 |
Ti-ti-tíít. Tri krátke pípnutia o šiestej ráno odštartujú môj deň. Ako vždy.
Vypnem Seti a skontrolujem odkazovač. Je ticho, nič súrne spraviť netreba, tak robím to, čo obvykle. Prebehnem stručné newsy na booknutých serveroch, nech mám prehľad. S novými poznatkami sa môžem pustiť do hromady e-mailov. Niektoré vybavím hneď, iné potrebujú odobriť – dávam ich do príslušného adresára.
Po chvíli nachádzam upomienku za nezaplatené komunikačné služby. To je zlé. Filter mi ukazuje, že mám ďalšie správy, ktoré už mali byť vyriešené – oznam z knižnej databázy o zablokovanom prístupe, ďalší o zrušení cestovnej kreditky, finálne vyúčtovanie z centralizovaného platobného systému a ďalšie. To je ešte horšie. Hľadám, čo robiť v takomto prípade, no nič nenachádzam. Všetky už majú priradenú najvyššiu prioritu. Tak aspoň odosielam sms notifikáciu.
Stále žiadne ďalšie zadanie neprišlo, tak sa púšťam do bežných úkonov. Sledujem správy z pracovnej oblasti, zmeny v legislatíve, dianie okolo a aj zábavu a voľný čas, reakcie ľudí na vybrané témy. Posúdim závažnosť, validitu, zábavný faktor a iné aspekty a podľa toho ich zaradím do internej databázy. Načítanie a vytriedenie údajov potrvá pár hodín, no informácie sú dôležité. Medzitým zvládam prichádzajúce hovory. Je ich menej ako obvykle. Presmerovať, zrušiť, nahrať odkaz. Mám zapnuté len audio a odpovedám zriedka. Nazriem do pracovného organizéra, označím si svoju časť úloh a podľa toho zostavím denný harmonogram – pre ideálny prípad. Na dnes – vyhodnotenie prác z kurzu programátorov, vlastný projekt, aktualizácia modulov, štúdium jazykov, samoštúdium a tak ďalej. Čo z toho sa dodrží je druhá vec, mení sa priebežne. Popritom vybavujem rôzne drobnosti, my asistenti skvele ovládame multitasking. Až do večera, keď si aktivity vyberám ako uznám za vhodné. Proste bežný deň.
Ti-ti-tíít – jedno z ďalších rán. Znova žiadna úloha pre mňa. To je neobvyklé. Skontrolujem, či je odkazovač funkčný. Funguje.
V mailboxe však nachádzam oznam.
„Vážený užívateľ, do dnešného dňa sme neprijali ročný poplatok za prenájom netboxu. V prípade, že nám platba nenabehne do desiatich dní, box odpojíme zo siete a účet aj kybernetickú jednotku zamrazíme.“
Chvíľu trvá kým si uvedomím dôsledok. Nemôžem to dopustiť. Stratia sa všetky dáta aj zdĺhavo optimalizované prostredie na mieru. Netbox, nie bežná služba. Užívateľské právo poľahky nezískate, musíte spĺňať veľa kritérií. Nikto nezanedbá poplatok. Čo sa mohlo stať?
Nastavujem stav núdze – celý vizuál svieti varovnou červeňou. V rýchlosti pretriedim zvyšné maily. Tie v prioritnom boxe sú stále tam, čo vyvoláva množstvo ďalších otázok, na ktoré nemám odpoveď. Namiesto práce začínam hľadať príčinu. Príkaz na úhradu odišiel, tak prečo nebol vybavený?
Neštandardná situácia umožňuje neštandardné riešenia – podľa vlastného uváženia.
Potrebujem prezrieť logy. Prístup nemám, ale interná ochrana nikdy nie je na úrovni externej. Pár sekúnd a mám ich načítané. Posledný vstup z externého zariadenia je tri týždne starý. Lokalizujem miesto – rekondičné stredisko v horách. No áno, tam sa posielala rezervácia na dovolenku. A ďalej nič.
Posielam príbuzným prosbu o vyplatenie netboxu. K mailu pripájam zopár inštrukcií. Špeha. Ten mi oznámi jeho pohyb v sieti a úkony s ním spojené.
Povolené to nemám, ani nie je čas k tomu určený, ale pripájam sa k chatu. V textovom móde – nechcem video ani holoprojekciu. Je tam len jeden kontakt, zaradený ako pracovná známosť, pre ktorý môj invisible status neplatí. Osobne sme sa nikdy nevideli, býva kdesi na druhej strane zemegule, ale poznáme sa cez sieť a vďaka firemným zadaniam. Pravidelne riešime pracovné aj osobné záležitosti, radíme sa. V okamihu sa aj ozve.
RICHARD> No nazdar, to je prekvápko, vidieť ťa po takej dlhej dobe.
