Ohnivé pero - jar 2020: Deathbook

ohnive pero

Stano bezmyšlienkovite skroloval Deathbook, takmer zaspával, keď ho zrazu prebralo xylofónové pípnutie. V pravom dolnom rohu obrazovky vyskočilo četovacie okno. Písal Morghal, jeho „najsamlepší“ kamarát.

Nazdar, starký. Tak čo? Ideš? Dnes je event.

Aký event?

Morghal mu poslal link. Stano naň klikol a hodilo ho na stránku s podujatím.

Skupinové obesenie.

Utorok. 5 mája o 24:00 Kamenné námestie, Bratislava. 13 sa zúčastnia. 9 má záujem. Navrhovaní priatelia. Invite. Invite. Invite. Podrobnosti: Kto sa nemôže dočkať ďalšej várky obesencov? Smrť na vlastné oči! No nie je to vzrušujúce! Potvrďte účasť!

Stano pozrel na hodiny. (Aj tie boli v pravom dolnom rohu obrazovky.) Bolo dvadsaťdva hodín a dvadsaťdva minút. Času habadej. Napísal svojmu najsamlepšiemu kamarátovi, že určite príde a navrhol mu, či nedajú dovtedy trošku Counter-Strike. Morghal masochistickými hrami nikdy neopovrhoval. Odkedy sa virtuálna realita revolučne aktualizovala na nerozoznanie, krv v strieľačkách len tak špliechala. Hotová rozkoš. Pif. Pif. Paf. Mŕtvola. Pif. Pif. Jasne, že si zahrajú.


Polnoc.

Na Kamennom námestí stála šibenica. Okolo nej slušný dav, všetky ruky hore, cvakajúce mobily. Na povrazoch sa hompáľalo sedem mŕtvol.

„Zmeškali sme prvú várku,“ povedal Stano, ako sa približovali k húfiku bláznov.

„Ukecal ich dav, aby neotáľali,“ zachechtal sa Morghal.

„Aha, pozri! Už idú ďalší. Šesť naraz. Pánabeka!“

„Mobil pripravený?“

„Tomu ver. Nechal som si ho nabiť. Dnes nástenku zahltím samými pikoškami. Ha-ha!“

Morghal sa usmial. Aj on sa tešil.

Vhupli medzi ľudí. Drali si cestu k šibenici. Morghal o niekoho zavadil plecom ako diskotékový bitkár. Vyholený chlap sa ohliadol a zahromžil. Morghal si stiahol rúško a provokatívne nakašľal chlapovi do tváre. Chlap od jedu sčervenal, vystrelil, ale hneď nato ho zadržala žena. Vpravo sa rozplakalo dieťa v nákupnom vozíku. Stano zdrapil najsamlepšieho kamaráta, pokrútil hlavou a ťahal ho preč. Medzitým čosi buchlo – poklop sa otvoril a šesť ľudí prepadlo štvorcovým otvorom. Jasot publika. Blikot foťákov. Okoloidúci tuláci zastavovali. Napokon aj oni zvedavo vykročili k popravisku.


Prihlasovacie meno. Heslo. Ťuk.

Deathbook.

Vitajte späť! Čo máte na mysli, Stano?

Stano zavesil zo dvadsať fotiek obesencov a päť videí so skandujúcim davom – jeden týpek v ňom dokonca parodicky ručal: Všichni ruce nahoru!

Lajky pribúdali. Pobavené komenty: Lol. To kde si bol? Super, bráško. Zase si nezostal doma? Škľabiaci smajlík. Slabota. Smajlík. Obesenci sú už otrepaní. A zase Smajlík. A komentár. A smajlík. A lajk. A komentár. Bla, bla ,bla.

Obletelo to jeho priateľov a tí to zdieľali ďalej a tí zase ďalej a reťazová reakcia sa rozbehla ako čínsky rýchlik levitujúci po trati zo supravodivých magnetov.

Nie – Deathbook to nemazal. Takýto obsah bol na sociálnej sieti naopak veľmi žiadaný. Platili zaň, nie veľa, ale platili dosť nato, aby si človek mohol dovoliť aspoň kartón cigariet.

Stano si všimol, že jeho príspevok má oveľa viac pozitívnych reakcií ako ten Morghalov.

Má šitný foťák, pomyslel si. Navyše je babrák a myslí si, že je pán vloger.

Spomeň čerta. Zaznelo xylofónové tu-TUM? a v rohu sa objavilo četovacie okno.

Morghal: Dobré fotky. Mal si lepší výhľad ako ja.

Stano: Dík.

Morghal: Ale ešte sa máš čo učiť. Koľko ti za to dali?

