Ohnivé pero - jar 2022: Hurá!

ohnive pero

Politik sa poklonil mramorovej modle. Zobrazovala jeho predchodcu. Rovnakého tyrana, akým je on sám, ale dnes už považovaného za dobrodinca. Politik sa otočil k zhromaždeným, chvíľu si ich skúmavo prezeral, až sa utíšili.

„Národ! Národ čuj! Dnes náš národ malý ukáže svetu veľkému, čo dokáže. Naše úsilie sa završuje. Raketa, zhotovená našimi najšikovnejšími tesármi, vystrúhaná z najkrajších briez našej zeme, poháňaná čerstvým mliekom našich kráv, je pripravená k štartu. A vynesie do vesmíru túto majestátnu sochu. Takto sa náš prvý a jediný prezident bude navždy vznášať nad našimi hlavami a pripomínať nám našu hviezdnu veľkosť!“

„Sláva, večná sláva mu!“ zvolal dav.

„Dajte sa do toho kováči, vykrešte iskru, nech raketa vzlietne do výšin!“ politik posúril mužov s kladivami a nákovami, čakajúcich na jeho pokyn pri vedre s mliekom.

Tí hneď začali trieskať, čo im sily stačili, až mlieko vzkypelo a vznietilo sa. Rýchle ho vyliali do nádrže rakety. V tej to zabublalo a muži sa utekali skryť k davu pod šopu.

Raketa sa dvíhala. Z trysiek šľahala smotana a vypadávali kusy syra. Dav výskal od radosti. Politik hľadel zbožne na sochu priviazanú lanami k rakete. Tie sa pomaly napínali až sochu nadvihli. Dav kričal, „zbohom pán prezident … nikdy … navždy … večne … jediný,“ slová oddanosti sa strácali v hluku bublajúcich motorov. Raketa nabrala kurz, aký jej určil vietor, a zmizla z dohľadu. Dav sklamane zahučal.

„A čo ďalej, pán predseda?“ spýtal sa asistent politika.
„Povedzte učiteľovi, nech recituje, rýchlo!“

Asistent kývol na učiteľa, „poďte, poďte, re ci tuj te!“

Učiteľ zamľaskal a spustil z plného hrdla:

"Do výšin ma vyniesli
kravské vemená
ó ľud môj nebuď skleslý
veď už niečo znamenáš

Ja prvý s nápadom som prišiel
odpútať telo od zeme
dostať sa k hviezdam najbližšie
kam iba my patríme

A teraz som tam
a vidím vás všetkých
tak ty ľud môj neklam
pracuj a žiadne pletky

Predseda nech vedie vás
k nebeským zajtrajškom
počúvajte jeho hlas
zostávam s vami v ňom!"

Dav zajasal a prevolával na slávu tyranom – minulému, súčasnému aj všetkým budúcim.

Predseda vzpínal ruky k nebu a zdravil prezidenta, niekde v oblakoch.

Keď po hodine nadšenie opadlo, prehovoril opäť k davu, „počuli ste jeho odkaz. Do bodky ho splníme! A teraz sa rozíďte, rúbte brezy, paste kravy a dojte ich z plných síl, nech môžeme opäť vzlietnuť! Hurá!“

„Hurá!“


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

16. mája
Greg Lurg