 |
Z ohnivej brány uprostred lesa vyletela postava. Išlo o malé stvorenie s krídlami, tŕňmi a zubatým chvostom. Kým nehybne ležalo na zemi, priesvitný portál sa začal strácať. Krajina za bránou, temná a plná plameňov, zmizla.
Dráčik osamel.
Netrvalo to však dlho a blízko neho sa objavil čarodej vo fialovom rúchu, plášť mal pokrytý runami a v ruke držal palicu so žiariacim drahokamom na vrchole. Muž pristúpil bližšie k mytologickému tvorovi a na perách sa mu rozlial úsmev. Konečne sa dočkal, konečne prišiel k bráne v správnom čase.
„Stoj, príšera pekelná!“
Dráčik zdvihol pohľad. V očiach sa mu zračila nechápavosť.
„Hovorím, stoj!“
„Nemusíš revať, dvojnožec. Počujem ťa.“
„Prečo sa potom nepostavíš?“
Drak prevrátil oči. „A čo myslíš, že robím?“
Čarodej sa zarazil a mierne sa naklonil. Chvíľu mu trvalo, kým pochopil, ale keď zbadal malé dračie nohy, všetko mu razom došlo.
„Aha. Ty si ešte decko.“
„No dovoľ! Už mám sedemdesiatdva rokov. Čoskoro budem môcť chrliť oheň. Raz dva by som ťa upiekol.“
„To isto,“ zachechtal sa čarodej. „Ja však potrebujem dospelého draka. Vieš, kde by som nejakého našiel?“
„Viem.“
„Zavedieš ma tam?“
„A prečo, prečo? Chceš mu ublížiť?“
„Nie, vôbec,“ zaklamal čarodej a prekrížil si prsty za chrbtom. „Som mág a skúmam všetky stvorenia sveta. Už mi chýba spoznať iba draka.“
Muž v rúchu sklopil pohľad a dúfal, že ten okrídlený fagan ho neprekukne. Chcel sa stať najmocnejším čarodejom na svete a k tomu potreboval poslednú ingredienciu. Popol z dračej mŕtvoly.
„Tak čo, maličký? Pomôžeš mi?“
Dráčik zosmutnel. „Aj by som, ale neviem ako.“
V krátkosti vysvetlil čarodejovi podstatu problému. Cez bránu prešiel iba omylom a vedel, že keď sa vráti domov, čaká ho výprask.
Mág sa usmial. „Neboj, niečo vymyslíme.“
Ako povedal, tak aj urobil. Podišiel k bráne a skúšal jedno magické slovo za druhým, ako sa na správneho čarodeja patrí. Ani jedno však nebolo úspešné a to skúsil aj elfský výraz pre priateľa. Už-už sa chcel vzdať, keď sa nervózny dráčik obtrel o jeden zo stĺpov a chvostom zavadil o tajný gombík.
Zablyslo sa. Brána zasvietila zvláštnym svetlom.
Otvárala sa.
Hneď ako sa objavila ohnivá krajina na druhej strane, dráčik sa rozbehol a skočil do portálu. Okamžite zmizol čarodejovi z dohľadu. Ten si už myslel, že ho tvor okabátil a ušiel mu, no zakrátko sa dračia hlava objavila opäť.
„Na čo čakáš, človeče?“
Čarodej sa obklopil ochrannými kúzlami a nasledoval ohnivé stvorenie. Vo svetle za bránou bolo však všetko inak. Moc, ktorou vládol, zmizla, no z nejakého dôvodu nemal strach.
Dráčik sa celý čas usmieval. Kľukatá cesta ich viedla skrz tunely, po mostoch či pomedzi dymom začmudené bralá. Nakoniec sa ocitli pred vchodom do veľkej jaskyne.
Z temného otvoru sa vyrútila dračica.
„Kde si bol!? Kde si sa stratil!? Počkaj, takú nakladačku dostaneš, že ťa ani ja nespoznám.“
Dráčik sa skrčil a roztrasenou rukou ukázal na čarodeja. „Prepáč, mami. Dúfam, že mi odpustíš. Priviedol som nám večeru.“
Čarodej sa ani nestihol zľaknúť a ošľahli ho plamene. Vo vzduchu zavoňala prepečená človečina.
„Tentoraz máš šťastie,“ pohrozila dračica, „ale nabudúce ťa bitka neminie. To by som sa veru pozrela na to, že z teba nevychovám správneho draka!“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.