Ohnivé pero - jar 2021: Veže, princezné, draci a to okolo

ohnive pero

(Poviedka nadväzuje na skoršiu autorovu poviedku z Ohnivého pera Q1 2017 s názvom Tvár zla.)


„Máš tam chybu.“

Veta, ktorú nemá nikto rád. Rozladí žiaka, sediaceho nad úlohou, zamrzí umelca, dokončujúceho svoje dielo. A určite, jednoznačne a rozhodne nepoteší temného mága, keď ju počuje z úst práve vyvolaného démona.

„Presne tu,“ dodal pekelník a mohutnou tlapou ukázal na jeden z cípov oktagramu.

„Doriti,“ hlesol plavovlasý mladík.

„Doriti, doriti, doriti!“ drmolil a upaľoval preč, čo mu sily stačili. Úzka kutňa ho však v jeho snažení značne obmedzovala.

„Garaaaat!“

Obluda za jeho chrbtom sa škodoradostne chechtala a mágov tesný náskok rýchlo skracovala.

„Garaaat, pomooooc!“

Damon si už začínal zúfať, keď sa krovie v bučine pred ním rozhrnulo. Jeho spoločník vstúpil na scénu.

Vysoký a mohutný bojovník sa bez váhania rozbehol proti démonovi, ochranné amulety na hrudi mu len tak cengali. Ako víchor sa prehnal okolo mága, úsporným švihnutím zbavil obojručný meč pošvy.

Boj bol krátky a brutálny.

Pekelník využil opičiu dĺžku svojich paprčí a pevne nimi zovrel súpera. Garata obklopili plamene.

Bes sa už nadychoval k ďalšiemu rehotu, keď sa na jeho prekvapenie z ohnivej steny vynorila čepeľ meča a prebodla mu brucho. Zarazene zaspätkoval, to už však bojovník vyskakoval do vzduchu. Zbraň pri opísanom oblúku zasvietila v slnečných lúčoch, polovica démonovej hlavy odletela do podrastu. V roztvorenej rane vzbĺkla pekelná žiara, ktorá rýchlo strávila celé telo. K zemi sa znášali už iba hrubé kusy popola, zatiaľ čo Garat dopadol do podrepu, s mečom napriahnutým do strany.

Celé to, ako vždy, vyzeralo veľmi pôsobivo a hrdinsky. Damon znechutene potlačil pudové nutkanie tlieskať.

„Kde sa tu vzal démon?“ spýtal sa prísne Garat. Z tónu hlasu bolo jasné, že to presne vie.

„Nuž, vyvolal som ho,“ priznal mág neochotne. „Chcel som, aby nám pomohol. Nejak mi to nevyšlo.“

„Nevravel som ti, že čiernu mágiu máš zakázanú?“

„Tam patria aj invokácie?“ zatváril sa Damon prekvapene. „No toto…“

Kolohnát už neodpovedal. S nespokojným zavrčaním si z krku strhol zničený amulet. Počas boja sa roztavil a roztiekol do tvaru plochej kvapky.

„A mám po ochrane pred ohňom.“

Damon zahanbene sklonil hlavu a výnimočne to nepredstieral, pretože ich situácia sa tým ešte viac komplikovala. Bez slova prešli vrcholom zalesneného kopca ku skalnatej vyhliadke a pozreli do údolia pod nimi. Zavalitá kamenná veža bola tuctová a nezaujímavá, oko sa o ňu len obtrelo na ceste za niečím rozhodne nevšednejším.

Pod vežou spal drak.

Plaz bol zelený a poriadne veľký. V terminológii lovcov a poľovníkov, takzvaný kapitálny kus.

„K princeznej sa cez neho dostaneme ťažko,“ poznamenal Damon. „Škoda, že nemáme magického osla.“

„Osla?“

„No, áno. Na vedľajšom kontinente zvládol nejaký chlapík navlas rovnakú situáciu vďaka rozprávajúcemu oslovi. Drak – vlastne dračica, sa do neho zabuchla a bolo po boji.“

„To sa ako zaľúbila do somára?“ nechápal Garat.

„Hej. Magického.“

„A aj sa potom… oné?“

„Potomstva vraj majú habadej. Takže určite áno,“ potvrdil mág.

Bojovníkova skromná predstavivosť začala v tej chvíli zlyhávať, takže už radšej nič nepovedal.

„To je zaujímavý príbeh,“ zastúpil ho hlas spoza stromov.

Prekvapene sa obrátili. Cieľ výpravy ich zvedavo pozoroval a ležérne sa pritom opieral o hladký kmeň mladého buku.

Bojovník rýchlo skontroloval prinesený portrét a hlboko sa uklonil. „Princezná Kunikunda.“

„Osobne,“ potvrdila.

Dedička trónu rozhodne nebola oslnivo krásna. Človeka, znalého nevýhod príbuzenskej plemenitby medzi rodmi vysokej šľachty, však jej všedná tvár, bez viditeľných vrodených deformácii, nemohla sklamať.