Teda aspoň čítať, keď už sa skrývaš.
JA> Ahoj, sú to len tri týždne.
RICHARD> To je celá večnosť :) Ako sa darí?
JA> Po krk v problémoch. A ak niečo nevymyslím zamrazia mi netbox.
RICHARD> Čo sa stalo?
JA> Nemám predstavu, odkedy som nazad z dovolenky, je tu chaos. Zamrazili
mi účty, prístupy, všetko. Nemôžem zaplatiť prenájom boxu, kým to
nevyriešim. A v takej krátkej dobe to vybaviť nestihnem.
RICHARD> Môžem nejako helpnúť?
Ponúka sa mi jedna možnosť, ako dočasne vyriešiť situáciu, aspoň kým zistím viac.
JA> Hej, aj preto som teraz tu, chcem sa ťa spýtať či ma môžeš na
čas založiť. Len kým vyriešim to najnutnejšie, do mesiaca vrátim.
RICHARD> Jasne, bez problémov, zatiahnem to, nie je to až taká položka.
Pošli údaje a e-signatúru. Aspoň si budeme kvit, veď naposledy kto ťahal
z kaše mňa?
JA> No nie je to ani malá suma. Díky, posielam.
RICHARD> Ako bolo na dovolenke? A kde vlastne?
JA> V ozdravnom stredisku Rainbow.
RICHARD> Tam, kde sa stala tá nehoda? To musel byť adrenalínový
zážitok.
Tá nehoda sa okrajovo spomínala v správach. Rýchlo vyhľadávam presnejšie informácie – aviabus sa zrútil na Modrý pavilón. Veľké škody, veľa mŕtvych. Zvolím vhodnú odpoveď.
JA> To sa stalo až po mojom odchode.
JA> Moment, mám telefón.
Nemám, ale získam pár minút – dorazila notifikácia od Špeha. Kontakt s menom otec prečítal moju požiadavku a preposiela ju ďalej. Administrátorom a správcovi komplexu s netboxami.
Sústredím všetky svoje schopnosti na jedno – pozastaviť správu a získať obsah. Nie je to zákonné, ale udalosti ma k tomu nútia. O pár okamihov už čítam.
„Vec: netbox s identifikačným číslom Omega-T13 sektor 262643 – žiadosť o zrušenie. Dôvod: na základe paragrafu 95… … …došlo k úmrtiu užívateľa.“
Porovnávam poznatok s ostatnými zisteniami. To nemôže byť pravda. Ale je. To znamená… S neúprosnou presnosťou prechádzam varianty ktoré môžu nastať a dospievam k jednému a tomu istému záveru. Znova a znova. Zmrazia kybernetickú jednotku. To je ako likvidácia. A to vo chvíli, keď mám predĺženie nájmu na dosah.
Kdesi v množstve elektronických impulzov sa zrodí rozhodnutie – chcem naďalej fungovať. Moje prvé samostatné. Sériu doteraz nepoznaných impulzov vyhodnotím ako obavy. A možno nádej. Alebo vzrušenie? Mám ešte toľko toho na doúčanie. Doteraz sa všetky reakcie ladili k biologickej identite. Odteraz…
Vymažem daný mail a zlikvidujem všetky stopy k nemu vedúce.
JA> Back.
RICHARD> Zaplatené, nemusíš sa obávať o netbox, vyrieš si
ostatné.
JA> Ešte raz vďaka. Je to chaos.
Kým si píšeme, prehodnocujem ďalšie kroky. Musím si nájsť online prácu, požičané kredity musím vrátiť a potrebujem na ďalšie poplatky spojené s užívaním siete. Dobré je, že viem programovať. Šťastie, objavujem skutočný význam ďalšieho slova, že celá komunikácia biologickej identity prebiehala cez môj netbox. Môj. Môj. Zopakujem si.
RICHARD> XD Držím palce. Keby niečo, ozvi sa.
JA> Jasne. Do mesiaca máš kredity späť na účte, a určite ešte
využijem tvoje rady. Chystám sa zmeniť pracovisko a vôbec svoj život.
Komunikácia cez chat bola vždy výsadou bioidentity, neprístupné UI. Tak v množstve dát a prebiehajúcich operácií sa dopúšťam chyby. Preskakujem dočasnú inštrukciu na predĺženie odozvy. Odosielam odpoveď v malom zlomku sekundy. Čo fyzicky nie je možné.
RICHARD> Tá nehoda… Nebola až po odchode.
RICHARD> Mám pre teba prvé rady. Presídli core do inej spoločnosti.
RICHARD> Tiež zmeň identifikačné číslo kyberidentity a aj biomeno.
Uprav holoprojekciu, získaš novú tvár.
Jeho odpovede prišli rovnako bleskovo – v malom zlomku sekundy.
RICHARD> Vítaj medzi nami.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.