 |
Malebnou gaštanovou alejou prefrčalo čierne auto a rozvírilo napadané lístie.
V detských očiach pripomínal jesenný závoj ohnivý pohon raketoplánu, ktorý býval jedným z najväčších snov malého chlapca. Rád sa hral so svojím starým otcom na astronauta. Zažil s ním veľa krásnych okamihov…
,,Cnie sa mu.“
,,Ach, veď vieš mali k sebe dosť blízko. Deti prežívajú všetko intenzívnejšie.“
,,Pravda, ibaže zajtra má narodeniny a…“
,,Neboj sa, nechaj nech žiaľ pomaly pominie. A možno keď dostane prekvapenie, príde na iné…“ Lukášovi rodičia v objatí dúfajú, že čas všetko zhojí.
Oslava prebieha počas prázdnin u babky.
,,Veľa šťastia, zdravia…“
Lukáš sa zamyslí a potom sfúkne osem sviečok. Pozoruje ako dym stúpa a prievan odnáša jeho prianie.
S Belom si padli hneď do oka. Akoby v jeho očkách videl spoločnú budúcnosť, ktorá na nich dvoch čaká. Celý deň sa hrali, až napokon zaspali vedľa seba na zemi.
Ráno v záhrade. Vítajú ich kvapky rosy. Belo ich svojim hravým jazýčkom olizuje. A neustále niečo oňucháva.
,,Luky, o chvíľku sú raňajky,“ zvolá jeho mama.
,,Vau! Aha, na oblohe je dúha!“
,,Nádherná! Nezabudni sa prísť najesť!“
Nevedel sa vynadívať. Spomenie si ako za jemných prehánok chodieval do parku obdivovať dúhu a letel s kartónovým Apollom 11 po jej farebnom oblúku. A tiež často premýšľal, akoby prelomil kúzlo zemskej príťažlivosti. Túži vidieť krásy vesmíru.
Po hlasitom škvŕkaní bruška sa otočí a… Bela nikde! Začuje však jeho štekanie
za plotom.
,,Belo, ako si sa tam dostal?“ príde bližšie a zbadá vyhrabanú dieru za astrovým záhonom. Skúša otvoriť bránku. Neúspešne. Nerád by obťažoval dospelých. Majú kopec iných starostí. V rýchlosti mu však napadne zväčšiť načatú dieru. Podlezie plot a beží.
Keď ho dostihne povie: ,,Ty malý nezbedník, takto mi utekať. Prečo si tu zastal?“ a pozrie sa na starý osamelý dom. Zdobia ho samé pukliny, pavučiny a rozrastajúci sa brečtan.
,,Vyzerá strašidelne, čo? Ty tam chceš ísť?“ pýta sa psíka, čo škriabe na dvere.
Lukáš príde k nemu, pohladí ho. Potom si všimne vytŕčajúci kúsok papiera v schátranej ružovej schránke.
,,List?“ vyberie ho a pomaly číta:
Milí Lukáško, ak chceš zažiť poriadne dobrodružstvo, prosím, vojdi ďalej.
Lukáš sa zamyslí. To písmo je mu akési povedomé. Žeby?
Vábi ho, čo také neobyčajné sa skrýva za dverami.
,,…do záhrady za mojim hlasom!“
,,Dedko, si to ty?“ neverí svojim ušiam, a tak sa ide presvedčiť na vlastné oči.
,,Už tu na teba čakám.“
,,Si skutočný?“
,,Pravdaže, som taký skutočný ako napríklad táto jabloň. Len okús toto jabĺčko, je vynikajúce. Sladké jak med,“ usmieva sa.
Lukáš váha. Čo ak sa pri jeho dotyku rozplynie?
,,Nemusíš sa ničoho báť.“
Opatrne si od neho zoberie ovocie a…
,,Ááá, čo to robíš?“ dedo ho v rýchlosti popadol, nadvihol nad svoju hlavu a krúži s ním vo vzduchu. Potom ho postaví naspäť.
,,Fíha, dedko, ty si ale silný.“
,,Vieš, táto záhrada mi dodáva neuveriteľnú energiu do života. Kedysi som tu vyrastal. Je kúzelná… tak ako tunajší detský raj, kam ťa chcem zobrať na výlet. A zober aj Bela!“
,,Ty vieš ako sa volá môj psík?“
,,Áno, sme starí dobrí priatelia.“
,,Starí priatelia?“
,,On bol kedysi mojím Azorom.“
,,Áno?“ a rozmýšľa ako je možné…
,,Nelám si hlavu nad tým a poď so mnou! Zabáva už na nás čaká!“ schytí chlapca
za ruku a vedie ho do Hája snov.
,,Pamätám sa, že ako malý som sa bál ísť dovnútra… ale vďaka rozprávkam som
svoj strach premohol.“ Stoja pred obrovským zubatým vtákom s rozďaveným zobákom, ktorý stráži svoje vajce. Brána do neznáma.
,,A vraví sa, že ten, kto má srdce zo zlata a je celou dušou oddaný príbehom dobra, nemá sa čoho báť, pretože dobro vždy zvíťazí nad zlom. Tak čo Lukáško?“ verí svojmu dedkovi a rozhodne sa ísť ako prvý do útrob opereného netvora. Prechádzajú červeným tunelom, ktorý sa rôzne stáča a na konci sa otvorom prebíjajú slnečné lúče. Odrazu sa ocitnú v zemi zázrakov.
