Ohnivé pero - jar 2022: Neobyčajný sen mladej Ester

ohnive pero

Oheň. Plamene. Bolesť. Strach zvierajúci vnútornosti. Na moment temnota a chlad. Potom biela obloha a sladký pokoj.

Všetko sa miešalo nevýslovnou rýchlosťou. Mihalo sa pod viečkami spiacich očí mladučkej krásky. Jej meno bolo Ester a podobné sny mala často. Dar od boha, ako hovorievala jej babička. Jasnozrivé sny.

Čo však znamenali? To nikdy netušila. Možno tichá ozvena budúcnosti, ktorá nemusela prísť. Vzdialená a predsa tak blízka, cudzia a predsa tak známa. Ale Ester to nikdy nebrala ako dar, skôr ako prekliatie, ktoré jej komplikovalo život, tlačilo do mrzkého područia cirkvi. A tak únik hľadala inde. U svojho tajomného seladóna.

„Čakám tu na teba, dieťa moje.“ Mužský hlas sa rozvinul po jej izbe ako ten najhodvábnejší koberec z orientu.

Prebudila sa. Ramienko nočnej košele jej skĺzlo až k lakťu, keď sa postavila a otvorila oblok. Mesačný svit sa odrážal na záhyboch jej odhaleného ňadra. Prehltla. Na tvári pocítila pohladenie nočného vánku, aký bol typický pre letnú noc.

„Len poď. Vieš, kde ma nájdeš.“

Nočnú temnotu prerazil zelený nádych svetla, aura vinúca sa zo základov blízkeho kaštieľa. Žiara najprv pohltila kamenné mestečko ako mohutný výbuch, než sa sústredila do jej okna a na moment ju oslepila.

Bol to on? Hlas tajomného seladóna, ktorého tak často vídala na trhu? Ak áno, nemohla ho nechať čakať. Už len obyčajná myšlienka na neho v nej vyvolávala kaskádu pocitov dovtedy nepoznaných. Vzrušenie, aké vie vyvolať iba náruč muža, ktorú ešte neokúsila. Musela ísť za ním!

Ester vybehla von iba v nočnej košeli. Nepremýšľala. Prvý raz vo svojom živote sa nechala viesť túžbou a pocitmi. Vášňou prebúdzajúcou sa v jej panenskom tele. Už viac nechcela byť otrokyňou konvencii a starých zvykov. Už viac nechcela posluhovať biskupovi ako jej babička. Chcela sa oslobodiť. Byť voľná a nespútaná. Opak toho, čo od nej spoločnosť očakávala. Nechcela byť mníškou ani iným cirkevným nástrojom, ktorý by jej jasnozrivý dar zneužíval. Navyše tá náboženská konzervatívnosť sa jej väčšmi protivila.

Ach, prečo len si povedala biskupovi o mojom dare, babička? Prečo? Ach, kde len si môj tajomný seladón? Osloboď ma!

Kaštieľ stál neďaleko babičkinho skromného domčeka. Nepotrebovala ani petrolejovú lampu, aby jej svietila na cestu. Zelená aura ju sprevádzala krátkou potulkou vo hviezdnatej noci, až kým sa neocitla pred bránami starej kúrie, ktorá pred rokmi vyhorela. Hneď, ako sa jej bosé nohy zaborili do hliny spáleného pozemku, aura zhasla a kaštieľ potemnel. Navonok bol prázdny, ale Ester vedela, že to tak nie je. Ten, ktorý ju oslobodí, jej tajomný seladón, musel byť vo vnútri. Bola si tým istá!

„Áno, som blízko, dieťa moje.“ Znovu ten prenádherný hlas z čistého zamatu. Vinul sa z okien, akoby to bol samotný kaštieľ, ktorý k nej prehováral hlasom anjela.

Na moment zaváhala. Chvíľková slabosť, ktorá ju chcela otočiť a vrátiť domov. No z temnoty noci sa vynorila ruka, ktorá ju chytila za rameno a postrčila dnu. Nebolo cesty späť. Odhodila zvyšok strachu a nechala sa viesť.

V predsieni už na ňu čakal vysoký človek v čiernom plášti. Cez hlavu mal kapucňu, ale ani na moment nezapochybovala, kto sa pod ňou ukrýva. Stál nehybne ako prízrak, osvetlený svetlom horiacich sviec, ktoré tam ešte pred chvíľou neboli. Pristúpil k nej a schoval ju v náručí svojho temného plášťa. Srdce jej bilo vzrušením. Našla ho! Jej tajomný seladón bol konečne pri nej!

Spokojne povzdychla.

Keď seladón znovu otvoril svoj plášť, už viac nestáli v predsieni, ale uprostred akejsi vínnej pivnice. Všade horeli sviečky. Vo vzduchu sa niesla vôňa vína zmiešaná s podivným sladkastým pachom.

A neboli tam sami.

Pivnica bola plná zvláštnych ľudí, ktorých nikdy predtým nevidela. Všetci boli nahí a všetci do jedného sa oddávali sexuálnym hrám. Niečo také mladá panna ešte nikdy nevidela. Zľakla sa a cúvla nabok. Seladón ju však chytil a postrčil naspäť.

