 |
Cítil, že je na prahu niečoho veľkého. Úspech je na dosah ruky, stačí sa už len načiahnuť. Vzrušene zdvihol hlavu od mikroskopu, trocha sa mu triasli ruky. Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Nestačilo to na ukľudnenie, musel dychové cvičenie zopakovať niekoľkokrát, kým prešlo prvotné vzrušenie a prestal sa triasť. Pretrel si oči a znova sa sklonil k mikroskopu. Je vedec, musí pokus zopakovať.
Mikroihlou delil bunky V, znova a znova, stále pritom užasnuto pozoroval ich regeneračnú schopnosť. To však nebol jeho cieľ. Túto banalitu prenechá tým moralistom zo Sorbonny, nech si skúšajú vyvíjať lieky ďalej. Aj tak im to nejde, nedokážu ich stabilizovať a preniesť, pohŕdavo sa uškrnul. On to však dokáže. Stačí V-čka vysiliť, až sa prestanú obnovovať. Nezomrú, nie ako ľudské bunky, zostanú také aké sú a „uzamknú“ sa. Ľahko ich prenesiete a nemusíte ich ani nijako špeciálne skladovať, samozrejme, nesmiete ich vystaviť slnku. To pri upírich bunkách napadne každého, dokonca aj Sorbonnčanov, ale so skúmavkami krvi. Jemu stačia bunky v desiatovom boxe, niektoré majú aj viac ako desať rokov. Na ich oživenie stačí kvapka krvi. Videl ten potenciál v medicíne. Pichnúť zranenému intravenózne uzamknuté bunky a nechať ich pracovať. Stačí tmavá striekačka a zachráni životy aj pod saharským slnkom. Bolo mu to jedno. Mali na to prísť dávno, skúmajú ich už päťsto rokov, on len tridsaťtri. Znova sa uškrnul, aké symbolické číslo pre vzkriesenie.
Nakvapkal na uzamknuté V-čka anti-V sérum. „Upíri oblbovák,“ ako ho pre seba volal. Spomalí V bunky, pri veľkej dávke ich zničí. Aspoň niečo tí francúzski amatéri za ten čas vynašli. Oblbovák vysával život z upírich buniek, podobne ako oni vysávali život z ľudí, nechali ich doslova zostarnúť až zanikli. Stačilo dodať krv a bunky sa svojou zázračnou schopnosťou zregenerovali. Ak však aplikujete sérum na už zamknuté bunky a tesne pred ich zánikom pridáte kvapku krvi, tak ako on teraz – kvapol svoju životodarnú tekutinu do petriho misky, V-čka sa nezačnú obnovovať, rozdelia sa a vytvoria svoju novú, mladú kópiu. Heuréka! Podarilo sa mu to znova. Vytvoril nové upírie bunky a tie, podobne ako pri regenerácii, obnovia naviazané bunky. Elixír života je tu.
Oprel sa o stoličku a prehrabol si sivé vlasy. Ak úspešne dokončí výskum, bude žiť večne. Bez chorôb a stareckých bolestí. Nebude musieť pri tom sať cudziu krv a schovávať sa pred slnkom. Pozeral na svoje poznámky pri mikroskope. Aký jednoduchý postup. Zamyslel sa. Niečo podobné už skúšal a nevyšlo to. Prečo to pri tomto upírovi fungovalo? Tušil odpoveď. Pretože tento upír je poklad. Doteraz sa mu podarilo zajať len mladých upírov. Boli neskúsení, zanechávali veľa stôp a stačilo na nich vlietnuť akčným štýlom z filmu Van Helsing. Jeden človek ako návnada, druhý ako strelec s oblbovákom. Stačili dvaja lovci, ale posielal radšej troch. Viac spolupracovníkov ani nemal, všetko jeho asistenti z univerzity. Mladých mužov lákalo vzrušenie a dali sa ľahko nalákať. Veď kto by nechcel byť „vampire hunter“. Sem tam o nejakých spolupracovníkov prišiel, ale to bolo riziko povolania. Vydržal s ním iba Holbert, za ten čas docent, už pätnásť rokov.
Ich posledný úlovok bol ale iný, bol to starý upír. Vôbec nie vzhľadom, pôsobil ako tridsiatnik. Vekom však prevyšoval všetkých, ktorých doteraz chytili. Určite už mal za sebou viac ako jeden ľudský život, biologicky mal už byť dávno mŕtvy, a možno to je ten rozdiel v bunkách.
