 |
Pred osamelým jazdcom sa konečne zjavil zrub, o ktorom mu nedávno ľudia rozprávali. Podľa ich slov sa nevyhne štedrému pohosteniu, výbornému jedlu a najkrajším horalským devám.
Z komína sa dymilo a pred neveľkou drevenicou kálal drevo obrovský chlap. Paže mal mocné a hrubé ako polená, ktoré neúnavne pretínal.
„Buď pozdravený!“ jazdec zastal pred valibukom.
Ten mu nevenoval najmenšiu pozornosť. Na klát sádzal jedno poleno za druhým.
„Hľadám Jonara. Vraj cestou okolo musím okúsiť jeho pečenú baraninu.“
„Najprv zaplať,“ odvrkol chlapisko.
Muž v sedle prekrútil očami. Vraj v tejto kolibe nakŕmia aj posledného túlavého psa. Zas sa nechal pekne ogabať. No beztak sa sem neprišiel iba dobre najesť. Potrebuje hlavne informácie. Zaštrngal mešcom a vytiahol z neho mincu. Sekera sa konečne zasekla v kláte a silák načiahol napučanými žilami prepletenú ruku.
„Akýže to k nám hosť?!“ vo dverách domu sa objavil muž.
Strieborniak v jazdcovej ruke sa zastavil na polceste k novému majiteľovi. Ten sklopil uši aj ručisko.
„Čože to vidím?! Že ťa hanba nefackuje, pýtať od ľudí peniaze pred prahom domu. Odpusťte mu, ctený pane.“
„Tak vy musíte byť Jonar!“
„To som! A vy ste?“
„Len starý potulný rytier, hladný ako vlk.“
„Rytier?! Pri bohoch, odpusťte môjmu bratovi, tomu hlupákovi.“
„Nevedel som, že tu žijete aj s bratom. Dopočul som sa len o vašej pani a dvoch krásnych dcérach.“
Muž vo dverách nasucho preglgol a jeho pohľad sa stretol so silákovým.
„Moja žena nie je doma. Vzala dcéry a vybrala sa navštíviť svoju sestru. Brat mi zatiaľ pomáha s drevom a s ovcami.“ odvetil Jonar po chvíli.
„S ovcami,“ zahľadel sa rytier na bečiace stádo v ohrade. „Isteže.“
Veľký muž si utieral spotené čelo a cudzinca sledoval prísnym pohľadom.
„Tak čo bude teda s tou pečenou baraninou? Po okolí o nej kolujú legendy.“
Jonar sa strojene zasmial, silák sa ani len nesnažil hrať to s ním.
Starý rytier nebol hlupák. Ak je táto guča svalov pastierovým bratom, tak do seba naprace celé to stádo sám. Mal sto chutí to vyrieknuť nahlas. Videl aký je Jonar nervózny. Vie sa, že niekde v týchto horách prebývajú nebezpeční zločinci, bývalí členovia Rádu Večného Slnka. Dnes už zakázaného a rozpusteného združenia, na ktorého členov bol vydaný zatykač, mnohých čakal hrdelný trest. Silák so sekerou bude jedným z nich, starý pastier bude zrejme rukojemník. V živote Jonara nevidel, no popýtal sa naňho a opis sedí. Na krku škaredá jazva od medvedej laby, na ľavej ruke chýbajúce prsty.
Rytier zosadol z koňa a zamieril si to k nemu. Keď prechádzal okolo siláka, všimol si na jeho ramene spod haleny vykukujúce tetovanie. Mohlo by to byť znamenie Večného Slnka. Najvernejší si ho nechávali tetovať, či dokonca vypaľovať.
„Snáď vás nenahnevá, že dnes barana nepečiem. Bude guláš,“ pozýval domáci.
„Neodmietnem.“
To, že tu niečo smrdí bolo starému rytierovi jasné už od začiatku a nebola to len baranina. Vstúpili do kuchyne, kde bol ďalší muž a Jonar ho predstavil ako svojho bratranca, čo novému hosťovi prišlo až úsmevné.
„Mohli by sme sa pozhovárať?“ spýtal sa rytier starého pastiera.
„Isteže.“ Jonar pokynul mĺkvemu bratrancovi, aby ich nechal osamote. Varechu nechal plávať v kotlíku s gulášom a opustil miestnosť. Obaja sa usadili.
„Čo sa to tu deje?“ naklonil sa cez stôl.
„Nerozumiem,“ tváril sa hostiteľ prekvapene.
„No tak, Jonar. Kto sú tí muži? Ublížili vám? Vyhrážali sa?“
Jonar neodpovedal, miesto toho nervózne hľadel kamsi pod stôl.
„Určite ste počuli o tom, že v týchto horách sa potulujú nebezpeční zločinci. Práve kvôli nim som tu. Nesiem so sebou kráľovský dekrét.“ Spod kabátca vytiahol poskladaný dokument.