„Poď dieťa. Len sa neboj a pridaj sa k nám.“ Hlasy prítomných zazneli naraz, zborovo a necudným tónom. „Nenechaj sa prosiť.“

V tej chvíli si Ester uvedomila, že už pred nimi stojí nahá a oni sa začínajú dotýkať jej nevinného tela. Vzrušilo ju to a vtedy naplno prepadla svojim tajným túžbam. Bola v akomsi tranze, zvinutá spolu s ostatnými do súložiaceho klbka.

Seladón sa s veľkou radosťou prizeral zvrhlým orgiám. Zamatovým hlasom jej povedal: „Usmievaj sa a užívaj si božie dary, dieťa moje.“ Potom sňal kapucňu a ukázal svoju anjelskú tvár, ktorá sa však vzápätí zmenila na odpornú tvár netopiera. Rovnakú, akú mohla teraz badať aj u ostatných, ktorí sa k nej tisli.

Ester ucítila tlak na zápästí, vzápätí na druhom a dokonca aj na krku. Krv striekala z týchto miest a postriekala nahé telá jej sladkou krvou. No necítila žiadnu bolesť, dokonca ani strach. Iba slastnú extázu.

„Oh áno,“ vyhŕkla vzrušením. „Konečne som slobodná.“

„Ester!“ Akoby odnikiaľ sa ozval piskľavý hlas jej babičky.

Ester sa vytrhla z klbka. Svet naokolo sa zatriasol, akoby sa prelial s iným. Uvedomila si, že už dávno nie je v pivnici. Vytreštila oči. Odrazu sedela v malej ošumelej jedálni. Na okrúhlom stole s prestretým obrusom rozvoniaval sviatočný obed. Bol tam aj strieborný príbor po jej nebohých rodičoch. A už nebola nahá a v tranze. Na sebe mala svoje najkrajšie šaty. Tie modré s bielymi čipkami.

„Prepáčte, velebný pane. Dnes, akosi nie je vo svojej koži.“ Babička sa ospravedlnila biskupovi, ktorý s nimi sedel za sviatočným stolom a ktorého tvár sa jej vždy protivila. „Zrejme mala ďalší z tých živých snov o ktorých som vám hovorila.“

Biskup obrátil svoju tučnú, uhrovitú tvár na vyjavené dievča a povedal: „Usmievaj sa a užívaj si božie dary, dieťa moje.“ Vzápätí sa jeho hnusná tvár zmenila na anjelskú tvár seladóna, než sa zmenila zase naspäť.

Bdiem alebo zase len sním? pomyslela s hrôzou Ester. Sen vo sne o iných snoch?

Dievčina vyskočila na nohy, pričom prevrátila misu s polievkou, ktorá spadla na zem a rozbila sa. Babička pred biskupom padla na kolená a bozkávala mu nohy. Prosila o odpustenie pre jej nedôstojné správanie.

Biskup sa na starú ženu pozrel s pohŕdaním. Postavil sa a vypäl sa do plnej výšky. Teraz bol znovu seladónom, ale s tvárou ohyzdného netopiera.

„Diabol! Pekelník!“ stihla zakričať babička, než ju udrela mocná ruka do hlavy a zlomila jej väz.

„Nie! Babička! Ty hnusné zviera! Čo odo mňa chceš?“ Ester ustúpila k oknu.

„No predsa tvoj dar, dieťa moje. Tvoje sny sú omnoho cennejšie, ako si myslíš. Na oplátku ponúkam slobodu po ktorej tak veľmi túžiš. Nepochybujem, že vieš o čom hovorím.“

„A čo ak je aj toto iba sen?“

„Ubezpečujem ťa, že nie je.“

„Klameš!“ Ester schmatla zo steny visiacu petrolejovú lampu a obliala sa olejom. Do ruky schmatla horiacu sviecu zo stola. Tvár seladóna sa razom zmenila na tvár anjela, ale s výrazom hovoriacim o jeho smrteľnom strachu.

„Prestaň dieťa. Ponúkam ti iný život. Prijmi ho.“ Naklonil k nej ruku na znak ponuky.

„Zatratený a prekliaty život.“ Ester zistila, že pod oblokom sa zhromaždil dav netopierích ľudí s ktorými predtým obcovala. Tlačili sa za ňou do domu.

„Poslúchni. Neobanuješ.“

Ester si s úsmevom na svojho tajomného seladóna priložila sviecu k hrudi. Ten stihol iba skríknuť: „Nie! Nesmieš!“

Ale bolo neskoro. V tom momente už telo mladej panny pohlcovali plamene. Domom zaznelo kvílenie netopierích ľudí ako obrovská kakofónia s nádychom bezradnosti a zúfalstva.

Oheň. Plamene. Bolesť. Strach zvierajúci vnútornosti. Na moment temnota a chlad. Potom biela obloha a sladký pokoj.

Ester sa zo svojho sna už neprebudila.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

4. apríla
Marián Veľký