 |
O čom písať v meste, ktoré je doslova nekonečné ? Ktoré, všetci jeho obyvatelia volajú Nekonečné mesto alebo iba Mesto.
O čom písať v meste, ktorého knižnice obsahujú všetko čo bolo, je a pravdepodobne aj bude napísané ?
To je problém knihovnika Ferdinanda. Pracuje v jednej z nekonečného množstva knižníc Mesta. Vlastne by sme mohli povedať, že existuje len jedna Knižnica, nakoľko sú všetky prepojené na všetkých úrovniach. Materiálnej, metafyzickej, či astrálnej. Ferdinand sa vo svojej časti Knižnice narodil, vyrástol a pravdepodobne aj zomrie. A to sa mu nepáči.
Ferdinand nechce byť celý život knihovníkom. Plán má jednoduchý: Napíše knihu, akú Knižnica ešte neobsahuje, niečo úplne originálne a tým sa stanem slávnym.
Problémom je, že vždy keď príde s nápadom, s príbehom, o ktorom si myslí, že ešte neexistuje, tak mu Knižnica sama od seba ponúkne množstvo kníh, ktoré už o tom boli napísané. Buď ich nájde manifestované na pri svojej posteli alebo na ne “náhodne” natrafí v poličke. Akoby sa mu Knižnica vysmievala, nech nevymýšľa, nech iba hľadá to čo je potrebné nájsť.
Ferdinand preto spraví radikálny krok. Každú jednu chvíľu, čo sa nemusí venovať práci, sa pokúša rozbiť si myseľ. Myslieť inak. Myslieť za hranice Nekonečného mesta. Myslieť za hranice samotného Astrálu. Trvá mu to dlho, roky, desaťročia, takmer celý život. No nakoniec sa v ňom niečo zlomí.
Nájde Chaos, primordiálnu podstatu všetkých vecí minulých, pritomných i budúcich. Zo začiatku, na krátky okamžik, je sklamaný. O Chaose sú napísané nekonečné množstvá kníh. Všetci vedia o existencií Chaosu. Mágovia, teoretici, mystici ho skúmajú po tisícky rokov …
A potom si uvedomí, že jemu sa podarilo dosiahnuť úroveň Chaosu a Chaos ho pohltí, v Chaose je všetka tá originalita, po ktorej tak dlho túžil, to čo ešte nebolo sformované vo svete Ideí, to čo ešte nebolo manifestované v Realite, chápe, akceptuje, už nie tým kým býval, svoje meno zahodil už dávno, je tým, kto dosiahol pravý Chaos …
A uvedomí si, že nikdy nemal šancu napísať knihu, ktorú by Knižnica ešte neobsahovala, lebo každá jedna myšlienka, každá jedna idea je iba zámerom Chaosu, on rozhoduje, či nerozhoduje, uvedomí si dualitu, kedy je správna doba, aby sa daná idea vytvorila, manifestovala, naplno si uvedomí prepojenosť všetkých vecí, nikdy nemal šancu, našiel Chaos, našiel originalitu, ale nie je jeho, on nie je on, je iba jedným z nekonečných zámerov Chaosu, nikdy sa nezbavil myšlienky napísať to čo ešte nebolo napísané …
Ferdinandovo telo bez známok života nájdu po niekoľkých dňoch. Náhodou. To čo z neho zostalo nedáva lekárom zmysel. Akoby patrilo človeku, ktorý býval Ferdinandom, ale zároveň bolo úplne iné. Zmenené a rovnaké v tom istom momente, avšak stále mŕtve.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.