„Ste tu z poverenia kráľa?“
„Presne tak.“
„Takže nepatríte k lovcom ľudí.“
„V podstate áno, akurát ja tu nie som iba kvôli striebru. Pátram po niekoľkých zločincoch, ktorí sa potĺkajú v týchto končinách a myslím, že som na dobrej stope. Jeden z nich môže byť veľmi nebezpečný a jeho dolapenie a následné vypočutie by bolo vysoko prospešné.“
„Pre koho?“
„Vyššie záujmy, to vás nemusí zaujímať. Teraz potrebujem aby ste spolupracoval. Prišli títo muži do vášho domu a vyhrážali sa vám smrťou? Pod touto hrozbou u vás prebývajú?“
Jonar bez slova pritakal.
„Je ich viac, alebo len títo dvaja?“
Jonar tentoraz krútil hlavou na znak nesúhlasu.
„Takže ich je viac? Kde sa schovávajú?“
Starý pastier oviec však naďalej krútil hlavou.
„Vašu ženu a dcéry držia ako rukojemníkov, je to tak? Kde ich držia? No tak, človeče!“
Jonar sa ešte raz zadíval na rytierovu poverovaciu listinu a následne mu pozrel hlboko do očí:
„Vedia, kde sa nachádzaš?“
„Prosím?“
„Vedia po kom ideš a kde sa teraz nachádzaš?“
„Pár dní dozadu som odoslal správu, ako postupuje moje pátranie. Som povinný informovať svojich nadriadených o každom mojom…“
„Tak to bude asi čas na presun.“
„Nerozumiem, aký presun?“
„Vybral si si zlú stopu, starý muž.“
Zaraz sa rozletela dvojica dverí, vedúcich do miestnosti. V jedných stál plecnatý drevorubač, v druhých neznámy muž s krátkym mečom. Rytier vyskočil na nohy a chopil sa rukoväte meča.
„Nemá zmysel klásť odpor,“ povedal Jonar chladným hlasom a pomaly sa postavil.
„Ak si bol celý čas s nimi, tak tvoju zradcovskú hlavu beriem so sebou. Najprv sú ale na rade vyznávači Slnka. Tak čo, chlapci, ktorý pôjde ako prvý?!“
Obaja ozbrojenci sa nervózne zasmiali, rytier však neváhal. V jednom okamihu tasil meč a druhou rukou prevalil lavicu na valibuka, aby ho aspoň nachvíľu spomalil. Druhý muž sa ihneď rozbehol k nemu, rytier mu smelo vykročil naproti. Poľahky vykryl zbrklý útok a odstrčil súpera rovno do rozpálenej pece, kde bublal hustý guláš.
Jonar cúval do rohu miestnosti, valibuk odhodil lavicu a prehodil si sekeru. Tá sa mihla vzduchom, no starý rytier bol rýchlejší. Svižne uhol ostriu a mečom ťal do odhaleného súperovho brucha. Hora mäsa zrúkla na lesy a upustila sekeru. Šermiar pretočil meč v pripravovanom údere, keď mu na krku pristála široká dlaň a stisla ho tak, až mu zbraň vypadla z rúk a oči takmer z jamiek. Druhou rukou sa mu silák snažil zasadiť drvivý pästný úder, no rytier neváhal a predbehol ho. Spoza opasku tasil širokú dýku a bodal rovno pod pazuchu ozrutnej paže.
Zo siláka vytryskol prúd krvi, jeho zovretie povolilo. Druhý lotor sa zúfalo zmietal v zmesi gulášu a uhlíkov.
„Tak a dosť!“ zrúkol muž, ktorý sa celú dobu iba nečinne prizeral. V rohu miestnosti však už nestál Jonar. Tento muž bol omnoho mladší, havranie vlasy mu spadali na mŕtvolne bledú tvár a v očiach mu horel purpurový plameň. S rukou vystretou pred seba povedal čosi jazykom, o ktorom rytier vedel iba to, že je zakázaný a zlý.
V jednej chvíli sa miestnosťou prehnal silný víchor a rytierovi sa zableslo pred očami. Ohromný tlak ho vymrštil von z miestnosti, nakoľko stál rovno pred otvorenými dverami. Spolu s úlomkami nábytku skončil na priedomí. Náraz mu vyrazil dych, zrejme aj pomliaždil niekoľko rebier. Ústa mu zaliala krv a začala ho dusiť. Pomocou lakťov sa snažil odplaziť preč.
„Musíme zmiznúť, okamžite vylezte!“ zavelil muž s havraními vlasmi, keď vyšiel von.
Z náprotivnej stodoly vybehli jeho traja prisluhovači, tí v kuchyni boli zrejme po smrti.
„To ty si černokňažník, ktorého hľadáme,“ vypľul rytier krvavé sliny a vzdal svoj plazivý útek.
„Musíš umrieť, starý muž.“
„Všetci musíme.“ Starý rytier bol pripravený.
Za jeho chrbtom sa ozval tlmený ženský vzlyk. Jonarove dcéry boli stále nažive a lotri sa ich chystali odvliecť so sebou.
Posledné, čo videl, boli ich bledé uplakané tváre. Posledné čo počul, bola odporná kliatba, ktorá ho poslala na onen svet.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.