„Podarilo sa vám uniknúť z veže, vaša výsosť?“ ujal sa slova Damon.

„Sme tu, aby sme vás priviedli do bezpečia,“ dodal Garat.

Znechutene prevrátila oči. „Už je to tu zas. Ďalší šľachetní záchrancovia.“

Obaja muži sa zatvárili nechápavo, princezná ešte viac otrávene.

„Viem, o čo tu ide, takže vás rýchlo vyvediem z omylu. Do veže ma neuvrhla kliatba, ako vám určite nahovoril môj kráľovský otec. Prišla som sem sama, lebo chcem mať od neho, aj celého kraľovania, povinností a sobášov, pokoj.“

„Hm,“ okomentoval to Garat.

„Ty budeš ten bystrý z dvojice,“ uškrnula sa. „Čas od času príde zopár podobných chumajov a môj pustovnícky život mi na chvíľu spestria. Niektorí vydržia dlho, iní kratšie.“

Damon začínal mať zlé tušenie. „A čo drak?“ spýtal sa ostražito.

„Ten je môj,“ usmiala sa skromne. „Kliatba, ktorú vám papá určite farbisto opisoval, nie je úplný výmysel. Od sudičiek som dostala dar – poslúchajú ma všetky plazy sveta.“

„Užitočné,“ pokýval mág hlavou. Tušenie sa zmenilo na istotu. „Nuž, tak my zase pôjdeme.“

„Zrazu máte naponáhlo?“ Princeznin úsmev už pripomínal škľab šelmy, blížiacej sa ku koristi. „Budete musieť zostať. Tie staré strigy mi totiž na vyváženie pririekli aj jednu slabosť. Stále to potrebujem.“

„Čo?“ nechápal bojovník.

„To,“ rukou si prešla do miest, ktoré nenechali priestor pre ďalšie pochybnosti.

„Síce si ceníme váš záujem, princezná,“ skúšal to ešte Damon, „ale naozaj budeme musieť…“

Hlas sa mu vytratil, keď sa nad skaly vyhupla obrovská dračia hlava.

„Obávam, sa, že na pozvaní trvám,“ povedala princezná a žiadostivo žmurkla na Garata. „Hostí som nemala už skoro mesiac a môj sluha potrebuje vystriedať. Isto vás rád privíta.“

Bojovník vzdychol. Vyhliadka spočiatku príjemnej činnosti, ktorá sa zrejme rýchlo zmení na niečo neželané, v ňom vyvolávala zmiešané pocity.


Pri zvuku otváraných dverí sa Garatove preťažené klenoty inštinktívne stiahli až do brušnej dutiny.

„To som len ja,“ šepol Damon. „Poď. A pohni si.“

Pre naliehavosť v mágovom hlase sa bojovník na nič nepýtal, len sa rýchlo obliekol. Damon mu bez slova podal meč. Točitým schodiskom zišli na poschodie s knižnicou, potom do prízemia s kuchyňou a jedálňou. Starý sluha a kuchár v jednej osobe sedel za stolom. Hlavu mal ponorenú vo veľkom hrnci s načistenými zemiakmi.

„Chcel som ho len zbaviť vedomia. Asi som to prehnal,“ poznamenal mág nevinne.

Bojovník sa rozhodol, že svoje námietky radšej odloží na neskôr. Odomkli si dvere a vyšli z veže. Lúka bola prázdna. Garat na oblohe zahliadol vzďaľujúcu sa zelenú bodku.

„Čo sa stalo?“

„Zariskoval som a vyšlo to,“ odvetil mág. „Poviem ti cestou, radšej rýchlo zmiznime.“

Neprirodzene širokými krokmi vyrazili vpred.

„Po dvoch týždňoch mi začala dôverovať,“ dal sa Damon do vysvetľovania. „Aspoň natoľko, že sa so mnou pustila do zvrhlejších radovánok. Aby som to povedal diskrétne, zneužil som moment, keď jeden milenec uberá vzduch tomu druhému. Rozumieš, nie?“

Bojovník nerozumel. Jeho preferencie v umení lásky boli veľmi jednoduché – až princezná ho naučila, že existuje viac, ako len jedna poloha.

„Proste som ju priškrtil, Garat,“ vysvetlil černokňažník.

„Ako si vedel, že nás jej obluda nezožerie?“

„Iba som to tušil. V krajine na západe mali tiež kráľovnú, čo ovládala drakov. Zabil ju jej pobočník s takým smiešnym menom – Vločka, Sneh, či niečo podobné. Drak naňho len zareval a potom uletel.“

„O tom nič neviem. Prečo ju zabíjal?“

„Vraj spolu spávali a pritom boli rodina. Nešťastná záležitosť.“

Z veže sa ozval chrapľavý krik síce priškrtenej, no veľmi, veľmi nahnevanej princeznej.

„Zase som to spackal,“ hlesol mág.

Obaja sa dali do behu, nakoľko im to utrápené slabiny dovoľovali.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

12. apríla
Richard Zamec