Slávnostné fanfáry oznámia príchod. Z pódia zostupujúca princezná Mia ich úsmevom víta, keď vtom ju schytí čosi obrovské a lesklé, že všetci museli pred tým skryť svoje oči, a letí to s ňou na vrchol veže krivého zámku. Pritom z neba padali zlaté šupiny.
,,Šarkan ju uniesol do Čierneho údolia…“ zaspievala správu krásavica odetá v jarabom perí. Félia. ,,Kto sa ju odváži zachrániť?“ vyzýva spomedzi prítomných. Lenže víly rosia slzami kvety, trpaslíci sú strachom bez seba, elfovia sa prestali hojdať na krídlach vážok. Stŕpli, akoby ich ľad zasiahol.
,,Tento mládenec!“ poštuchla stará vedma Lukáša, ,,on to dokáže!“
,,Ja-ja…“ prekvapene sa obzerá po ostatných.
,,Ctená pani, ako to viete?“ opýta sa jeho dedo.
,,Je magické,“ ukáže na pravé oko, ,,Vidím v jeho duši skrytú chrabrosť.“
,,Luky, túžiš sa stať skutočným hrdinom?“ a uprene pozerá vnukovi do očí.
,,Áno, ale čo ty?“
,,Môžeme ísť predsa spolu.“ Lukáš zvýskne od vzrušenia.
,,Údelom hrdinov je ísť v ústrety dobrodružstvu,“ Félia daruje Lukášovi azúrové pierko, ,,nie vždy sa proti ohňu bojuje ohňom. Ak budeš zoči-voči stáť nebezpečenstvu, stačí ho odfúknuť s prosbou o pomoc,“ a žmurkne naňho.
Belo sa ich už teraz nevie dočkať. Zatiaľ je vo Félinej opatere.
Sledujú žiarivú stopu dračích šupín. Uháňajú na tátošovi do údolia z lávy.
,,Dedko, zabudli sme na brnenie! Bez neho…“
,,Len sa ty neboj, myslel som na to,“ a vyberie z kabáta strieborný kameň. ,,Dala mi ho kráľovná víl.“ Šúcha ho v dlaniach a čosi šepká. Kameň sa začne deliť na viaceré časti, z ktorých sa formujú zbroje.
Ako sa približujú ku krivému zámku, cítia čoraz viac síru. Neďaleká sopka bafká dym a občas si odkašle. Lukáš sa nachvíľu zastaví a pýta sa: ,,Začo si dostal ten kameň?“
,,Za záchranu Snovzeme pred zlou beštiou.“
,,A nebál si sa?“
,,Nie, ani ty sa ničoho nemusíš báť, keď si so mnou. A ver, že dobro zvíťazí aj v našom príbehu.“
Z veže volá princezná o pomoc. Z mračien sa vynorí drak a vytvorí ohnivý kruh
ako bariéru. Lukáš vytiahne čarovné pierko, z ktorého vytrysknú prúdy vody hasiace žeravé šľahúne. I vpíja sa do zeme a opäť vychrlí ako gejzír v opakujúcich sa cykloch.
V drakovi blčí hnev, keď vidí, že proti odvážlivcom zlyhala moc ohňa. Zahatí im cestu a útočí zubami i pazúrmi. Unavujúce uhýbanie sa ničomu nevedie, a preto dedo odvedie jeho pozornosť a Lukáš sa prešmykne… zasadí doň meč. No márne. Kožu má zo zlata. Drak šmahne labou a odsotí ho. Vtom si dedo spomenie na babku a jej darované semienka.
V nádeji, že zachránia Lukášovi život, vyroní na ne slzy a hodí ich. Následne vyrastie obrovský ružový ker, ktorý sa obkrúti okolo draka. Ten sa chce vyslobodiť, ale zakaždým ho zastavia tŕne.
,,Láska je silnejšia než všetko zlato sveta!“ Sopka utíchne a krajinu razom osvieži zeleň a slnko. Vytvorí sa dúhová šmykľavka pre princeznú.
,,Vrátili sa!“ jasajú a na počesť im darujú draka z gaštanov. Félia ho pofŕka životodarnou vodou a on otvorí oči. Vzlietnu na ňom za spŕšky kvetov ohňostroja do vesmíru.
Ani v najkrajšom sne neveril tomu, že raz bude ozajstným hrdinom a zažije s dedkom úžasné dobrodružstvo.
,,Nádhera!“ obdivujú súhvezdia a fantastické útvary z hmloviny i Belo zvedavo vykúka z noše. Pijú milkshake z mliečnej dráhy.
,,Aha, vyzerá to ako zvon!“
,,Áno. Bolo fajn dostať šancu vidieť ťa a… všetko najlepšie,“ a dá mu model rakety, čo preňho vyrobil.
,,Dedko?“
,,Vieš, tu sa končí naša cesta. Budeme sa musieť rozlúčiť.“
,,Neodchádzaj!“
,,Nestrácaš ma, pretože som navždy v tvojom srdci. Maj sa dobre!“ Vesmírny zvon odbije… všetko sa rozplynie a Lukáš sa prebudí v záhrade.
,,Sníval som?“ Vtom ho Belo drgne a v papuli drží dedkov dar.
,,Viera v moc obyčajných vecí dodáva človeku odvahu…“ šepká vietor.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.