 |
Nech jasný mesiac osvetľuje temné chodníčky, ktorými kráčate!
Dnešné Pero sa nevenuje hororu, ako by sa mohlo zdať z oslovenia. S radosťou vám môžem oznámiť, že pokračujeme v sérii „Ohnivé pero uvádza neopozeraných autorov“.
Holografický princíp je čistokrvná sci-fi mikropoviedka. Branislav Majerník má k SF podľa vlastných slov blízko. Vyštudoval teoretickú a matematickú fyziku, čo sú termíny, ktoré nám, takmer bežným smrteľníkom, samé o sebe znejú fantasticky.
Náš dnešný autor má rád kvalitnú sci-fi, ktorej sa venuje aj na svojej stránke http://members.chello.sk/brunix. Rád vás na nej privíta.
A keby ste chceli vedieť niečo bližšie o inšpirácii k Holografickému princípu, skúste nakuknúť sem http://www.scienceworld.cz/…716E00511C75?….
Pekné čítanie!
mišo jedinák
Holografický princíp
Branislav Majerník
Bola plná zradných trhlín v samotnej podstate priestoru. Náhodne rozhodených, nezmapovaných singularít. Nikto nepoznal jej pôvod ani dôvod pretrvávajúcej existencie. Putovala priestorom už dlho. Observatóriá ju monitorovali. Nechávala za sebou spúšť vybuchnutých hviezd, rozvrátených planetárnych sústav, meteorických trosiek.Teraz sa však blížila k nim. A ich domovom. Zdalo sa, že zrážka je neodvratná. Nerozumeli tomu, prečo fyzika, o ktorú sa stáročia opierali, umožňuje existenciu niečomu tak patologickému.
Nezostávalo im veľa času na úvahy. Ani na evakuáciu. Značnú časť obyvateľstva sa podarilo odsunúť do bezpečia medzihviezdnej archy. Ale všetkých nestihli.
Rozhodol sa zostať. Darovať tak svoje miesto v arche. Bol už starý. Život mal rád. Preto ho prenechal inému.
Pred pár hodinami odleteli poslední. Smutne sa obzrel na svoj domov. Na ružový krík, zle pokosený trávnik, odtrhnutý list zo stromu.
Nad obzor sa vyhupol Mesiac. Na svoju poslednú nočnú hliadku. Keď sa na oblohu pozrel druhýkrát, zahryzla sa do neho.
Nechcel sa pozerať. Po nejakej dobe to nevydržal. Vrátil sa pohľadom na oblohu. Z Mesiaca zostala len kopa rozptýlených trosiek.
Už nemá veľa času. Začal sa dvíhať silný vietor.
- – –
Do labáku vtrhol profesor.
„Čo máte s tým hologramom?“ nahnevane okríkol raňajkujúceho technika. „Vytvára čudné anomálie projekcie našej simulácie vesmíru.“ Vytrhol kúsok plastu z projektora a v silnom svetle lampy si ho prehliadal. „Práve nám to roztrhalo niekoľko sústav. A bežali tam také sľubné experimenty s autonómnymi systémami.“
Technik len pokrčil plecami, prežúvajúc zvyšky opekanej klobásy.
„No prosím!“ vyhlásil rozhorčený profesor. „Mastné fľaky na holograme. Koľkokrát vám mám vysvetľovať, že hologram nesmiete chytať mastnými rukami? Už aj to očistite a začneme znova!“
Technik si nedbalo utrel ruky a odobral sa k umývadlu.