála Diana. V miestnosti bolo napodiv svetlo, i keď tam neboli žiadne okná. Príčinou bola jasne biela bludička nad Čarodejkinou hlavou.

„Diana čo tu robíš?“ vykročil k nej, cúvla však o dva kroky.

„Musím ti niečo povedať.“

„Nepočká to?“

„Nie.“ vo vzduchu načrtla pol kruhy a zo zeme sa začala drať čierna hmla. Ovila ju ako had, pár krát zapulzovala až sa napokon rozplynula. Urobila tri kroky, bola v jeho tesnej blízkosti.

„Žiadna príšera nie je a…“

„Ja viem,“ prerušil ju. „Nie je pretože to nepotvrdila veda.“

„Preto nie, pretože je to ilúzia. Všetko to čo vidíš, veža, polia, príšera, sedliak. To všetko ja. Všetko išlo podľa plánu až na tvoj príchod. Prepáč, nechcela som ti to vyčítať. Pravdou je že…“

Až teraz si všimol že zahodila masku pod ktorou skrývala ako naozaj vyzerá. „Diana si,“ len ťažko mohol opísať zjav ktorý pred ním stál. „Nádherná.“

„Vypočuj ma, pravda je taká že ťa tiež milujem, a tiež mam strach že ťa stratím. Po druhý krát už o teba nechcem prísť. Ukázala som sa ti na dôkaz že ti stále verím, a že každá časť môjho tela je ti stále verná. Možno si iracionálny trpák no vďaka tebe som uverila v kúzlo, kúzlo lásky ktoré znovu zapálilo moje srdce láskou k tebe.“

„Milujem ťa a nikdy sa na tom nič nezmení. A už neviem ako ti dokázať že ťa skutočne milujem.“

Nevinne, šibalsky sa usmiala a pozrela mu do očí. „O jednom spôsobe by som vedela.“

„Poď ku mne.“ pustil meč, privinul si ju k sebe, venoval jej vášniví bozk. Nebránila sa,bozkom práve naopak, vpila sa do nich ako upír. Oddali sa svojim túžbam.

„Diana.“

„Hm?“

„Zhasni tú bludičku…“

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

16. novembra
Pavol