 |
Posledný lúč slnka zmizol za vrcholcami smrekov. V domoch sa zažínali sviece a v peciach veselo praskalo drevo. Inak tomu nebolo ani u Orešnických. Mária práve dopiekla chlieb a zabalila ho do ľanovej utierky. Za stolom sedel jej muž a vyrezával dreveného koníka pre ich syna. Chlapča, sotva dvojročné, sa v kolíske spokojne usmievalo zo spánku. Práve snívalo o tom, ako v ťažkom súboji porazilo trojhlavého draka.
Vyzeralo to na pokojný večer, pokým ticho nenarušilo búchanie na dvere.
„Kto to len môže byť?“ ozvala sa žena od sporáka. „Nože, muž môj, choď otvoriť!“
Juraj položil na stôl nedokončenú hračku a pobral sa k dverám. Na prahu stála vysoká postava v čiernom plášti s palicou v ruke. Tvár zahaľovala kapucňa, preto sa nedalo určiť, či je to muž alebo žena.
„Dobrý večer,“ prehovorila hlbokým hlasom. „Prichádzam zďaleka a potrebujem si trochu oddýchnuť. Buďte taký láskavý a dovoľte mi zohriať sa u vás.“
Juraj si neznámeho nedôverčivo premeriaval. Čosi sa mu na ňom nepozdávalo.
„Nie ste tunajší a nepoznám vás. Najprv ukážte svoju tvár, nech vidím, že ste poctivý človek. Až potom sa rozhodnem, či vás prichýlim alebo nie.“
Keď si pocestný zložil kapucňu z hlavy, Jurajovi zovrelo srdce od hrôzy. Neveriacky hľadel na bytosť pred sebou. Stála pred ním samotná Smrť.
„Ľutujem, ale vás pod svoju strechu nepustím! Žiadam vás, aby ste odišli!“
„Čo sa deje?“ zjavila sa pri ňom Mária. „Prečo tak kričíš?“
Pri pohľade na cudzinca zalapala po dychu.
„Panebože! Smrť v našom dome! Azda ste nám prišli ublížiť?“
„Neskrivím vám jediný vlas na hlave,“ odvetila Smrtka. „Žiadam iba o možnosť chvíľu si u vás oddýchnuť.“
„Nuž, ak je naozaj tak, potom ráčte ďalej!“ privolila Mária nesmelo.
„V žiadnom prípade!“ namietol Juraj. „Nedovolím, aby prekročila prah tohto domu!“
„To je vaše posledné slovo?“ zahrmela Smrť.
Prikývol.
„V poriadku. Vedzte však, že za vašu opovážlivosť vás stihne trest. Nech skaza postihne to, čo je pre vás najcennejšie!“
„Vyhrážate sa nám?“ stihol ešte za ňou zavolať. Lenže ona sa už stratila v tme.
Máriu prepadla panika.
„Počul si, čo povedala? Čo ak svoje hrozby splní?“
„Ticho žena! Nikomu sa nič nestane!“
Po zvyšok večera však izbu a jej obyvateľov naplnila tieseň i mučivý strach. Smrtka zatiaľ trikrát obišla dom a odriekala pritom akési formulky. Napokon sa pobrala svojou cestou.
Na druhý deň u Orešnických zavládla ponurá atmosféra. Mária nešťastne sedela pri kolíske a pohládzala synčekovi zlatisté vlásky. No chlapča na jej dotyky nereagovalo. Nechcelo jesť ani piť. Darmo sa mu matka prihovárala, zbytočne ho otec kolísal v náručí. Vôbec nevnímalo, čo sa okolo neho deje a zakalený pohľad upieralo kamsi do diaľky.
Privolaný doktor chorobu stanoviť nevedel. Vraj s podobným prípadom sa ešte nikdy nestretol. Bylinkárka doniesla domácu mastičku a kázala ňou potierať dieťaťu telíčko. Ale želaný výsledok sa nedostavil. Miestny farár dom vysvätil a potom sa hodinu modlil za chlapcovo uzdravenie. Jeho snaha sa taktiež minula účinku.
Susedia si u Orešnických dňom i nocou podávali kľučku. Niektorí zo zvedavosti, iní z úprimnej ľútosti. Mária prežívala obrovské muky. Priala si Janíčka vidieť znovu sa smiať, behať na drobných nôžkach a ťahať ju za sukňu. Dala by i vlastný život za to, aby jej milované dieťa bolo opäť zdravé.
Juraj chodil zachmúrene hore dolu po izbe a premýšľal. Pochopil, že na dieťati je kliatba, ktorú vyriekla Smrť v ten osudný večer. Vyčítal si, že bol vtedy taký odmeraný. Kiežby mohol vrátiť čas a pohostiť ju, ako sa patrí. Lenže čo teraz? Spočinul zrakom na strhanej tvári svojej ženy. Pomaly preberala jedno zrniečko ruženca za druhým. Modlila sa neustále a takmer nič nejedla. Vlastne obaja jedli málo. Sýtili ich starosti a vnútorný nepokoj.