Všimol si jeho prítomnosť iba náhodou. Prekrytá šatka na krku u jednej študentky, potom u druhej, aj v skupine jeho kolegu. Síce upír, ale chuť na mladé slečny má rovnakú ako smrteľní starci. Chytiť ho bolo o niečo zložitejšie, neskrýval sa v žiadnej polorozpadnutej budove. Jazdil na drahom aute a vymetal drahé kluby. Jeho najmladšiemu asistentovi sa podarilo presvedčiť kolegyňu, sympatickú mladú postgraduálnu študentku. Bol prekvapený jej zápalom, múdrosťou a šikovnosťou. Možno mal spolupracovať so ženami už skôr. Bez problémov ho „zbalila“ v jednom z tých hlučných klubov. Zostala sama v upírovom aute, na parkovisku za mestom a dokázala mu vpichnúť oblbovák. Úžasná odvaha! Naozaj mal zvážiť prácu s nežným pohlavím skôr. Keď parkovali jeho luxusné auto v schátranej továrni, kde mal laboratórium, takmer sa hanbil.
No nič, zahnal spomienky, veda nepočká. Porovná jeho bunky s tými čo má. Na svoj vek sa celkom svižne postavil z vŕzgajúcej stoličky, schmatol zo stola striekačku s ihlou a vybral sa do pivnice. Tam, za železnými dverami, má zviazaný svoj zlatý grál, troška mu pustí žilou. Otvoril dvere laboratória a zostal skamenený stáť. Díval sa do svetlozelených upírových očí.
„Mal si s ňou naozaj spolupracovať skôr, je oveľa odolnejšia ako jej priateľ,“ jeho niekdajší väzeň mykol hlavou za seba. Na chodbe stál najmladší asistent, s krvavým hrdlom a kľúčom od železných dverí v ruke.
Netrápil ho osud jeho asistenta, to riziko niesol každý z nich, vydesil ho iný poznatok: „Veď on číta moje myšlienky!“
„Och áno, čítam. Si tak vzrušený svojím objavom, že priam bubnujú všade naokolo,“ upír sa rozhliadol po miestnosti. Naklonil sa k profesorovi a celkom z blízka sa mu pozeral do očí, ich nosy sa takmer dotýkali. „Tvoj výskum nikdy nebude úspešný a vieš prečo?“
Profesor pokrútil hlavou.
„Lebo my nie sme výsledkom evolúcie, ale mágie,“ prezradil víťazoslávne nesmrteľný a zaboril svoje zuby do jeho hrdla. Sal dlho, výživne, až kým bezvládne telo neskĺzlo k zemi. tu Potreboval takúto výdatnú dávku krvi, oblbovák fungoval aj naňho, dokonca lepšie ako naposledy. Neuspokojil sa len so zneškodnením ďalšej skupiny lovcov upírov, čo bola jeho hlavná úloha, musel zničiť aj ich poznatky. Prehľadával laboratórium, bral vzorky a hádzal ich do škatule k desiatového boxu. Skrčil poznámky o elixíre života a prihodil ich k USB kľúčom v škatuli. Nedostatok peňazí bol zjavný, horšie vybavených lovcov ešte nevidel. Vytrhol obstarožný notebook, skopol mikroskop zo stola a s uspokojením sledoval ako sa rozletel po podlahe.
Na chodbe prechádzal okolo mladého asistenta, zastavil sa pri ňom. Bol to odvážny, ale inak ľahko ovládnuteľný, naivný hlupák. Využil ho, aby lovcov k sebe prilákal. On upozornil profesora na uhryznuté dievčatá so šatkami, nevšimol si ich ten namyslený starec, ako sa domnieval. Nechali sa nalákať na takú hlúposť, starý upír by takú školácku chybu nespravil. To dievča, Jasmin, bola o dve úrovne vyššie. Sebavedomá a silná osobnosť, neovládol ju ani na rande, ani neprečítal jej úmysly. Čakal, že bude mať niekde posily, vyzeral ich a ona mu medzitým vpichla anti-V sérum. Ešteže mal tohto spojenca, inak by sa ani nemusel dostať von. Ich vedomosti má, poťažkal škatuľu s tridsaťtri ročnými poznámkami, spraví z neho aspoň hrdinu. Naposledy sa mu zahryzol do hrdla, silno nasal tekutú silu a prudkým pohybom mu roztrhol krčnú tepnu.
Ja somár, mal som ešte zistiť kde sú kľúče od auta. Vzdychol si, keď sa odkláňal od vyhasínajúceho tela. Za dve hodiny svitá, musí sa poponáhľať, aby sa odtiaľto dostal. Neskôr musí nájsť toho sviniara, čo zásoboval profesora mladými upírmi. Určite to robil vedome. A samozrejme Jasmin. Slastne zavrel oči pri spomienke na jej vôňu. Zdá sa, že tu má naozaj ešte veľa práce, oveľa viac ako čakal.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.