 |
Dušan opatrne rozbaľoval krabičku. Za jej obsah vysolil skoro celú výplatu. Novým technológiám nerozumel, preto dával pozor, aby ostrím noža nezničil niečo dôležité. Pod pevnou fóliou, vo vaničke z kvalitného plastu, ležal flakón s modrou tekutinou a biele púzdierko.
Písmo v manuáli bolo drobné. Rozhodol sa, že to nemusí čítať. Jednalo sa o upozornenie na bezpečnosť, súhlas s podmienkami a také omáčky. Najväčšiu plochu návodu zaberali názorné obrázky. Prvé tri zobrazovali postavu, ktorá sa vyzlieka, sprchuje a utiera. To preskočil. Už bol čerstvo okúpaný a nahý. Vylúpol flakón a pretrepal ho. Potom si nastriekal belasú tekutinu na spánky, obe strany krku, na špičky nôh, zápästia, do rozkroku a na vnútorné stehná. Zvyškami si pretrel si tvár, brucho a zadok.
„Čiže teraz… otvoriť biele púzdro a vrchnák priložiť na čelo,“ študoval obrázky. „Potom si ľahnúť.“
Rozhodol sa, že to urobí v opačnom poradí, aby mu niečo nevykĺzlo z rúk. Uložil sa na gauč a odsunul stolík. Stačilo pridržať tlačidlo na boku obalu. Spodná časť odpadla a v ruke mu zostala akási pečiatka, uprostred ktorej svietila platnička v tvare kosoštvorca. Keď si vrchnák priložil k čelu, počul jemné mľasknutie.
„Pome na to!“ povedal stropu a zavrel viečka. Dúfal, že tekutina v spreji naozaj dokáže preniesť všetky vzruchy a dotyky, ako sľubovali v reklame. Pravým ukazovákom sa dotkol studeného čipu medzi obočim. To je ako test opitosti, pomyslel si. Vzápätí pocítil príjemné teplo. Šírilo sa od hlavy až k pätám, najvýraznejšie ho cítil na miešku.
Nábeh eXreality bol okamžitý. Terasa prímorskej vily. Všade naokolo nádherné ženy. Slastne sa prevaľovali na lehátkach, opierali sa o biele zábradlie, postávali na drevených schodoch. Dušan počul melódiu, ktorá mu znela povedome. To je La Vida Es Un Carnaval! potešil sa. Cítil slabú vôňu grilovaného mäsa.
„Ahoj,“ oslovilo ho dievča v polopriesvitnej tunike. Vo vlnitých čiernych kučerách malo zastoknutý kvet.
Dušan sa zvedavo sa dotkol jej ramena. „Cipana!“ povedal. „Úplne jak naozaj!“
„Čo je naozaj?“ opýtala sa.
„Toto stálo za všetky prachy!“ zvolal.
Dievča ho pohladilo po predlaktí. „Si bohatý, macík?“ opýtalo sa.
„Som miliardár, moja,“ zaklamal. Neodtrhol zrak od jej výstrihu.
„Zatancuješ si so mnou?“
Sebavedomo ju objal okolo pása. „Jasné, čajočka! Au!“
„Čo ťa bolí?“
„Udrel som sa do koberca.“
Priložila pery k jeho uchu. „Starostlivo dodržiavajte pokyny,“ šepkala. Jej dych šteklil lalôčky, ale hlas znel kovovo a neosobne. „Počas spúšťania aplikácie ležte nehybne aspoň šesťdesiat sekúnd. Svoje gestá a pohyby iba naznačujte. V prípade nesprávneho použitia produktu nepreberá spoločnosť eXperience zodpovednosť za prípadné zranenia. Súhlasíte s dodržaním zmluvných podmienok? Áno? Nie?“
„Áno, Džesika!“ Začal točiť panvou. „Môžem ťa tak volať?“
„Volaj ma, ako chceš,“ odvetila a ústami mu zľahka zovrela spodnú peru.
Nikdy predtým netancoval so ženami, teraz však ovládol parket. Cítil sa slizko, keď sa Džesiky dotýkal, ale pocit, že je pánom sveta, bol silnejší. Jeho vzrušenie jej nevadilo, naopak, potichu vzdychala a nechala sa viesť. Rozptyľoval ho iba chlap v zástere s nápisom eXtra Chef, ktorý stál pri grile .
Závidíš, čo? napadlo Dušanovi.
Džesika sa odtiahla, ale ich prsty zostali pevne prepletené. „Presunieme sa inam, macík?“ opýtala sa.
Nechal sa viesť. Rozvášnený, takmer na hranici šialenstva. Vnímal jej pery, tmavé oči a zaoblené prsia. Chcel rozkmásať tuniku a zubami roztrhať šnúrky na bikinách. Podišli k bielej rezidencii.
„Jak vo filme Všemocný!“ vykríkol. „Kasa Blanka, more!“
Chystal sa vykročiť, ale jeho zorné pole zaplnila mužská tvár grilmajstra.
„Dobrý deň,“ povedal. „Ďakujeme za zakúpenie produktu eXperience!“ Razil z neho zápach pečeného mäsa, oceánu a alkoholu.
Dušan ho chcel odtlačiť, ale nebol schopný pohybu. Pokúšal sa aspoň zaťať päsť, alebo otvoriť oči. Bez úspechu.
„Uhni, debil!“ zakričal.
Kuchár sa usmial. „Veríme, že váš zážitok prekoná všetko, po čom ste kedy túžili! Chcete ohodnotiť aplikáciu? Áno? Nie? Neskôr?“
„Neskôr! Páľ doriti!“
Oči muža sa priblížili na pár centimetrov. „Iba za tridsaťpäť deväťdesiatdeväť môžete získať prémiový prístup ku skutočnej rozkoši. Akcia platí pre prvých tisíc užívateľov!“
„Kebyže neležím doma na gauči, vrazím ti, ty dement!“ kričal. „Ískejp! Stop! Delete!“
Muž sa odklonil a Džesika podišla k Dušanovi. Tvárila sa smutne a hladila šnúrku na plavkách.
„Veľmi ťa chcem, macík,“ zašepkala. „Aj ty ma chceš? Áno? Nie?“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.