 |
Kto z vás vie, koľko provincií má Švédsko? Priznajte sa dobrovoľne, vymenujte podľa poradia z juhu na sever. Prípadne si pomôžte mapou. Aby ste nezablúdili na ceste s kŕdľom divých husí. V čase vyjdenia Lagerlöfovej príbehu o Nilsovi Holgerssonovi vo švédčine mal John Ronald Reuen Tolkien pätnásť rokov. Neskôr vymyslí sám, po svojom, inak. Učebnica geografie milovníka rozprávok a bájí neuspokojuje. Zámerne ostáva ani nie na polceste, ba ani nie na prahu fantastiky – pred ním. Alegorický, na poznávanie sústredený ponúka väčšinou osudy obyčajných ľudí na pozadí krajiny prepojené cestou zázračne zmenšeného chlapca. Samozrejme, príručka. O čo viac je stvoriť vlastnú krajinu. Nie však utópiu. Priestor vyplnený konkrétnymi detailmi namiesto všeobecných princípov, hmatateľný, svojbytne nabitý energiou odlišnou od nášho sveta, stelesniteľný zmyslami.
Nachádza sa na mape.
Thule, Kataj, Zipango.
Atlantída.
Trasy prieplavu severozápadnej cesty
obrysy pobreží Brazílie
pred oboplávaním Afriky.
Zurbarán a Brogdinac.
Faeria nie je sen a ani myšlienkový konštrukt slúžiaci na rozvinutie ideí. Napokon, Tolkien Nilsa možno ani nečítal. Nie sú dôkazy. Načo aj? Mal mnoho všeobecne známych inšpirácií, prameňov, vzorov. Mýty, kroniky, rozprávky, autori dlhánskych domotaných románov. Aby sa cestou pomedzi nestratil, potrebuje mapu. Zámerne fiktívnu. Pravdaže, John ovláda blúdenie vo svetoch neskoroviktoriánskych predchodcov. Jeho univerzum podrobené pomerne prehľadnému zobrazeniu nadobúda záväzný ráz.
Mapy nenájdeme u Lewisa, neposkytuje ich Burroughhs, Morriss a jeho súputníci viac pletú než ukazujú. Ostávajú oslnení mnohosťou možností smelého fantazírovania azda až do nekonečna. A niekde ďaleko na severe možno je a možno nie Thule, iba ak by sa thúlili slová k snu.
Švédsko Nilsa Holgerssona patrí predovšetkým Lagerlöfovej, len ona vie, ako sa chlapec cestou do Laponska dostal do Dalarny – a následne sa ocitol v Upplande, o tri provincie inde. Zaiste, dôvodom je povesť o bani vo Falune (hlavné mesto provincie Dalarna), tiež bizarný miestny zvyk pálenia čarodejníc vo filipojakubskú noc. V Dalarne autorka dlhý čas žila, tu vzniklo jej opus magnum, román Gösta Berling. Nilsova cesta je zázračná, magnet rozprávania priťahuje. Tolkien ani žiaden z jeho nasledovníkov by si toto voči svojím mapám nedovolili. Pre fantasy vo vzťahu k výtvorom kartografie platiť bude: Neoklameš a nepožiadaš rovnobežku ni poludník blížneho svojho. Veď si len predstavte – žeby družina cestou od rieky do Gondoru preskočila Rohan, aby sme sa mohli venovať rozprávaniu tajomstve korkových zátok sudov gondorských pivníc.
Absurdné. Trestuhodné. Šialené. Neprípustné. Narúšajúce konzistenciu posvätného chrámu príbehu. Lenže Lagerlöfová si to mohla strihnúť. Nepísala predsa fantastiku, ale iba literatúru pre deti, navyše učebnicu vlastivedy, podľa ktorej sa na školách vo Švédsku istý čas naozaj učilo.
Jamtland, Skane, Bleking, Väster Botten.
Mordor, Rohan, Gondor.
Zaklínanie zeme slovami čo znejú uchu cudzo. Jestvuje veľmi málo jazykov bez prekladu príbehov Nilsa Hollgerssona a Stredozeme. Skúsme však určiť ako ďaleko je do Zurbaránu.
Odtiaľto. Presne.
Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku (Nils Holgersson underbara resa)
Autorka: Selma Lagerlöfová
Preklad: Karol V. Rypáček a Mária Rázusová – Martáková
Zodpovedná redaktorka: Iva Vranská – Rojková
Vydavateľ: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava
Rok vydania: 2011
Počet strán: 304
Väzba: Tvrdá väzba/Hardback
ISBN: 978–80–8061–447–8