Ohnivé pero - jeseň 2020: Hviezdny prach

ohnive pero

Malý téglik s elixírom z hviezdneho prachu sa pomaly míňa. Jazvy na koži sa už zahojili. Simona si natiera tenkú vrstvu popod nos. Aspoň na chvíľu sa nadýchnuť a zmierniť tú zúfalú bolesť vnútra!

Zložilo ju viac odvykanie, či sama látka?

Kým bola s Robom, hviezdny prach dostávala pravidelne. Miešal jej ho do koktailov, či len sypal prášok na jeden zo sklených stolov.

V krištáľovom krídle bolo veľa skla, lesku, krištáľové lustre.

Tu doma je všetko chudobnejšie, skromnejšie. Simča má už tretí týždeň menštruáciu. Plus hnačky, depky. Má ešte len tridsaťtri, no cíti sa zúfalo stará a slabá.

Jej dlhé blond vlasy pobledli a pôsobia našuchorene. Na bledom čele sa vyzúrili vrásky starostí. Plné pery drží pevne zovreté, premáhajúc nutkanie na dávenie.

Je len tieňom seba samej spred pár krátkych rokov.

No na prstenníku sa jej ešte stále ligoce prsteň s priehľadným krištálikom, rozprávajúci podivný príbeh.

Xxx

Vtedy mama ešte žila. Prečo na začiatku vyzerá všetko tak ideálne? Robo ju zahŕňal pozornosťou. Pitbul s lišiackym pohľadom. So svojou sklenou vilou, čo sa ako mólo ťahala nad nebezpečnými vodopádmi Slanej, jej prišiel ako princ na bielom koni.

A keď od neho dostala prsteň a zanedlho aj parádne večerné šaty z bordovej čipky, mama už snívala o svadbe.

Hviezdny prach jej nenápadne dávkoval do nápojov. Zvyšoval pôžitok, zlepšoval náladu. Sex bol v stave opojenia intenzívnejší.

No látka, ako každá iná, je prudko návyková.

Robert Katowicz neskrýval príliš dlho svoju odvrátenú tvár. Prstienok bol len kľúčikom, aby mohla autorizovane vstúpiť do sídla nerestí – krištáľového krídla. A šaty si vyslovene vyžadovali klienti. Chceli spoločníčky na úrovni, nie nejaké tuctové pozemské ženy v rifliach a tričkách. Ani to krídlo si Robo nepostavil sám.

To jeho ocko podnikateľ všetko zariadil a zafinancoval. Mladý Kat, ako ho Simča teraz nazýva, mal jedinú úlohu: nezavadzať na stavbe.

A s bystrosťou jastraba prešibaný Kat vystihol, kým sa jeho obeť zamotá v pavučine závislosti, aby ju mohol podhodiť svojim klientom ako ďalšie čerstvé mäso.

Xxx

Toto však neboli obyčajní klienti. A neboli to ani ľudia. Temní anjeli sa zlietali na terasu krištáľového krídla až po zotmení. Mohutné krídla mali pokryté ligotavo čiernym perím. Pazúry na rukách a nohách sa snažili nepoužívať, no z času na čas predsa len svoju obeť škrabli.

Zostupovali k pozemským ženám, lebo po nich neodolateľne túžili. Vlastné sebavedomé a silné polovičky nahrádzali aspoň na pár chvíľ mäkkými a poddajnými ľudskými ženami.

Občas sa nejakej podarilo otehotnieť a temný anjel s ňou uletel do niektorej z drobných chalúpok okolo Slanej. Kým mu neporodí ďalší hybrid. Vždy to malo krídelká ale svetlejšie perie a zväčša aj pokožku, než akú mal čistokrvný otec.

A to oni zásobovali Roba tým hviezdnym prachom. Platili však aj peniazmi.

Kat si mohol užívať život, namýšľať si, že patrí medzi horných desaťtisíc. No v skutočnosti to bol len bezcharakterný dohadzovač, kupliar. A žien s krištáľovým prstienkom pribúdalo.

Xxx

Žena ako tovar! – Simonu až mrazí, keď si to všetko spätne prehráva.

Dobre, že toto už mama nevidí! Umrela s radostným očakávaním, že sa vydám. – myšlienky! Najlepšie by ich bolo celkom umlčať a telo umŕtviť. No ešte tu má svojho otca. Liečený alkoholik. Berie toľko liekov, že po nich väčšinu dňa prespí. On už toho veľa nenaplánuje. Aj fakt, že sa z Roba vykľul obyčajný niktoš, vzal s pokojným súcitom.

Ja som mu nič dobré na očiach nevidel.- priznáva dcérke spoločne s úprimným otcovským objatím.

Aspoň jeho mi ešte život nevzal!- ďakuje Simonka Bohu a svetu.

Túto nedeľu sa chystá do kostola. Majú nového farára.

Vyštudoval v zahraničí a je mladý.- žiarila stará suseda z dolného konca.

Akou útechou mi môže byť viera? No čo iné, ak nie toto?

Pre istotu navarila už v sobotu. Večer sa poumývala a na druhý deň si obliekla všetko čisté. Pôvodne ju ťahalo dať si všetko čierne. Tí temní anjeli sa jej akosi dostali pod kožu a vlastne sa na nich ani nehnevala. Oni boli aspoň úprimní. A to, že pozemským ženám spojenie s týmito tvormi uberalo síl, bol proste fakt, ktorý sa snažili aspoň vykompenzovať tým hviezdnym prachom.

No celá v čiernom určite nie! S tými časmi je koniec. – rozhodla sa rázne. Zvolila vzorovanú sukňu a bledomodrý šál.

Z krištáľu do zlata? Po dlhom čase v kostole. Tá ženuška mala pravdu. Kňaz je ozaj mladý, plný elánu. Rozdáva úsmevy a lásku k blížnemu na všetky strany.

A niečo z tejto žiary a lásky sála aj priamo smerom k Simone. K stratenej a zlomenej dievčine, ktorá uviazla kdesi medzi mladosťou a rodiným šťastím. K zablúdenej Simone.

Xxx

Simonka, nože poď rýchlo pozerať správy! Ukazujú tam to parádne krídlo, kam si chodievala za Robom.- volal ju otec ku hlavným správam.

Čože? Robo v telke?- Simone to nešlo do hlavy.

Na záberoch však bolo niečo nečakané. Rozbúrená Slaná sa natoľko rozvodnila, že strhla celé krídlo. Lámalo piliere, rúcalo celé steny zo zrkadiel. Lustre unášalo nevedno kam.

Svetlo sa vzbúrilo temnote a Simona na hodne dlhú chvíľu zacítila pokoj.

A prísľub nového začiatku. Síce chorá a dolámaná, no odteraz čistá a s dôverou v stvoriteľa.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

7. septembra 2020
Renáta Montmartre Bogdáni