Stano: 40 e.

Morghal: Pekne. Pekne. Dvojnásobok viac, než mne…

Chvíľu si nepísali.

Morghal: Sledoval si dnes graf úmrtnosti? V USA sa populácia pekne scvrkáva. Jedinou pozitívnou udalosťou, ktorá sa tam odohrala, bola samovražda prezidenta. Včera sa obesil. Dobrovoľne. Kks. Ľudia, ktorí ho nafotili, museli zarobiť majland. Videl si fotky?

Stano: Jo, videl.

Morghal: Čo si o tom myslíš?

Stano: Bez vírusu by nebol chaos, bez chaosu toľko bláznov, bez bláznov samovraždy. Deathbook je náš chlebík.


Za čias karantény ľudia vymýšľali všelijaké výzvy. No podľa Stana na túto nemala žiadna iná – na stoličke stál známy juhoamerický spevák, vymenoval ľudí, ktorých vyzýva, navliekol si slučku a obesil sa.

Sila.

„To je už iný level,“ zamumlal Stano a preposlal video najsamlepšiemu kamarátovi. Morghal: Sa mi lubilo jak rozpažil ruky do metalového paroháča. Úplne štýlová samovražda.

Stano: Symbol doby. Znamená to, že beriem všetko do vlastných rúk, žiaden vírus so mnou nevyjebe.

Morghal: Starký, tá výzva valcuje Deathbook. Stano: Hm…

Morghal: Hm…


Stano prehovoril jedného dôchodcu, ktorému odopreli pľúcnu ventiláciu, aby sa obesil. Stano celý rituál natočil poctivou digitálnou kamerou. Starcove posledné slová boli: „Ako správny závislák od Deathbooku vyzývam Morghala a Mochovských tunelantov, aby zbytočne neváhali.“ Pozdvihol ruky ako krídla. Vytrčil malíček a ukazovák. „A umývajte si ruky, decká.“

Šmik!

Stano zdieľal video a zarobil slušný balík.


Komentár nejakej psychicky narušenej osoby: Deathbook je monštrum, ktoré sa živí vašimi sadistickými statusmi! Zamyslite sa nad sebou, ľudia. Zdieľate tu násilnosti, aké svet nevidel od čias druhej svetovej vojny. A bavíte sa na tom. Ste chorí! Deathbook každým dňom silnie! Všetkých vás ovládne!“

Stano klikol na tri bodky vedľa komentára a nahlásil príspevok. Potom šiel na toaletu, sral a dumal.

Čo budem robiť? Žiaden event, sakra.

Samozrejme, že si zobral na toaletu mobil a od Deathbooku neodtrhol oči. Sedel tam polhodinu, už dávno vykonal svoju potrebu a smrad v miestnosti o veľkosti meter krát meter silnel a stúpal k špinavým lopatkám ventilátora. Ešte posedím, povedal si. Na hemoroidy bol primladý, lenže aj to raz príde. Zatiaľ to sral pes.

Odkedy video poslal Morghalovi, ten zlosyn sa neozýval.

Žeby sa naozaj obesil? Žeby to bola pravda – Deathbook nás všetkých ovláda akousi virtuálnou telepatiou?

Blbosť. Úvahy vhodné pre konšpirátorov Zem a vek.

Palček mu behal po displeji ako na bežiacom páse. Zrazu narazil na populárne video, navyše nové. Strapatý chlapík stál nad kľačiacim chlapíkom, ktorý bol zviazaný. Strapatí chlapík číslo jedna vzal do ruky ruskú mačetu Tajfún a šmahom odťal kľačiacemu chlapíkovi číslo dva hlavu. Následne chlapík č. 1. vyzýval toho a toho, aby odťal hlavu svojmu najsamlepšiemu kamarátovi a popritom, ako to hovoril so škľabiacim výrazom, odkvapkávala z čepele mačety krv.

Stano vypleštil oči, takmer nedýchal. Pozrel na postranný panel s menami – Morghal offline. Vystresovane popadol toaletný papier (posledná rolka, skrslo mu v hlave), pracka opasku zacinkala, šuchot, trhanie papiera.

Odrazu čosi v chodbe mohutne zadunelo. Stano sa zarazil, zdvihol zrak. Ďalšia rana. Švihol pohľadom na okachličkovanú stenu. Popadol nohavice. Mykcoval nimi, nevedel si ich navliecť.

Na vchodové dvere jeho bytu dopadali údery ruskej mačety. Áno, bol to Morghal, najsamlepší kamarát. A predtým, než sa obesí a dodrží Stanovu výzvu, musel ešte jednu vybaviť.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

27. apríla
Patrik Greguš