 |
Ahojte!
Že fantastická literatúra nie je zďaleka iba doménou chlapov a chlapcov, už dávno netreba dokazovať. Potvrdil to aj ostatný ročník Ceny Fantázie, v ktorého finále sa na piatich miestach ocitli štyri dámy. Medzi nimi bola aj Soňa Lantajová.
Rovnaká autorka sa dnes ocitla aj v Ohnivom pere. A keďže aj ona mi ušetrila prácu s medailónikom, odovzdávam už slovo jej:
„Ťažko by ste našli človeka, ktorého tvorbu ovplyvňuje škola tak veľmi ako mňa. Naozaj, ťahá sa to so mnou už od strednej. Dôkazom je aj môj zatiaľ najväčší úspech na literárnom poli, poviedka Tri oriešky pre Adama Smitha, ktorej sa podarilo prelúskať až do finále Ceny Fantázie.
Maťove a Matine matice som vymyslela jedného krásneho rána cestou na skúšku a povedala som si, že keď vyletím, budem mať aspoň poviedku. Nakoniec sa mi podarilo napísať obe – písomku i nižšie uvedené veľdielo. Skúšku mi pán docent zhodnotil na E. Poviedku budete hodnotiť vy. Želám príjemné čítanie.“
mišo jedinák
Maťove a Matine matice
Soňa Lantajová
„Tupec, tupec, tupec!“ zavrčal Maťo a udrel päsťou do stola. „Nevyjadril som sa snáď dosť jasne? Podľa mňa bol ten plagát celkom zrozumiteľný!“„Plagát bol dobrý, len naši spolužiaci sú blbí,“ upokojovala ho Maťa, Maťova sestra – dvojička. „Inak, nezdá sa ti to nechutné? Čo ak dostanem lupiny?“ spýtala sa dievčina ustarostene. Maťa totiž mala krásne vlasy. Žiadne lupiny. Iba krásne vlasy.
„Prosím ťa, nebuď fajnovka. Chceš tú skúšku urobiť alebo nie? Počkaj chvíľu… bingo! Konečne nejaká, čo stojí za to! Sú v nej všetky základné… a… áno! Dokonca aj Hofferova!“
Mati sa rozžiarili oči. „To vážne?“
Maťo zaujal postoj, aký podľa neho zaujímajú veľmi múdri ľudia, keď sa chystajú povedať… niečo veľmi múdre. „Vychádza zo skutočnosti, že hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú pozíciu v portfóliu sú konkurenčná pozícia a štádium životného cyklu trhu. Z každého štádia vyplývajú rôzne možnosti. Analýza týchto možností je východiskom…“
„Daj mi to! Daj mi to!“
Maťo si zložil z hlavy sivú, trochu ošúchanú a trochu špinavú zimnú čiapku a podal ju sestre. Tá len na okamih zaváhala, kým si ju nasadila.
„To je úžasné!“ Od radosti zatlieskala. „Viem ich! Ja viem matice!“ No úsmev na jej tvári sa začal pozvoľna vytrácať. „A čo s nimi?“ spýtala sa ustarostene a rukou ukázala smerom k zvyšku priestrannej obývačky. „Kedy sa zobudia?“
„Ráno,“ odpovedal jej brat. „A nemusíš mať výčitky svedomia. Chceli predsa párty! Po celý čas sa skvele bavili. Až kým nezaspali… A aj tak väčšina z nich nesplnila podmienky.“ Pri tých slovách obom padol pohľad na zvyšné plagáty položené na stole. Boli to pozvánky na párty v dome dvojičiek, na ktorých veľkými písmenami stálo: VSTUP IBA V ČIAPKE A SO ZNALOSŤAMI O MATICIACH.
Čiapku mal takmer každý – v ten večer bola riadna zima. Druhú časť vety však väčšina zábavy chtivých študentov odignorovala.
Maťa sa znovu zahĺbila do vlastných myšlienok a s potešením zistila, že už celkom rozumie BCG matici. „Ozaj a bude to fungovať aj keď tú otrasnú čiapku nebudem mať na sebe?“
Jej brat sa znovu zatváril múdro. „Portfólio matica životného cyklu rozlišuje medzi štyrmi fázami zrelosti odvetvia a…“
„Dobre, dobre, verím ti.“
@@@
„Tašky odložte buď pred seba alebo za seba! Na lavici si nechajte iba perečko, index, môžete aj nejaký nápoj – samozrejme nealkoholický, a kto si myslí, že ho písomečka veľmi dojme, ten nech si vytiahne aj vreckovečky,“ povedal vľúdne jeden zo skúšajúcich. Mal hlas a výzor milého staršieho pána. Študenti však vedeli svoje.
Maťa a Maťo sa na seba sebavedome usmiali. Keď mali vyriešený problém matíc, zvyšok strategického marketingu sa naučili hladko.
Skúšajúci si už pripravili testy na rozdávanie a chystali sa započať svoj mučiaci proces, keď sa zrazu otvorili dvere a do učebne sebavedome vkráčal akýsi chlapec. Bolo ťažké určiť, či je to študent alebo nejaký veľmi mladý cvičiaci. Keď sa však postavil pred študentov a zatváril sa, že chce niečo povedať, dvojičkám bolo jasné, že správna je druhá možnosť.
„Dobrý deň, milí študenti!“ oslovil ich príchodzí. „S poľutovaním vám musím oznámiť zistenie, že niektorí z vašich spolužiakov sa rozhodli pri tomto teste podvádzať. Preto s konečnou platnosťou vyhlasujem, že všetky takéto podvody budú v tejto chvíli eliminované.“
Študenti sa nervózne pomrvili.
„Samozrejme tým nemyslím ťaháky,“ dodal, keď uvidel tie ustarostené výrazy. Študenti si zreteľne vydýchli – dokonca aj vyučujúci chápu, že bez ťahákov sa na strategickom marketingu nedá prejsť.
Mladík potom neomylne vykročil priamo k vystrašeným dvojičkám. „Myslím, že máte niečo, čo patrí mne,“ povedal a siahol rukou do tašky, ktorú si Maťo položil na stoličku pred sebou. Vytiahol z nej sivú, trochu ošúchanú a trochu špinavú čiapku. „Aj ja viem čarovať a aj ja som bol študent,“ usmial sa. „Teraz som však učiteľ a takéto praktiky vo svojej škole nestrpím. A mimochodom, viem aj vymazávať pamäť.“
Maťa naňho vypleštila oči: „Takže vy ste boli u nás? Vy ste vedeli…“
V tej chvíli si jej brat vydesene zakryl rukou ústa. „Maťa! Vieš o čom je GE matica?“
Dievčina sa na chvíľu zamyslela a potom zopakovala Maťovo gesto. „To snáď nie! Neviem dokonca ani len to, čo znamená tá blbá skratka!“
Mladík sa na nich usmial. „Znamená to Geniálny Eliminátor. Na písomke vám želám veľa šťastia a… v otázkach čo najmenej matíc.“ Povedal a žmurkol. Potom nahlas zavolal smerom k prednej časti sály: „Už je to vyriešené, pán docent. Môžete začať so skúškou.“
Keď odchádzal, ticho si pospevoval neznámu pieseň zloženú zo samých marketingových výrazov a v ruke pritom zvieral zdroj všetkých svojich vedomostí.