 |
Často sledovala zamilované páry v prístave. Milenci kráčali spolu bok po boku a držali sa za ruky. Neustále sa obdarúvali bozkami, akoby mali na ústach sladký nektár. Na tvárach sa im zračila spokojnosť. Podvečerné ovzdušie priam iskrilo vášňou.
Stála na móle a vychutnávala si letný vánok, zľahka sa dotkla úst. Bolo by pekné, keby chcel niekto ochutnať peľ z jej pier. Do očí jej vpadli vlny, v duši šumel nepokoj. Pozorovala, ako neďaleko stojace dievčence flirtujú s posádkou lode. Chcela by byť taká bezprostredná, dôvtipná a drzá. Aspoň raz by sa chcela správať nevhodne.
Vedľa nej stál chlapec, pozrel sa na ňu a vrelo usmial. Prešla mu rukou po strapatých vlasoch, potom ho nezbedne poťahala za ucho. Zaškľabil sa na ňu. Spozorovali, že sa k nim blíži loď. Na palube stál postarší muž v dokonalom obleku a opieral sa o zábradlie.
Nemohla zo šedivého elegána spustiť zrak, opantali ju nové pocity, zatúžila po dobrodružstve. Usmiala sa na neho, zamávala a poslala mu po vzduchu bozk.
Unavený muž pookrial, bez váhania jej pozdrav opätoval. Rozhodol sa zoznámiť s mladou krásnou ženou, ktorá sa neostýchala dožadovať pozornosti. Uškrnul sa, keď si prezeral chlapca vedľa nej. Rodičia jej museli zavesiť na krk mladšieho brata. S úsmevom na tvári si spomenul, koľko času strávil v meste so staršou sestrou, aj na to, čo všetko sa od jej kamarátok naučil. Až sa mu z toho opäť rozhoreli uši. Pokynul kapitánovi, aby neznámu krásku priviedol na loď.
V kajute bolo teplo, aj keď tam statočne hučala ventilácia. Keď si zobliekla svetrík, spýtavo nadvihol obočie. Veľmi ho priťahovala, jej úsmev bol osviežujúci ako morský vánok.
„Vieš, kto som?“ opýtal sa sebavedomo.
Pokývala záporne hlavou.
Blahosklonne si vzdychol, „Marcello Verdi,“ zamľaskal, pričom pri vyslovovaní mena zdvihol pravicu, ktorá sa pred jej jemným nosíkom sformovala do tvaru hrušky.
Pokrčila ramená.
„Prines chlapcovi nejaké jedlo,“ prikázal trochu urazene mužovi z obsluhy. Druhému naznačil, aby im nalial. Vrazil jej do ruky pohárik a usmial sa na ňu.
Prezrela si priehľadný nápoj, privoňala si k nemu a vypila ho na ex.
Prekvapene sa na ňu pozrel.
Po štvrtom kúsku sa začala vycierať.
„Tak, to by stačilo,“ vybral jej z ruky ďalší pohárik, „noc je ešte mladá.“
Muž, ktorý bol odoslaný do kuchyne, prišiel späť s dvomi obrovskými táckami rozličných dobrôt. Chlapcovi zasvietili oči, sánka mu klesla prekvapením. Takého pohostenia sa mu jakživ nedostalo. Krásku to pobavilo. Chytila ho za bradu a pomohla mu zavrieť ústa. Hneď ako sa tácky ocitli na stole, chlapec sa bez rozpakov pustil do jedla.
„Dvaja muži vo vlaku?“ opýtal sa Marcello. Snažil sa jej pozornosť opäť upriamiť na seba.
Pokývala záporne hlavou.
„Smrť neplatí clo? Upír z Nice?“
Nie, ani tieto filmy nepoznala.
„Vo všetkých som hral hlavnú rolu, milá moja.“ Je mladá, pomyslel si Marcello a s povzdychom si prezrel jemnú zamatovú pokožku oblých líc. Filmy spred dvadsiatich rokov jej asi nič nehovoria. Je to trochu zvláštne, lebo jeho ľudia bežne spoznávajú na ulici a doslova žobrú o autogram.
