 |
I.
„Tak poďme, poďme, pomaranče do oranžovej, citróny do žltej a limetky do zelenej skrinky. Nech máte všetko poruke!“ naháňala nás šéfka aj dnes, ako každé ‚ráno‘ pred otvorením. Kávy, čaje, smotany, biskvity – všetko malo svoje vyhradené miesto. Bezpečnostné protokoly vesmírneho bufetu.
„A banány?“ spýtala sa Lea. Je to jej prvý let a prvá zmena na palube.
„Do fialovej skrinky,“ pomohla som jej.
„Čože? Tá farba ako súvisí s banánmi? Čokoláda, cukor, med, to všetko sa dá ľahko nájsť podľa farby. Ale banány a fialová? To kto vymyslel?“
„Čoskoro poletíme okolo Jupitera a tam banány sfialovejú. A pred preletom okolo Saturna bude potrebné poprekladať všetko. Napríklad tu v zelenej skrinke bude …“
„Ježiš, to nemyslíš vážne?“ Lea sa zúfalo na mňa pozrela, „príde Urán potom Neptún a ďalšia prekladačka?“
„Neptún je v pohode, iba dve či tri veci zmenia farbu.“
„Ok, tak banány hotovo.“
Čoraz častejšie prichádzajú novicky nepripravené. Agentúra tvrdí, že máme dosť času zaučiť ich medzi Mesiacom a Marsom. A že na Zemi majú momentálne iné problémy, ako trénovať servírky. Nejakí cvoci im hekli portál a teraz sa tam valí generácia démonov z treťohôr.
Oplodňujú pozemšťanky hlava nehlava a tie rodia ďalšie potvory. Takže máme byť rady, že nám baby nechodia na lety tehotné.
Som Zia a toto je môj pätnásty let na prázdninovú kolóniu Juktas. Určite ste si domysleli, že nepôjde o slnko a more. To, by sme leteli opačným smerom. Asi viete, že rajom klasickej dovolenky sa stala Venuša. Je to jeden obrovský rezort! Či neviete? Chápem, informácií je všade tak veľa. A tých destinácií! Najradšej som lietala cez portály na planéty hviezd, ale už to nie je bezpečné. Tak sme sa vrátili ku klasike v rámci slnečnej sústavy. Juktas je destinácia ďaleko za jej hranicami. Nie je tam žiadna príťažlivosť. A to je práve na nej príťažlivé. Dokonalá voľnosť bez vplyvu slnka a planét. Astrologické vákuum. Výhoda, za ktorou turisti tak radi cestujú.
Erotické absolútno a – ako sa môžete v tých končinách presvedčiť na vlastnej koži –
rozkoš akú nezažijete nikde inde vo vesmíre. Žiadne antipatie. Všetci sú si tam neskonale sympatickí. Možno to je ten pravý kľúč k bezhraničnej láske – zbaviť sa planetárnych pút. Má to tam aj istú nevýhodu, ale tá sa týka iba nás servírok. Všetky veci z bufetu nám totiž ozelenejú a musíme ich naukladať do zelenej skrinky. To ešte keby Lea vedela!
„Dámy a páni, o pár pulzov preletíme okolo Jupitera, všimnite si …“ to sa ozval jeden z pilotov cez video okruh pre pasažierov, „… a k tomu si pustíme sviežu skladbu kapely Rozoklaný Mars!“
No nie sú skvelí? Počujete tú melódiu? Pripomína mi šplechot šľahačky v šejkri. Mimochodom, aj tá ozelenie. Upozorňujem vás pre prípad, ak ste si to náhodou ešte neuvedomili. Takže ak si dáte ‚na strane Edenu‘ írsku kávu, dostanete naozaj dokonale írsky sfarbený drink.
„Zdravím vás slečna,“ to ma už oslovil prvý dnešný zákazník, „dal by som si niečo výživné. Keď doletíme chcem mať riadne … chcem byť ako býk!“
„Samozrejme, najlepší bude banánovo-mandľový šejk. Hneď vám ho pripravím.“
Klasická požiadavka. Muži sa už chystajú na divoké zážitky. Juktas im poskytuje nevídané možnosti. Desať minútová extáza? No problem. A s poriadnym šejkom … ajaj, aj hodina. Pýtate sa – a čo ženy? Ako si to tam tie môžu užiť inak, ako na kométe? Pomalý nábeh a dlhé doznievanie. Veľmi dlhé. Dva dni sa vám zdajú málo? Tak to vám gratulujem, to ste asi strávili dovolenku v sústave Vegy. Ale tam sa už nelieta.
Takže, nech sa páči – Juktas, na strane Edenu. Rútime sa mu v ústrety.
II.
„Tak už vieš, s kým si to rozdáš?“ spýtal sa ma Kai, môj kolega pilot.
