 |
„Ja sa ti na to môžem vieš čo,” zavrčal Zeniel.
„Nehovor tak,” odpovedala Jasna jemne. A ďalej držala nebohému vojakovi nohy.
„Zadrbem sa po lakte. Nechajme ho tu.”
„Zeniel, je to moja práca. Musím ho odviesť. Otvoriť mu.”
„Jasna, tento trpák sa spil, pred krčmou zletel a drb! Hlava prasknutá jak jaternica. Veď ho odveď odtiaľto a je.”
„To nemá cit. Chýba tomu čaro.”
„A pád na moste bude čaro mať?”
„Mám tam preňho nádherné miesto. Hladké, šmykľavé. Len on a mráz, bude to krásne, keď ho nájdu.” Pozrela dolu, nežne sa usmiala a čakala.
Aj Zeniel sa pozeral. Na ňu. Skoro minútu.
„Dobre, do kelu zeleného. Ale potrebujeme mu zabaliť hlavu. Krvavá stopa by ti pokazila zátišie.”
„Nemáme do čoho.”
Zeniel prevrátil oči, položil nebožtíka a stratil sa v najbližšej uličke.
„Aspoň mi nebudeš smrdieť, ty ožran,” povedal vojakovi, keď mu o chvíľu naťahoval na hlavu vrece.
Tlmený hluk z krčmy nechali za sebou. Stráže pri moste pospávali, brána sa nehlučne otvorila. Zeniel videl svoj zrazený dych. Jasnin nie.
„Sem?” opýtal sa.
„Sem. Ale nohy týmto smerom. A ruku mu natiahni.”
„Ty estétka.”
Oblohu rozžiarili ranné zore a odhalili mŕtveho v uniforme kniežacieho vojska. Ležal pred Malou bránou a vystieral k nej zmeravenú pravicu. Jeden pohľad a chlapec na stráži trielil po veliteľa. Cestou sa šmykol iba dvakrát. Krvavé vrece dávno plávalo dolu vodou.
„Nedivím sa, pane, takúto poľadovicu sme dávno nemali.”
„Čo to má v ruke?”
Veliteľ vytiahol spomedzi chladných prstov listinu a podal ju barónovi. Ten čítal.
„Nádašdy! Na toto sme čakali!” objal barón veliteľa. Kým sa ten chudák spamätal, barón sadal na koňa.
„Pa- pane, čo s týmto?"
„Nechaj ho tam, Nádašdy! Ako je!"
Zeniel, Jasna a nebohý vojak sa opierali o múrik mosta a život bežal okolo nich. Potentát s perepúťou a bielou vlajkou odcválal na druhú stranu rieky. Vrátil sa s iným potentátom a väčšou perepúťou. Nebožtíka nenaložili na obyčajnú káru, ale na voz.
„A to si mi nemohla povedať, že niesol hentam tým mierovú zmluvu?”
„Nebola pravá.” odpovedal mu neprítomne priesvitný vojak. Zrak mu kotvil na voze s telom až do chvíle, kým voz nezmizol za bránou.
„Čo prosím?”
„Tá zmluva nebola naozaj. Napísal ju pisár s krčmárom, keď sme večer pili. Ja som vravel, že keby to bolo na mne, zmierim knieža s barónom pekne ručne stručne a jednou ranou bude po vojne. A oni, že stavme sa. Napísali mi listinu a že choď. Tak som šiel.”
Zeniel si prešiel dlaňou cez tvár.
„Hovädo Božie."
Vojak sa otočil k Jasne. Otvorila mu.
„Ďakujem,” povedal a prvýkrát sa mu zachvel hlas.
„Je to moja práca,” usmiala sa.
Prejavy šľachty utíchli, niekto posypal ľad na moste štrkom a ľudia začali prúdiť sem a tam.
Zeniel si založil ruky na prsiach a zahundral: “A to nikomu nevadí, že z neho ťahalo ako z mulice? Aj ten glejt bol falošný. To vážne stačí nastrčiť nejakého nebožtíka pred bránu a všetci chcú naraz mier?”
Jasna naklonila hlavu.
„Hmm. Asi toho už mali dosť. Do zmrznutej zeme sa zle pochováva.”
Zeniel si prezrel Jasnu od hlavy k päte.
„Jasna, zmenila si budúcnosť. Ktovie koľko z týchto ľudí malo zomrieť v hentej ich vojničke. A teraz žijú. Dostaneš pokarhanie.”
„Neboj sa. Kto má ísť, pôjde. Za pár dní zamrzne rieka a celé mesto sa na ňu vyberie veseliť,” povedala a zahľadela sa do diaľky. “Niektorých nájdu až po odmäku pri brode. Bude to nádherné. Akoby umreli dvakrát,” dodala s úsmevom.
Zeniel si povzdychol.
„Jaj, ty.”
Stáli ďalej potichu a vychutnávali si bodavé slnečné lúče. Zeniel odfrkol.
„Teraz mi to došlo.”
„Hm?”
„Ten mamľas tú stávku vyhral. Urobil mier jednou ranou. Hlavy o dlažbu.”
Jasna sa zazubila.
„Poetické, nie?”
„Ja sa ti na to môžem vieš čo!” rozchechtal sa Zeniel, roztiahol krídla a už ho nebolo.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.