„Boli natočené dávnejšie, ale zanedlho ma čaká ďalšie filmovanie. Vždy dám o sebe vedieť,“ ťukol jej prstom do nosu, „ja by som svojich fanúšikov nezradil.“ Prevrátil do seba ďalší pohárik whisky. Slečne pitie odoprel, jeho však v popíjaní nikto nebrzdil.
„Ja ti niečo pustím!“ zakričal a vzal do ruky ovládač. Chvíľu sa s ním trápil, párkrát mu vypadol z ruky, než sa iniciatívy chopil muž z obsluhy.
„Douliou douliou Saint-Tropez!“ zakričal Marcello. Z aparatúry sa ozvali tóny starého francúzskeho hitu. Rozhýbal kĺby a predviedol oduševnený tanec.
Usmievala sa a tlieskala. Vzala do ruky fľašku so šampanským, poriadne sa napila a rozhýbala boky. Dnešný večer si hodlala užiť naplno. Za chvíľu sa v tanci obstojne zladili. Z pohárikov mizlo šampanské, piesne nabrali pomalšie tempo, ich telá sa k sebe približovali, až sa nakoniec vytratili. Keď sa za nimi zavreli dvere malej spálne, v očiach jej plápolalo vzrušenie.
Chvíľu bol prekvapený on, chvíľu bola prekvapená ona. Priestor vôkol nich tancoval, loď sa chvela.
Malú kajutu zaliala vlna slnečného svitu. Prebrala sa. Rukou si podoprela rozstrapatenú hlavu a zízala na neho ako na zjavenie. Konečne pocítila vo vnútri teplo, ktoré ju naplňovalo. Stala sa z nej skutočná žena. Keď sa zobudil, vtisla mu na pery bozk. Neha v ňom schovaná ho zarazila.
„Le-len, aby si si snáď niečo nenahovárala, nehľadám vzťah, mám rád slobodu. Herec, chápeš.“
Usmiala sa na neho, vstala a nahá vyšla z kajuty.
„Čo blázniš?!“ Chvatne pozbieral oblečenie z podlahy a ponáhľal sa za ňou. Tŕpol, že by mohla vyjsť na palubu nahá. Ak by ju tam vyfotil nejaký zvedavý paparaco, bulvárne plátky by si na ňom zgustli. Nasledoval ju do spoločenskej miestnosti.
Chlapec, ktorého tam uprostred noci nechali, ešte stále sedel za stolom obklopený prázdnymi táckami a napchával sa.
Postupne rozťahovala na okienkach závesy, vďaka čomu sa do ponurej kajuty dostávalo stále viac svetla.
Chlapec prižmúril oči, začal sa triasť, akoby dostal epileptický záchvat.
„Čo to je!“ vykríkol Marcello. „Koľko toho zjedol? Veď normálne praskne!“
Okolo chlapca sa vytvorila žiara, pohltila mu telo. Keď sa stratila, stál tam miesto neho malý krab. Klapoty klap, zacvakal klepietkami a dal sa na útek. Neutekal sám, aj vydesený Marcello vybehol z podpalubia.
Panna prenasledovala spoločníkov. Najprv sa jej podarilo chytiť kraba, neskôr dohnala Marcella. Schňapla ho za ramená a tlačila k zábradliu.
Bránil sa a vrieskal: „Čo to? Nechaj ma, som herec!“
Bola silná ako býk, podarilo sa jej prevaliť spolu s ním ponad zábradlie do mora.
Krab sa jej schoval vo vlasoch. Bol šťastný, že sa konečne ponorili pod hladinu, do milovaného morského sveta. Strážiť toho pochábľa vôbec nebolo ľahké.
Morská panna šťastím žiarila. Zapredať hlas čarodejnici nakoniec nebol taký zlý nápad, pomyslela si. Zatiaľ, čo sa jej Marcello zmietal v náručí, spokojne sa usmievala. Predsa…ona už svoju lásku má.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.