„Randím so Ziou, ale vieš, tam je to iné, tam chceš mať všetky,“ zasmiali sme sa obaja, „a ona na tom bude rovnako.“
„Idem urobiť revíziu hlásení zo Zeme,“ oznámil som mu a pobral sa do komunikačného sektora lode. Káva v šálke mi sčervenela. Neklamné znamenie, že práve míňame Urán. Tieto farebné premeny, to je špecifikum slnečnej sústavy. Pustil som sa do správ. Väčšina bola o tom istom. Stále pokračujú nájazdy démonov cez poškodený portál. Zatiaľ im neodolala žiadna pozemšťanka. Zem sa začína plniť novými tvormi. OSN má vážne obavy. Ani sa nedivím, tieto potvory majú apetít. Snáď sa ich podarí udržať na Zemi. V najhoršom im ju necháme. Odoslal som signál o prijatí a vrátil sa do kabíny.
„Nič zvláštne, iba nadržané kreatúry,“ oznámil som Kaiovi.
„Myslíš našich pasažierov?“ ironicky sa uškrnul.
Som Nui, jeden z pilotov lode valiacej sa na stranu Edenu.
II.
A ja som Tāar. Hovoria o nás, že sme obludy s ohavným libidom. A majú asi pravdu. Z pohľadu pozemšťanov sme nekultúrni a bez zábran. Dlho sme hľadali také krásne samice, až nám pomohla náhoda. Neustrážili ste si jeden z vašich portálov ‚zábavy‘. A zábava začala. Ale pre nás. Ak by som vám porozprával, ako si to s nimi užívame … ale to nemôžem. Nechcete to vedieť. A nesmiete. Chcete si udržiavať ilúziu o svojej, ehm, slušnosti a morálke. Hovoria tiež o nás, že sa správame ako zvery, ale my máme bližšie k rastlinám, konkrétne k ovocným. Je to výhoda predovšetkým pri presúvaní sa na veľké kozmické vzdialenosti. Zmotáme svoje obrovské telo a všetky jeho údy do … ale nepredbiehajme aj keď už odlietame.
IV.
Nudil som sa, popíjal pivo, ktoré práve zružovelo, a pozoroval servírky, ako sa im vlnili boky, keď presúvali veci zo skrinky do skrinky. Vypadla im jedna limetka a zakotúľala sa až ku mne. Skvelá príležitosť zahrať sa na gentlemana a prehodiť pár slov! Zdvihol som ju a … Čože?!
Som Lai, ale na to už nie je čas. Podľa mňa to totiž nie je limetka. V kôre má puklinu v tvare lomeného kríža s hrboľom či uzlom uprostred. Znak spojenia démonov s pozemšťankami. Ich obľúbené logo, ktorým spemujú Zem už pár mesiacov. Čo to tu robí?
„Slečna, odkiaľ sú tie limetky?“
„Zo zelenej, ďakujem.“
„Myslím skôr, kto vám ich dodáva, alebo kto ich priniesol, pretože sa mi niečo nepozdáva.“
„To ja netuším, zavolám Ziu.“
„Dobrý deň, problém s drinkom?“ spýtala sa ma Zia. Situácia je vážna, ale hneď som si ju predstavil tam, na druhej strane. Len či sa tam dostaneme. A ak áno, budeme to my pozemskí muži, čo si tam budú užívať?
„Pivo je v poriadku, ale tá limetka … môžete mi ukázať pár ďalších?“
Niektoré mali pukliny, niektoré nie. Ale tie pukliny boli rovnaké. Žiadna náhoda. Sú tu! Ale kde? Posádka by to už zistila.
„Chcete ich odšťaviť?“ spýtala sa ma Lea.
Len to nie! Koktejl z démonského … eh, fuj. Pochopil som o čo tu ide. Sen o skvelej dovolenke sa rozplynul, ako para nad speneným žltým mliekom, ktoré Zia práve liala do fialového espressa.
V.
Som Sai. Vypol som motor a premýšľal. Otočiť sa späť? Či pokračovať?
Sedel som a snažil sa utíšiť myšlienky. Nešlo to.
“Sny sú podvod! Veľký podvod! Počujete! Neverte snom!“ vykrikoval som na les cez stiahnuté okno.
Načiahol som sa pre batoh, vybral z neho šperkovnicu a vyšmaril ju von do priekopy. Nárazom sa otvorila a vypadol z nej zápisník. Splynul s rozmočeným lístím.
„Všetko najlepšie k narodeninám,“ súpravu mi darovala sesternica Zia, „zelená je farbou veľkej bohyne, úspechu, prosperity a? A rozkoše! Kazetu aj notes som ti dala vyrobiť cez Sashe. Handmejd, na mieru, len pre teba!“
Ten prekliaty cestovný poriadok fantázie. Ohavný grimoár plný pečatí túžob. Tých pravých tvárí démonov, ktorých vzývam už roky. Že niekto môže nájsť ten zápisník? Bolo mi to jedno. Žiadny rituálny pohreb mu netreba. Nech si tam zhnije. Už sa ten portál nedá zatvoriť.
A keby aj, nikomu to nedovolím. Som Sāal, tak, a som pozemšťan.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.