Ohnivé pero - jar 2020: Airtaxi

ohnive pero

Peter ma mal čakať pred vchodom do seánsy. Nikdy som tam nebola, no po niekoľkodňovom prehováraní som sa mu prisľúbila. Moji nábožní priatelia sa totiž o nej vyjadrili ako o diablovom kotli, v ktorom sa už za živa škvarí niekoľko odpadlíkov tohto sveta.

Keď som dorazila na miesto, kde ma mal čakať, nikde som ho nevidela. Zase šiel vybavovať svoje kšefty, prešlo mi mysľou. Čo teraz? Zbalím to, alebo pôjdem sama a zabavím sa aj bez neho? Ak sa tu dá vôbec o nejakej zábave hovoriť. Dnu som nevošla. Nemala som odvahu. Znela z tade nejaká čudná zmes housmetalu a tie prízraky pred vchodom mi tiež nepridali odvahy. Ženy chabo odeté v čiernych dotrhaných kostímčekoch, s čiernou nahrubo orámovanými očami a vlasmi natupírovanými dohora. V očiach sa im zračil hnev. Nezachytila som medzi nimi ani jeden vľúdny priateľský pohľad. Pri mužoch v ružových obtiahnutých legínach a tielku vyzerali ako novodobé emancipované mrchy. Muži zase ako nejakí buzíkovia vypustení z homozoologickej loveparády. Akoby náhodou som mala na sebe čierne legíny a ružovú blúzku. Neviem kam ma zaradili, ale ich nevraživé pohľady nasvedčovali tomu, že najskôr do nejakej unisex mizérie.

No nič. Počkám vonku. Možno sa Peter každú chvíľu zjaví. Neďaleko som zbadala stáť airtaxi. Čakal na plnú posádku. Chýbali mu ešte dvaja pasažieri. Čo keby som sa zviezla? Dobrý nápad. Nasadla som. Vystrčila ruku s čipom a šofér si naskenoval cenu jazdy. Keď nastúpil aj posledný hosť vzdušnej jazdy, vyrazili sme. Cieľ som nemala, dokonca som rozmýšlala nad tým, že si priplatím a vezmem hned bez vystúpenia aj cestu späť.

Airtaxi mal jedného šoféra, ktorý sedel v strede jednej lavice a pedáloval. Po oboch jeho stranách sedel jeden človek. Oproti bola druhá lavica s miestami pre troch. Vyzeral ako lanovka. Šofér chytil kormán, potiahol páčkou a začal pedálovať. Airtaxi sa vzniesol do vzduchu a už sme dýchali čerstvý večerný vzduch, strácajúc výhľad na párty pod nami.

Leteli sme vo výške desať metrov nad zemou. Užívala som si výhľad na okolité rozzžiarené mesto, keď sa v jednej chvíli pri mne zjavila bytosť so zvráskavenou tvárou. Chytila sa okraja airtaxi a telo jej vyselo vo vzduchu. Začala sa na mňa šklabiť a rozprávať cudzou rečou, ktorej som vôbec nerozumela. Z úst jej vytekali sliny a v očiach mala rozžeravené uhlíky. Veľmi som sa zľakla. V prvej chvíli som mala chuť vyskočiť z airtaxi. No niečo ma zastavilo a ja som sa pozrela na ostatných. Nikto z nich bytosti nevenoval pozornosť. Vtedy som si uvedomila, že je to démon, ktorý ma prišiel zastrašiťť. Začala som sa modliť a vyháňať ho v mene Ježiša Krista. Démon čoraz viac kričal a metal sa. Ruky sa mu začali škvariť a vychádzal z nich dym. Po jednom jeho hlasnom výkriku sa pri ňom zjavili další dvaja démoni, ešte hroznejší. Jeden z nich vyzeral ako prázdna čierna lebka, z ktorej sa dym. Druhý mi pripomínal opečený zemiak so žeravými červenými očami a dlhým jazykom, ktorý sa ma pri vyplazovaní takmer dotýkal. Vydávali čudné zvuky a škerili sa. Ostatní pasažieri im stále nevenovali žiadnu pozornosť. Kto ste? Ich odpovedi som tentoraz rozumela: Légia. Opäť som sa začala modliť, ešte silnejšie. Zavrela som oči a modlila som sa čoraz hlasnejšie až do chvíle, kedy som prestala vnímať škrípanie, krik, kvílenie a rôzne iné pazvuky, ktoré tieto bytosti vydávali. Vtedy som už tušila, že modlitba ich zahnala a odvážila sa otvoriť oči. Jediné, čo som uvidela, boli zdesené pohľady mojich spolucestujúcich.

Myslím, že by ste mali vystúpiť, oznámil mi šofér, prúdko zatiahol pákou a zostúpil s airtaxi k zemi. Vystúpila som priamo pred veľkou katedrálou. Bez váhania som vošla dnu.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

27. apríla
Martina Krnáčová