 |
Lucifer tupo civel do stola, okolo ktorého ticho sedela celá partia. Boli v krčme, tej, veď ju poznáte, čo je hneď za bránou v druhom kruhu pekla. Nepoznáte? Veď sa s ňou zoznámite.
Všetci boli zamračení a každý dumal nad svojím nešťastím.
Smrť tresla prázdnym krígľom od piva, až z neho vyfrkli posledné kvapky.
„Do frasa, hádam to po tisíckach rokov nevzdáme!“ vykríkla na celú krčmu.
„Tebe sa to hovorí. Ty si kúpiš kosu v hociktorom železiarstve,“ povzdychol si jeden z opešalých jazdcov apokalypsy.
Lucifer ho nervózne zahriakol: „Chlapi, už sa nevracajme stále k tým vašim koňom. Tak vám ich na Slovensku ukradli. No a čo? Sľúbil som vám nové.“
„Ukradli, ukradli, ale že skončili kdesi na juhu toho Slovenska v konskej saláme! Keby ste boli pohli zadkami rýchlejšie, ešte ich nájdeme a zachránime,“ vykríkol Mor.
„Nestíham!“ zúfalo vykríkol Lucifer, „nestíha celé peklo. Tak ma zabite! Máme tu nával.“
Archanjeli, ktorým sa táto krčma nehnusila, pobavene vyprskli. Tuším Gabriel, v tom prítmí ich bolo ťažko rozoznať, posmešne odfrkol:
„Nemali ste si zriaďovať ďalší kruh pekla.“
„Ále trt! Už bol najvyšší čas. Ten zvláštny kruh pre influencerov sme už mali zriadiť dávno. Duše sa už sťažovali, že im z pekla robia naozajstné peklo,“ odvrkol démon Mamon.
Všetci pri stole ticho prikývli.
„No…? Čo ste zrazu všetci ticho?“ spýtal sa Lucifer, „chcem počuť konštruktívne návrhy.“
„Ježiši, a čo chceš počuť? Je ich veľa, sú drzí a ešte aj sprostí,“ mávol rukou Asmodeus.
„Mňa do toho neťahaj. Ja som sa tu len zastavil na pivo,“ ozval sa chlapík s krátkou briadkou od vedľajšieho stola. Démoni v krčme si ho až teraz všimli a vystrašene stuhli.
Prví sa spamätali archanjeli, lebo ucítili morálnu podporu.
„Áno. To vy ste stále do nás vŕtali,“ okríkol Lucifera archanjel Michal, „treba ich pokúšať, treba ich navádzať na hriech! Zlaté dinosaury! To vám poviem.“
„A tá ich drzosť!?“ ozval sa Mamon, „včera mi tu jeden začal vykladať, že on sem nepatrí, a to, že je hriešny, je len môj názor. On má vraj inú mienku. Čo vám poviem?! Advokát! Takú som mu prijebal, že vzal skratkou hneď štyri kruhy pekla.“
Archanjeli sa pri tom vulgarizme zo zvyku trhli, ale hneď sa upokojili.
„Tých dinosaurov je škoda,“ povzdychol si Asmodeus.
„Šak som vám hovoril, neondejte sa s tou skalou, ale vy nie! Stále mám podozrenie, že si ju na Zem pustil náročky!“ vykríkol doposiaľ tichý Belfegor na archanjela Gabriela. „Dinosaury by určite advokátov nevymysleli. Ony všetko riešili hneď a pekne z huby do huby.“
Gabriel sa chystal niečo namietať, ale usúdil, že to nemá zmysel, tak len mávol rukou a zašomral si len niečo pre seba.
„Čo tak mor? To máme odskúšané,“ ozval sa opešalý jazdec príslušnej odbornosti.
„Antibiotiká,“ zarazil ho úsečne Lucifer.
