 |
V drevenej klietke ležal otrhaný a špinavý muž s krídlami. Od okraja prudkého zrázu nad hlbokým údolím husto obrasteným ihličnanmi ho delil sotva krok. A predsa bola sloboda nedosiahnuteľná. Pevné mreže zlomiť nedokázal.
Prichádzajúci večer ubral na sile letnej horúčosti, osviežil, ale smäd nezahnal.
V tábore sa pohla ženská silueta. Dievča, ktoré mu nosilo vodu bolo tiež väzeň. Strážcovia sa zaraz nedbalo postavili, podišli pár krokov alebo sa prekotúľali bližšie a vytvorili uličku. Výhražne pleskol bič.
Zlatovlasá sa nedala zastrašiť.
Sotva urobila tri kroky, na členky jej dopadol prvý úder. Bosé nohy zaliala krv. Tvrdohlavá iba úzkostlivejšie objala misku, aby veľa nevyliala.
Okrídlenému potemneli oči, pristrihnuté krídla nenávistne zamiešali prach a špinu.
Zábava sa mučiteľom nakoniec zunovala. Stratili záujem a začali sa chystať k spánku. Nikto z nich nemohol zazrieť, že slzami zaliatu tvár dievčaťa nečakane zdobí láskavý úsmev.
Drahocenný nápoj dosiahol svoj cieľ, zavretý ho vypil do poslednej kvapky. Potom misku zahodil, prestrčil ruky pomedzi mreže a zaťal ich ako pazúry okolo útlych zápästí.
„Ver mi!“
Ani sám si neveril, ale viac už nemohol čakať. Čarodej, ktorý ho nechal zajať, lebo s ním chcel lietať, príde už zajtra. Zotročí ich oboch.
„Nenechám ťa tu!“, zašepkal a potom celou svojou váhou prevrhol klietku. Skotúľala sa do prázdna a dievča strhla so sebou.
Trámy boli odolné, s tými by si neporadil. Ale dosky pod jeho nohami neboli nové, drevo vo vlhkom prostredí práchnivelo. Kým bol zavretý, poškodzoval ich kameňmi a vzniknuté slabé miesta maskoval blatom a vlastným telom. Nevydržali jeho silné kopnutie, rozsypali sa na triesky a ívery.
Vyšmykol sa dierou do prázdna a na skúšku roztiahol krídla. Letky mal dorastené iba dopoly, ak ho neudržia… Chlad začínajúcej noci hnal k nebu prehriaty vzduch, položil sa na stúpajúce prúdy a pevne dúfal.
Letel!
Zase bol pánom svojho života. A nielen svojho! Ako šíp sa vrhol nadol, svoju dobrodinku uchytil do náručia a rozosmial sa.
„Letíme.“
„Hoci nemám krídla, “ zašepkala ona.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.