Chýr o dieťati sa zatiaľ šíril rýchlosťou blesku. Nebolo dňa, aby dom nenavštívil liečiteľ, bylinkár, vedomec či len obyčajný zvedavec. Nikto z nich však dieťaťu nevedel pomôcť.
Jedného večera k nim zavítala staršia žena tmavej pleti.
„Som jasnovidka,“ predstavila sa cigánka. „Privolala ma duša vášho syna. Prišla som ho zbaviť trápenia.“
V Márii sa razom rozhorel plamienok vyhasnutej nádeje.
„Pomôžte nám, prosím. Vráťte nášho Janka opäť do života.“
„Urobím všetko, čo je v mojich silách. Nebude to však také jednoduché. Pri posteli vášho syna totiž stojí Smrť!“
„Čo to vravíte? Azda len neumrie?!“
„To netvrdím,“ odvetila cigánka. „Smrť je však nahnevaná, pretože ste urazili jej hrdosť. Neuctili ste si ju ako vzácneho hosťa. Preto sa vám pomstila.“
„Čo máme urobiť, aby nám odpustila?“
„Pokúsim sa to zistiť. Snáď nám prezradí svoje požiadavky.“
Začala odriekať slová v neznámej reči. Krútila sa a rozhadzovala rukami do všetkých strán, akoby bola v tranze. Napokon zastala a stíchla. Z podlahy sa zdvihol kúdol čiernej hmly, víril a rozširoval sa, až kým nenadobudol podobu vysokej postavy s kosou v ruke.
„Prečo si ma privolala?“ zahrmela Smrtka na cigánku.
„Prepáčte mi moju opovážlivosť, vážená pani. Prihováram sa k vám v mene rodičov tohto dieťaťa. Úprimne svoj skutok ľutujú. Radi by vám prejavili náležitú úctu, ak im to dovolíte.“
„Príležitosť už predsa dostali! Druhé šance nedávam!“
„Majte zľutovanie!“ zvolala Mária. „Ušetrite nášho syna! Je ešte maličký, sotva v rozpuku síl života! Naozaj neexistuje žiadna možnosť, ako si vás udobriť?“
Smrť na okamih zaváhala.
„Pravdaže existuje. Môžeme urobiť výmenu – život dieťaťa za dušu jedného z vás.“
„Ale to nemôžete!“ zalomila Mária rukami. Padla na kolená a chytila Smrtku za okraj plášťa.
„Žiadajte čokoľvek iné. Dáme vám všetko, čo budete chcieť. Len nerozbíjajte našu rodinu!“
„So mnou sa nevyjednáva! Konečné rozhodnutie je na vás!“
Zavládlo hrobové ticho, prerušované iba Máriinými vzlykmi.
„Privolali ste Smrť čarami,“ oslovil Juraj cigánku. „Nemôžete ju požiadať, aby svoje podmienky zmenila?“
„Bohužiaľ, tu moje schopnosti končia. Mrzí ma to.“
Uklonila sa a náhlivo vyšla z domu. V tej chvíli pre Orešnických slnko šťastia navždy zhaslo. Nič už nebude ako predtým. Nech by sa rozhodli akokoľvek.
Juraj si uvedomoval, že túto situáciu zapríčinil on. Bolo teda jeho povinnosťou znášať následky. Musel sa obetovať pre lásku k žene a k synovi.
„V poriadku,“ prehovoril napokon. „Pôjdem ja.“
Mária si utrela uslzené oči a sťažka sa zdvihla zo zeme.
„Čo to hovoríš? Čože si sama počnem s dieťaťom? Ako sa postarám o pole a o domácnosť? Bez teba to nezvládnem!“
„Moja rodina ti pomôže. Aj ľudia z dediny. A časom si nájdeš aj dobrého muža, ktorý vás oboch bude milovať.“
Chcela čosi namietnuť, ale príval sĺz jej zabránil pokračovať. Juraj ju vzal nežne do náručia.
„Obaja si prajeme, aby náš syn žil. Verím, že sa o neho dobre postaráš. Boh bude nad vami držať ochrannú ruku.“
Vtisol jej na ústa posledný bozk a dodal: „Ak môžeš, odpusti mi a nespomínaj na mňa v zlom.“
„Môžeme ísť,“ obrátil sa k Smrtke. „Som pripravený.“
Smrť zastala pri nohách detskej postieľky a kostnatou rukou urobila vo vzduchu akýsi znak. Potom pristúpila k Jurajovi.
„Takže si sa rozhodol darovať mi svoju dušu?“ spýtala sa ho.
Mlčky prikývol. Venoval svojej žene posledný pohľad a hneď na to vykročil do mrazivej noci so Smrťou v pätách. Mária ho sledovala, až kým sa jej úplne nestratil z dohľadu. Cítila, že spolu s ním odišiel aj kúsok jej srdca.
Z myšlienok ju vytrhol naliehavý detský plač. Janko sa prebudil z dlhého sna a znovu sa dožadoval matkinej pozornosti. Pribehla k nemu a nedočkavo ho vzala do náručia. Ako veľmi jej chýbalo teplo toho drobného telíčka a jeho vôňa! S láskou si ho k sebe privinula a kolísala ho dovtedy, až kým sa celkom neutíšil.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.