„Vojna!“ vykríkol ďalší jazdec. „Taká vojnička vždy funguje. Polovička ich pokape a polovička začne sekať latinu. Usporiadajú pekne púte do Ríma a hneď s nimi bude rozumnejšia reč.“
„Prosím ťa! A kto by bojoval!?! Šak sú darobní a mľandraví jako tuto Belfegor!“ ukázal Lucifer na tučného démona.
Belfegor sa odul a nenápadne, tak, aby to Lucifer nevidel, pod stolom ukázal vztýčený prostredník.
Lucifer očervenel ako pred infarktom, plesol dlaňami po stole, až nadskočili všetky poháre, a zrúkol: „Tak a dosť! Mám ťa už po krk. Ulievaš sa, vyžieraš celé peklo a ešte si drzý!“
Belfegor sa scvrkol na stoličke a nechápavo sa obzeral okolo seba. Lucifer nemohol vidieť jeho gesto, iba že by mal nové schopnosti. Takmer božské schopnosti.
Lucifer nové schopnosti nemal a s pekelným úškľabkom mu prstom ukázal na veľké zrkadlo za Belfegorovým chrbtom. Bolo síce špinavé a zaprášené, no nie natoľko, aby nevidel neúctivé gesto, ktorým ho Belfegor počastoval. Démon sa scvrkol ešte o niekoľko centimetrov, sklopil uši a očakával trest. Lucifer sa na okamih odmlčal, privrel oči a premýšľal. Pri stole bolo ticho ako v hrobe. Dokonca aj archanjeli prestali šušťať perím na krídlach a zvedavo sledovali, čo bude nasledovať. Lucifer dopremýšľal a jeho hnev sa z neho vyvalil ako sopečná explózia.
„Ty mizerný, všivavý, odporný cap! Niekoľko storočí ťa sledujem, ako sa tu zašívaš a tučnieš. Ten bordel medzi ľuďmi si vyrieš sám. Vypadni z pekla a ani sa sem nevracaj, pokiaľ sa situácia nezlepší. Zmizni!“
Belfegor ešte úchytkom dopil pivo, čo vyvolalo zmenu farby Luciferovej tváre z červenej na slivkovo fialovú a mnohým prítomným sa zdalo, že mu aj vyšla para z uší. Postihnutý démon s veľkými ťažkosťami vytiahol svoje mohutné brucho spoza stola a poslušne odišiel.
Všetky tváre pri stole sa obrátili s otázkou v očiach na Lucifera. Ten do seba prevrátil celý krígeľ piva a postupne menil farbu smerom k normálu. Utrel si z nosa penu a mykol ramenami.
„Čo čumíte?! Mal som to urobiť už dávno. Belfegorove špeciality sú lenivosť a závisť. Presne tieto veci treba ešte v ľuďoch podporiť.“
Mamon sa zahniezdil na stoličke a len tak na pol úst poznamenal: „No, keď myslíte, šéfe!“
Archanjeli sa pozerali jeden na druhého a z ich vyplašených výrazov na tvárach bolo vidieť, že Lucifer tentoraz trafil do čierneho.
Štyria jazdci sa naklonili s otázkami v očiach k Luciferovi a očakávali vysvetlenie. Lucifer, už spokojný sám so sebou, začal:
„Pozrite sa na ľudí. Majú všetko. Choroby podchytili, hladujú len výnimočne a pri troche rozumu by ani nemuseli. Do vojen sa im nechce, lebo sa majú príliš dobre. Čo ich ešte môže zničiť?“
Lucifer sa dramaticky odmlčal a vzápätí si sám aj odpovedal: „Pozrite sa, ako žijú. Sedia pri počítačoch a žerú. Mladí ľudia sa už takmer nestretávajú, len si píšu cez mobily. Nezakladajú rodiny a nemajú deti. Sú spokojní tak, ako žijú. Keď sa ešte podporí lenivosť, všetko toto sa prehĺbi a ľudia ešte viac osprostejú. No, a dajte do rúk hlupáka závisť. Vy štyria!“ skríkol na jazdcov apokalypsy, „odpáľte už konečne po nové kone. Bude hlad, choroby a nakoniec aj vojna a kráľom bude smrť.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.